SPÄŤ
Zaujímavosti

História vinárskeho rodu Palugyay

Od: Henrieta Karabova 11.12.2017
1 Hviezda2 Hviezdy3 Hviezdy4 Hviezdy5 Hviezd Ohodnoťte článok
Loading...

Ako sa zrodilo slávne víno Palugyay?

„K ľudskému šťastiu a úsmevnej pohode patrí prestretý stôl, víno, priatelia a hudba,“ povedal už v dávnych časoch Homér a určite mal pravdu. Víno je ušľachtilý nápoj, vďaka ktorému sú krásne okamihy ešte krajšie, slávnostné chvíle ešte slávnostnejšie a stretnutia s blízkymi ešte príjemnejšie – víno totiž otvára dušu a srdcia…

Keď Bratislava bola vážnou konkurenciou Bordeaux…

Ale ešte predtým, ako si víno nalejeme do pohára, s pôžitkom vychutnáme prvý dúšok a začneme odhaľovať jeho chute, zamyslime sa nad tým, že každé víno skrýva v sebe príbeh. Príbeh opätovne zrodeného vzácneho Chateau Palugyay, za ktorým stojí zásluha vinárstva Villa Vino Rača rozpráva o tom, že Bratislava, ktorá sa v minulosti volala Prešporok, bola v druhej polovici 19. storočia, pokiaľ ide o víno, rovnocennou konkurenciou  francúzskeho Bordeaux. Svedčí o tom aj fakt, že vína pod značkou Chateau Palugyay patrili medzi najlepšie vína sveta. Mimochodom, dve vynikajúce Palugyayove vína – Prešporský rizling a Račianske červené, sa rodili práve vo vinohradoch obklopujúcich Bratislavu. Aký však bol skutočný príbeh muža a jeho rodu, ktorý svojím vínom naše hlavné mesto takto preslávil?

Slávne víno a jeho história

Rod Palugyay, ktorý patril k významným vinárskym rodom najmä v druhej polovici 19. a začiatkom 20. storočia, má svoje korene na Liptove. Pochádza z Palúdzky, dnešnej časti Liptovského Mikuláša. Podľa dostupných historických prameňov, všetko začalo u Ladislava, ktorý žil v druhej polovici 13. storočia. Koncom 15. storočia získava rod Palugyay erb, ktorý vydáva Matej Korvín. Odvtedy môžeme rod Palugyayovcov nájsť aj v ostatných kútoch Slovenska. Žili nielen v Honte, na Šariši a na Zemplíne, ale aj v Piešťanskej a Bratislavskej stolici. Ako sa ukázalo neskôr, práve osídlenie Bratislavskej stolice rodom Palugyay bolo dôležité pre zrod slávneho vína Palugyay.

Nemanželský syn úspešným podnikateľom

Zakladateľom slávneho obchodu s vínom značky Palugyay bol až Jakub Palugyay. Narodil sa v roku 1819 manželom Ignácovi a Jozefíne Palugyayovcom, ktorí slúžili na panstve Grassalkovich. Povráva sa, že Jakub bol ich nemanželským synom. Jeho skutočným otcom mal byť podľa niektorých zdrojov Heinrich Michl, pánsky stolník, ktorý taktiež pracoval v Grassalkovichovom paláci. Dôvodom splodenia syna mimo manželstva mal byť zlý zdravotný stav Ignáca, ktorý nechcel dopustiť, aby rod Palugyay vymrel po meči. V každom prípade Ignác prijal Jakuba za svojho syna.

Úspešná budúcnosť Jakuba Palugyaya sa začala rysovať po smrti jeho údajného pokrvného otca Heinricha. Ten mu totiž po smrti zanechal svoj hnuteľný majetok, 146 zlatých a 13 dukátov. Toto dedičstvo mu pomohlo postaviť sa na vlastné nohy. Vo veku 23 rokov si Jakub prenajíma na brehu jazera pri bratislavskej Železnej studničke hostinec s ubytovaním, ktorý je na široko ďaleko preslávený perfektnými službami a ešte lepšou kuchyňou. Jeho nešľachtické bezprostredné správanie sa k hosťom v kombinácii s ponúkanými službami mu otvoria ďalšie dvere do veľkého sveta podnikania.

Hotel u zeleného stromu premenoval na Hotel Palugyay…

Po úspešnom dvojročnom pôsobení v údolí rieky Vydrica na Železnej Studničke sa Jakub začína rozhliadať po niečom väčšom, v samom centre Bratislavy. V roku 1844 si prenajíma na dnešnom Hviezdoslavovom námestí Hotel u zeleného stromu. Buduje letnú terasu s protislnečnou markízou a plynovým osvetlením. V hoteli začína ponúkať svoje vlastné víno. Jakub Palugyay od majiteľa hotela Johanna Loewa odkupuje registrovanú známku firmy „Zum gruenen Baum“. Pod touto značkou začal vyrábať a predávať svoje víno. Podľa údajov z archívnych materiálov Mestského múzea začal Jakub Palugyay obchodovať so svojím vínom v roku 1844. O štyri roky neskôr sa stáva už právoplatným majiteľom Hotela u zeleného stromu, ktorý premenoval na Hotel Palugyay. Rekonštruovaný hotel so sto izbami, s reštauráciou, kaviarňou a plne elektrifikovaný si vďaka svojej kuchyni a vlastnému vínu urobil dobré meno tak u vysokej šľachty, ako aj u cirkevných hodnostárov.

Bratislavčania ho prezývali „Papa“

Pre svoju dobrosrdečnosť a štedrosť získal Jakub Palugyay medzi Bratislavčanmi prezývku Papa. Z nájomcu malého hostinca na okraji mesta sa vypracoval na veľkopodnikateľa a jedného z najzámožnejších občanov mesta.  O Jakubovom napredovaní v obchodovaní s vínom nasvedčuje zmienka v prominentnom dvojtýždenníku Wiener Salonblatt. Tá hovorí o jeho dare 20 vedier vína (zhruba 1 400 litrov) viedenskému pluku. Bolo to koncom 60-tych rokov 19. storočia…

Víno úspešne exportoval do sveta

V roku 1864 začala firma Jakuba Palugyaya exportovať svoje značkové vína do zahraničia. Aj do takých krajín ako je Mexiko, či Spojené štáty americké. Práve vtedy začínajú vína Jakuba Palugyaya získavať ocenenia na medzinárodných výstavách v Terste, Bruseli, Sydney, vo Viedni, v Paríži či v Melbourne. Ocenené boli najmä tokajské sorty a rizlingy. K titulu dvorného dodávateľa mexického cisára a vojvodu z Nassau pribudli tituly dvorného dodávateľa belgického kráľa aj arcivojvodu Jozefa. V roku 1871 sa podnik Palugyay stáva dvorným cisárskym a kráľovským rakúsko-uhorským dodávateľom vín. Značka vína Palugyay sa stáva známa nielen po celom Rakúsko-Uhorsku, ale aj po celom svete.

Vínovod priamo do železničnej cisterny

Rodina Palugyayovcov bola veľmi vynaliezavá. Ich myšlienka vybudovať v Bratislave pod hlavnou cestou potrubie, ktoré by dopravilo víno z ich pivníc priamo do železničnej cisterny, bola viac ako geniálna. František Palugyay získal v roku 1910 od mestského úradu stavebné povolenie. Firma Palugyay a synovia sa tak mohla pustiť do výstavby vyše sto metrov dlhého vínovodu. Ten viedol z ich paláca na Pražskej ulici (dnešná budova ministerstva zahraničných vecí) popod cestu smerom na Lamač do budovy železničnej stanice, v ktorej v súčasnosti sídli železničná polícia. Vínne potrubie existovalo ešte v roku 1940.

Pivnice Palugyayovcov žiarili čistotou a čisté fľaše sa preplachovali vínom…

Okrem vínovodu sa mohli Palugyayovci pochváliť aj svojimi pivnicami. Noviny Pressburg Zeintung koncom 19. storočia píšu v súvislosti s ich pivnicami, že ide o veľkolepé priestory, plne technicky vybavené. V pivniciach sa nachádzali stroje, ktoré dokázali v tom čase prepraviť 100 až 150 vedier vína za hodinu zo suda do suda. Stroje, ktoré umyli a zazátkovali dvetisíc fliaš denne. Čistota pivníc firmy Palugyay a synovia mala byť dovedená do takej dokonalosti, že ak ste obtreli bielou šatkou akýkoľvek sud, nenašli ste na nej najmenšie stopy po špine. O veľkej čistote palugyayovských pivníc svedčil aj fakt, že umyté fľaše sa ešte pred naplnením preplachovali vínom. Palugyay bol prvý, kto vyvážal víno do zámoria vo fľašiach.

Rozpad Rakúsko-Uhorska priniesol svoje problémy…

Počas prvej svetovej vojny Palugyayovci dokončili nádvorie svojho paláca. Po smrti Jozefa Palugyaya v roku 1915 boli dvojnásobne zväčšené priestory pivníc a postavené dve podlažia pod úrovňou terénu. Vznikli tak nové samostatné pivnice na šumivé či tokajské víno. Postavila sa aj betónová pivnica na nehotové vína, takzvaná Apoštolská pivnica. Rozpadom Rakúska-Uhorska, niekedy v roku 1918, sa však začalo pomaly končiť obdobie slávy a expanzie firmy Palugyay a synovia.

Palugyayovcom peniaze nevrátili a museli si zobrať úver!

Nič netrvá večne. Platilo to aj pre firmu Palugyay a synovia. Zásadný úder dostali Palugyayovci po skončení prvej svetovej vojny a po následnom vzniku prvej Československej republiky. Rozpadom Rakúsko-Uhorska vznikli nové štáty a s nimi aj nové hranice. Filiálky firmy Palugyay a synovia sa tak stali súčasťou viacerých štátov. Colné bariéry a zvýšené dane boli začiatkom ich konca. K tomu všetkému sa pridalo rozhodnutie novej vlády Československej republiky. Tá totiž neuznala firme Palugyay a synovia pohľadávku vo výške niekoľko desiatok miliónov vtedajších rakúskych šilingov, ktorú mali voči rakúsko-uhorskej armáde. Jednoducho po rozpade Rakúsko-Uhorska im nemal kto vrátiť vojnovú pôžičku. Palugyayovci boli nútení zobrať si úver. V roku 1919 im Živnostenská banka požičala 15 miliónov korún.

Firma Palugyay a synovia prestala byť rodinným majetkom

V 20. rokoch minulého storočia zakladajú vnuci Jakuba Palugyaya František a Anton akciovú spoločnosť, v ktorej vlastnili každý po 750-tisíc korún a zvyšných 500-tisíc sa rozdelilo medzi ďalších akcionárov. Firma Palugyay a synovia tak prestala byť rodinným majetkom. Podľa dostupných údajov z roku 1923 boli František a Anton členmi správnej rady a ich otec Jozef členom dozornej rady spoločnosti s novým názvom Priemysel pre požívatiny, účastinárska spoločnosť. Stále väčší vplyv vo vedení firmy však získavali politicky angažované osoby, ktoré mali presadzovať záujmy českých finančných kruhov. V roku 1924 bola ešte spoločnosť vysoko zisková. Potom však prišli ťažké časy.

Aký bol definitívny koniec firmy Palugyay a synovia?

Na konci roka 1927 vďaka zlej úrode, hospodárskej kríze a poklesu dopytu na trhu s vínom vykazuje podnik Palugyay a synovia svoju prvú väčšiu stratu. Palugyayovci sú však v tom čase už iba minoritnými akcionármi spoločnosti s názvom Československá účastinná spoločnosť aj. Palugyay a synovia. Jedným z dôležitých majiteľov spomínanej firmy bol v tom čase napríklad Christian Ludwig.

Po vzniku Slovenského štátu v roku 1939 mala spoločnosť neprekonateľné finančné problémy a vyhlásila konkurz. Okrem iného bolo vydražených takmer 300 sudov s vínom a s destilátmi, niekoľko tisíc fliaš s vínom, prevádzkové zariadenia, palác Palugyayovcov, či najväčší dubový sud s objemom viac ako 17-tisíc litrov. Vydražený majetok putoval prevažne do vinárskych pivníc v Malokarpatskej oblasti – Svätý Jur, Pezinok, Modra, Rača a Bratislava.Majiteľom paláca na Pražskej ulici v Bratislave sa stal Stanislav Glvánek. Ten prenajal na podnikateľskú činnosť priestory paláca, ale odmietol všetky ponuky na prenájom vinárskych pivníc. Palugyayove pivnice pod palácom vraj sú doteraz jedny z najväčších, ak nie najväčšie v Európe.

Aj keď vína značky Palugyay pili vládcovia v Japonsku, turecký sultán, brazílsky a belgický kráľ, či prominentní hostia na lodi Titanic, začiatok druhej svetovej vojny bude už navždy spojený s definitívnym zánikom pôvodnej firmy Palugyay.

Tradícia výnimočného vína značky Palugyay má svoje pokračovanie…

Našťastie, príbeh znovuzrodeného a znamenitého Chateau Palugyay má zásluhou vinárstva Villa Vino Rača svoje pokračovanie, a tak si toto krásne víno môžeme vychutnať aj dnes. Znalci vína určite vedia, že vinárstvo Villa Vino Rača ponúka vína od kategórie  „Výber z hrozna“ a vyššie. Dobrou správou je, že pri niektorých mimoriadne vydarených vínach nájdeme aj kategóriu „Neskorý zber“. Na svoje si teda prídu nielen nadšení vyznávači červeného vínka a jedinečnej Frankovky, ktorou sa Rača preslávila už za panovníčky Márie Terézie, ale aj tí, ktorí si potrpia na biele, ružové, či prírodné sladké vína. Kolekcia výborných bielych vín obsahuje Rizling rýnsky, Chardonnay a Tramín červený.

Milovníci ružového vína určite urobia dobre, ak ochutnajú Cabernet Sauvignon Rosé.  No a pokiaľ ide o skvelé červené vína, je priam neodmysliteľné z kolekcie Palugyay nevyskúšať  Cabernet Sauvignon  a vychýrenú skvostnú Frankovku modrú, ktorá je ozajstnou vlajkovou loďou vinárstva Villa Vino Rača. Tí, ktorí si potrpia na hrozienkový výber, rozhodne by mali ochutnať Frankovku modrú v ružovom prevedení, ktorá je skutočnou sladkou lahôdkou i bodkou ponuky.  Aby sme však nezabudli, ponuku uzatvára ešte akostné šumivé víno Blanc Brut, ktoré je vyrábané klasickou metódou kvasenia vo fľaši. Jeho zamatová smotanovo-limetková vôňa elegantne prechádza do jemnej biskvitovej chute a zanecháva príjemný a svieži záver.

Ako vidno, ponuka lahodných vín z línie Palugyay od Villa Vino Rača je skutočne bohatá a dôstojne reprezentuje nielen to najlepšie, čo sa na bratislavských viniciach urodilo, ale súčasných milovníkov vína slávnej značky Palugyay presviedča o tom, že príbeh znamenitého Chateau Palugyay má svoje krásne pokračovanie…

womangalérie VŠETKY