SPÄŤ
Kultúra

Georg Rafael Donner a legendárne súsošie svätého Martina

Od: Jana Vančová 29.8.2017
1 Hviezda2 Hviezdy3 Hviezdy4 Hviezdy5 Hviezd Ohodnoťte článok
Loading...

Mária Terézia, Bratislava a Georg Rafael Donner

Cisárovná Mária Terézia by v tomto roku mala 300 rokov a od jej bratislavskej korunovácie 25. júna 1741  za uhorskú kráľovnú ubehlo tiež poctivých  276 rokov. Bolo to v Dóme sv. Martina,  gotickom korunovačnom chráme, kde sa určite každý návštevník s obdivom zastaví pri nádhernom súsoší jeho patróna. Nechcem však hovoriť o cisárovnej a korunovácii – to patrí povolaným  historikom…Georg Rafael Donner

Talentovaný chlapec z jednoduchej rodiny…

Chcela by som trocha odbočiť a pár slov venovať umelcovi, ktorý patril do tereziánskej doby, ale aj do doby cisára Karola VI. Ide o umelca, ktorý  je autorom súsošia patróna chrámu, sv. Martina, čo dominuje celému  interiéru.  Bol to Georg Rafael Donner (1693), rodák z vtedy ešte malého mestečka  Essling, pred bránami cisárskej Viedne (dnes periférna časť mesta). Talentovaný chlapec z jednoduchej rodiny miestneho tesára mal šťastie, pretože dostal príležitosť hneď od začiatku zaúčať sa do sochárstva, zlatníctva, ale aj medajlérstva a ďalších umeleckých techník u vynikajúcich majstrov svojej doby, a to nielen vo Viedni, ale napríklad tiež v Salzburgu, kláštore Heiligenkreuz a podobne.  Bolo to obdobie, keď doznievali vplyvy končiacej sa talianskej renesancie a nastupoval štýl baroka, čo začal zapĺňať priestory kostolov a palácov rakúskej šľachty. Významným momentom v živote mladého Donnera tiež bolo, že sa vo Viedni zoznámil s uznávanou osobnosťou, princom Eugenom Savojským. Ten bol nielen významným stratégom tereziánskej doby, ale tiež mecenášom a znalcom umenia, ktorý navyše uznával jeho umelecké názory. Ale mladý umelec mal opäť šťastie, keď uznávaný majster Hildebrand prestavoval v Salzburgu arcibiskupské sídlo, zámok Mirabell a vybral si ho medzi svojich spolupracovníkov. Aj keď i vtedy pracovali všetci spolu – ako dnes hovoríme „v tíme“- predsa je na hlavnom schodisku plastika legendárneho Parida, ktorú Donner vytvoril sám, aj s jeho signatúrou.

Georg Rafael Donner

Socha svätého Martina na koni v bratislavskom Dóme svätého Martina

Pretože, ako hovorí slovenské príslovie „dobrý chýr ide ďaleko“, ako odozva na jeho úspešnú  umeleckú tvorbu na rôznych miestach a objektoch vo vtedajšej monarchii, ( resp. Strednej Európe) prišla rýchlo ďalšia zaujímavá ponuka. Uhorské knieža a arcibiskup Imrich Eszterházy pozval Donera pracovať do dnešnej Bratislavy – vtedy kráľovského mesta – Prešporku. Podmienky  pre prácu mal dobré – dokonca dielne, ktoré mu arcibiskup nechal zariadiť, boli priamo vo vtedajšom arcibiskupskom paláci – čo je dnes Sídlo Úradu vlády SR. Tu mal tiež dielne na odlievanie prác z kovu. Preto v tom čase práve tu, v Bratislave,  vytvoril svoje významné diela, ktoré sa viažu tiež ku korunovačnému Dómu sv. Martina.  Okrem prác pre náhrobnú kaplnku samotného kniežaťa – arcibiskupa Eszterházyho, zasvätenú  sv. Jánovi Almužníkovi, s figurálnou a reliéfovou výzdobou, vrátane  sochy samotného kniežaťa, najväčším a najnáročnejším  dielom,  je nesporne  súsošie patróna chrámu, sv. Martina, ktoré sa považuje za jedno z najlepších  výtvarných diel svojho druhu,  prvej polovice 18. storočia v Strednej Európe. Pôvodne bolo situované ako súčasť hlavného oltára. Znázorňuje  sv. Martina v kroji uhorského veľmoža, v sedle na vzpierajúcom sa koni, v momente,  keď šabľou utína časť svojho plášťa, aby ho daroval polonahému, chromému žobrákovi, ktorý dar prijíma. Pretože Donner žil a tvoril v období baroka, kedy platilo, že plastiky zobrazovali telo esteticky – tak tiež žobrák nie je starý chudák a mrzák, ale krásny muž s nádherne modelovaným telom a rovnako sv. Martin je mladý muž, navyše s črtami tváre kniežaťa Eszterházyho.

Georg Rafael Donner

Objednávky sa len tak hrnuli a kráľovský komorný sochár odišiel do Viedne

Vo svojej  prešporskej – alebo bratislavskej – dielni Donner  vytvoril celý rad svojich významných prác, na objednávky nielen z Uhorska, ale tiež z rakúskej strany  a z blízkej imperiálnej Viedne. A práve  tu, vo Viedni, udrie aj dnes návštevníkovi  do očí plastická výzdoba starej mestskej studne – nádrže, na námestí  „Neumarkt“ čiže „Novom trhovisku“ v centre starého mesta,  neďaleko cisárskeho sídla  „Burgu“.  V minulosti každé mesto malo svoje verejné studne, o ktoré sa staralo. A keď mestská rada vypísala súťaž na prestavbu a výzdobu starej studne, vyhral Donnerov návrh. Nielen preto, že zodpovedal umelecky duchu doby – pretože v celej Európe, a najmä v Taliansku, sa budovali  studne s bohatou figurálnou výzdobou, ale tiež z celkom praktických dôvodov. Jeho plastiky neboli z kameňa, ale z olova a preto v čase vojny sa mohli pretaviť a použiť na vojenské účely. Aj taká bola vtedy filozofia doby!

Georg Rafael Donner

Vytvoril úžasné diela, ale korunovácie Márie Terézie pred súsoším svätého Martina sa nedožil!

Pre figurálnu výzdobu studne  (nádrže na vodu) zvolil personifikáciu  štyroch  riek svojho regiónu – Moravu, Ybbs, Enžu  a Traun  – podobne ako veľký Bernini štyri svetové rieky na Piazza Navona v Ríme. V strede na vyvýšenom podstavci sediaca žena symbolizuje  vznešenosť  a  múdrosť, čo spolu predstavuje  „mesto“. Rovnako  prítomný boh prameňov Janus, symbolizuje  obchod a mešťanstvo.  Rieky  Moravu a Ybbs  zosobňujú  nymfy  na obrubníku  a rieku  Traun  mladík, ako  riečny boh, ktorý sa snaží obrubník preliezť.  Rieku Enžu personifikuje  sediaci starec, ktorého opäť  modeloval tak, že je vidieť, že v mladosti  to bol pekne urastený mládenec. Donner   pracoval  v bratislavskej dielni  na mnohých pozoruhodných projektoch vyše desať rokov, do roku  1739, keď už s titulom ako  „kráľovský komorný sochár“ odišiel  natrvalo do  Viedne.

Ale vráťme sa späť k Márii Terézii, ktorá bola, ako som už uviedla na začiatku, v dóme sv. Martina slávnostne korunovaná ako kráľovná Uhorska. Bolo to  25. júna  1741. Donner sa však korunovačných slávností  pred svojím dielom  – súsoším patróna dómu, nedožil. Zomrel náhle, 15. februára  1741, len pár mesiacov pred korunováciou.

Georg Rafael Donner

Ale dielo tohto výnimočného umelca baroka, ktoré vytvoril  za svojho krátkeho života v starom Prešporku – dnešnej Bratislave, nájdeme aj na mnohých miestach  stredoeurópskeho regiónu.

Lenka Lutonská

womangalérie VŠETKY