Keď sa povie Vianoce…

Asi každý si predstaví najkrajšie, najobľúbenejšie a najrozšírenejšie sviatky.

Už dávno sa slávia nielen v kresťanských rodinách, ale stali sa univerzálnymi sviatkami pokoja, rodiny a lásky všetkých ľudí takmer na celom svete. Kde sa vzali, odkiaľ pochádzajú, a prečo slávime Vianoce práve v tomto zimnom čase?

VianoceMnohí ľudia dnes Vianoce vnímajú ako obľúbený rodinný sviatok, keď si pri vianočnom stromčeku ako prejav lásky a porozumenia dávajú darčeky. Pre kresťanov sú to však aj prvé veľké sviatky v rámci cirkevného roka. Spolu s Veľkou nocou a Turícami tvoria trojicu najvýznamnejších kresťanských sviatkov. Je to oslava narodenia Ježiša Krista, pripomínanie si príchodu Mesiáša na tento svet.

Kde sa vzal názov Vianoce?

V najstarších latinských prameňoch sa Vianoce nazývajú jednoducho Narodením – latinsky dies nativitatis, natalis . Z toho je odvodené pomenovanie Vianoc v románskych jazykoch – ako Natale, Navidad, Noël. V germánskych jazykoch sa ujalo pomenovanie Weihnachten, Christmas, Kerstmis, ktoré znamená Svätá noc. Nemecké pomenovanie prebralo aj české označenie Vánoce a od neho sú zrejme odvodené aj naše Vianoce.

Vianoce

Advent – čas čakania

Od siedmeho storočia vianočným oslavám predchádza obdobie Adventu. Kresťania ho chápali ako symbolické vyjadrenie dlhých štyritisíc rokov čakania na príchod Mesiáša, tak ako to bolo prisľúbené Židom v  Starom zákone. No kým židovské náboženstvo neprijalo Ježiša ako očakávaného Mesiáša, kresťania uverili, že dlhý čas čakania, tak ako to predpovedali biblickí proroci, sa jeho príchodom na svet naplnil. Pôvodne trvalo predvianočné obdobie podobne ako veľkonočný pôst ,až štyridsať dní, postupne sa Advent ustálil na štyri týždne, vrátane štyroch nedieľ. Slovo Advent je odvodené od latinského Adventus – príchod, pretože bolo prípravou na oslavu dvoch príchodov Krista na svet, prvého – pri narodení Pána a druhého pri konečnom príchode Krista počas konci sveta. Práve dvojaký význam očakávaného príchodu znamená pre kresťanov aj dvojaký prístup k jeho prežívaniu. Obdobie od prvej adventnej nedele až po tretiu je venované rozjímaniu a pokániu ako príprave na konečný príchod Krista, posledný týždeň sa nesie v znamení radostného očakávania narodenia Jezuliatka. Adventné obdobie sa končí 24.decembra Štedrým dňom.

Prví kresťania narodenie Krista neslávili

Až do polovice tretieho storočia sa narodenie Ježiša nijako neoslavovalo, zrejme preto, že takéto oslavy pri príležitosti narodenia robievali pohania pre svojich bohov a panovníkov. Prvé správy týkajúce sa osláv narodenia Krista pochádzajú až zo 4. storočia. V katakombách sa z tohto obdobia našiel obrázok Ježiška  zavinutého v plienkach spolu s Máriou, Jozefom a volom a oslom po boku.

Trvalo tiež nejaký čas, kým sa ustálil presný dátum Ježišovho narodenia. Vianoce sa slávili v januári, potom dokonca v marci, apríli, v máji… Východná cirkev sa až do roku 549 pridržiavala 6. januára a  arménski kresťania majú Vianoce v tomto čase dodnes. Oficiálne sa 25.december ustanovil ako dátum narodenia Ježiša až v polovici 4. storočia. Tento dátum cirkevní hodnostári zrejme vybrali aj preto, že v tom istom čase sa slávil pohanský sviatok zimného slnovratu a narodenie boha Slnka. Kresťanské Vianoce ho vlastne nahradili.

Kristus sa narodil o sedem rokov skôr

Dlho sa tradovalo, že sa Ježiš narodil na prelome tisícročí a náš letopočet sa odratúval práve od roku Kristovho príchodu na svet. Dnes však už s istotou vieme, že to nie je pravý dátum narodenia Ježiša Krista. Vedci dokázali, že Ježiš prišiel na svet už o pár rokov skôr a možno to nebolo ani v decembri. Historici sa zhodli na tom, že sčítanie ľudu, pre ktoré odišla Mária s Jozefom z Nazaretu do Betlehema, kde napokon porodila, sa konalo o niekoľko rokov skôr. Rímsky cisár Augustus ho nariadil ešte v roku 8 pred n. l. Ani príbeh z Matúšovho evanjelia o zjavení novej hviezdy, ktorá troch mudrcov priviedla k maštaľke s novonarodeným Jezuliatkom, nezodpovedá faktom. Podľa záznamov vtedajších astronómov, žiadna kométa ani nová hviezda sa na prelome storočí nezjavila. Až slávny astronóm Johannes Kepler začiatkom 17. storočia dokázal, že spomínaný nezvyčajný úkaz na oblohe v čase Ježišovho narodenia nebola hviezda, ale zriedkavý astronomický jav – priblíženie dráhy Saturnu a Jupitera v  súhvezdí Rýb. Túto udalosť opísali aj vtedajší babylonskí astronómovia. Stalo sa to však asi o sedem rokov skôr pred údajným Kristovým príchodom na svet.. Teda ani k ométa nad betlehemskou maštaľkou, ktorá sa i dnes vznáša nad jasličkami, v skutočnosti neexistovala. Jej tradícia sa začala až v 14. storočí, kedy ju v tejto podobe namaľoval vo svojej freske Klaňanie slávny taliansky maliar Giotto di Bondone. Dnes je pre väčšinu ľudí stredobodom Vianoc už predvečer osláv Božieho narodenia, 24. december – Štedrý deň. Pri stromčeku a štedrovečernej večeri si prajeme všetko dobré a obdarúvame sa darčekmi. Vlastne to za nás robí Ježiško. Aspoň v strednej Európe a napríklad aj v Južnej Amerike. V anglosaských zemiach a v USA zasa rozdáva darčeky Santa Claus a v Nemecku Weihnachtsmann. Zvyk dávania vianočných darov sa rozšíril takmer do celej Európy v  16. storočí z Nemecka, u nás sa udomácnil až okolo 19. storočia. A hoci každoročne hromžíme na skomercionalizovanie Vianoc, napokon sa radi potešíme vianočným darom a ešte radšej tie najkrajšie a najlepšie darčeky s láskou dávame.

Najznámejšie vianočné symboly

Adventný veniec

VianocePočas adventu sa stalo zvykom zdobiť adventný veniec so štyrmi sviečkami a postupne každý týždeň jednu zapáliť. Poslednú adventnú nedeľu tak horia všetky štyri. Najstaršia správa o adventnom venci pochádza z roku 1838 z nemeckého Hamburgu. Správca tamojšieho sirotinca zavesil vtedy na začiatku adventu nad dvere drevený veniec a každý deň, až do Vianoc na ňom zapálil jednu sviečku Pod vencom bola pokladnička na milodary pre siroty. Dnes sú adventné vence väčšinou z čečiny a počet sviečok sa ustálil na štyri. Vianočný stromček. Prvý vianočný stromček ozdobený ovocím a orieškami postavili v roku 1419 v nemeckom Freiburgu. Tešili sa z neho najmä deti, ktoré si na Nový rok smeli maškrty z neho pooberať. Katolícka cirkev nebola spočiatku stromčekom veľmi naklonená a za dostačujúci symbol Vianoc považovala betlehemskú maštaľku. No aj pod tlakom verejnosti napokon kapitulovala a v roku 1539 po prvý raz postavili ozdobený vianočný strom v štrasburskom dóme. V domácnostiach si ľudia začali stavať ozdobené vianočné stromčeky až o polstoročie neskôr, najprv tiež v Nemecku, kde v polovici 18. storočia vznikol aj  nápad skrášliť stromček horiacimi sviečkami. V priebehu 19. a 20. storočia sa stromček stal symbol Vianoc postupne v celej Európe, Amerike a vlastne na celom svete. Oriešky, jabĺčka a ozdoby z papiera postupne nahrádzali sklenené gule. Prvé krehké ligotavé ručne fúkané vianočné gule sa objavili na stromčekoch v roku 1830. Spočiatku boli veľmi drahé a mohli si ich dovoliť len tí najbohatší. Gule neskôr začali hýriť farbami a pribudli k nim strieborné lamety. Tradícia zdobiť vianočné stromčeky sa u nás začala asi pred dvesto rokmi, v devätnástom storočí. V sedliackych domoch aj kvôli úspore miesta vešali stromčeky nad stôl. Zdobili ich skromne, často ručne vyrobenými ozdobami, farebnými papierikmi, ovocím a orieškami.

Tichá noc, Svätá noc

VianoceAké by to boli Vianoce bez najznámejšej a najhranejšej vianočnej piesne na svete! Táto mimoriadne populárna skladba vznikla v roku 1816 a pôvodne zaznela a capella, bez sprievodu nástrojov počas štedrovečernej bohoslužby v malej rakúskej dedinke. Jej autorom je rakúsky učiteľ hudby Franz Gruber a skomponoval ju ako náhradné riešenie, keď sa v miestnom kostole pokazil organ. Aby na vianočnej omši znela hudba, kaplán napísal text a učiteľ k nej za niekoľko hodín pridal melódiu. Veľmi rýchlo sa pieseň rozšírila po okolí a postupne i do vzdialenejších miest až prekročila aj hranice Rakúska. Dnes je neoddeliteľnou súčasťou vianočnej liturgie, spieva sa a hrá v rozličných úpravách vo všetkých jazykoch sveta. Zvyk robiť betlehemy zaviedol sv. František z Assisi. S povolením pápeža postavil na poli maštaľku, položil do nej jasličky s Jezuliatkom a na Štedrý deň po západe slnka predniesol zhromaždeným davom zvedavých ľudí dojímavú kázeň o nekonečnej láske a obeti Božieho syna za všetkých ľudí.

Save