Kýchavá nedeľa – viete o tom, že tohto roku bola 15. marca?


Nie všetci možno vedia, že súčasťou pôstneho obdobia je 6 pôstnych nedieľ. Každá z nich má okrem klasického pomenovania aj svoj názov v latinskom jazyku, je spájaná s ľudovými tradíciami a má aj rôzne ľudové prívlastky.

Kýchavá nedeľa
https://www.shutterstock.com

Čierna nedeľa

Prvá pôstna nedeľa nesie v latinčine názov Invocavit zo slov „Invocavit me“, čo v preklade znamená „Povolal ma“. Ľudový názov je Čierna nedeľa. V minulosti si ženy na znamenie pokánia obliekali čierny odev a šatky, a všetko módne a pestré odložili do skríň. V niektorých oblastiach Slovenska sa zaužíval aj názov “vrecová”. Tento názov sa traduje odvtedy, keď si v minulosti niektorí ľudia obliekali bezprostredne po Popolcovej strede dávne oblečenie kajúcnikov – vrecovinu.

Pražná nedeľa

Druhá pôstna nedeľa má v latinčine názov Reminiscere , čo má pripomínať slová „Reminiscere miserationum tuarum“. Toto v preklade znamená „Rozpomeň sa, Pane, na svoje zľutovanie“. Ľudový názov pre tento deň je Pražná nedeľa. Takýto názov je odvodený z pokrmu, ktorý sa na znak pokánia v tento deň pripravoval. Na masti sa pražilo obilné zrno alebo celý nelúpaný hrach, ktorý bol predtým namočený v slanej vode a niekoľko dní naklíčený na teplom mieste.

Kýchavá nedeľa

„Oculi mei semper ad Dominum“, čo v slovenčine znamená „Moje oči sa neprestajne upierajú na Pána“ – to je vstupný verš tretej pôstnej nedele. Latinský názov tejto nedele je Oculi, ale podľa ľudovej tradície je známa ako Kýchavá nedeľa. Tento názov je odvodený podľa omše, ktorá sa v minulosti v tento deň slúžila ako spomienka na smrteľnú chorobu – zvláštny mor v stredoveku. Ten sa prejavoval kýchaním a zahnala ho vraj až omša slúžená v chráme. V tomto týždni si ľudia priali navzájom, aby nekýchali, lebo verili, že kýchaním začína mor – zdravili sa preto navzájom „Pozdrav Pán Boh!“ a „Pomáhaj Pán Boh!“

Aké podobenstvo so súčasnou ťažkou situáciou, keď každé kýchnutie je podozrivé a ľudia sa každého kýchnutia boja…!?

Družobná nedeľa

Pôstne nariadenia sa začali zmierňovať od 4. pôstnej nedele, ktorá získala názov Družobná. V tento deň družba so ženíchom navštívili domácnosť, v ktorej chceli počas veľkonočnej šibačky požiadať nevestu o ruku. Vstupný verš : „Laetare Ierusalem“, v preklade „Raduj sa, Jeruzalem“ – z toho pochádza latinský názov tejto nedele Laetare. Kňaz máva v tento deň oblečené na sebe ružové rúcho.

Smrtná nedeľa

Názov tejto nedele je odvodený od ešte predkresťanského zvyku. V tento deň sa totiž chodilo so smrtkou – Morenou – symbolom konca zimy. V minulosti sa Morena aj napriek prísnym cirkevným zákazom hodila do vody, zo strmého zrázu alebo ju zahrabali do zeme. Od tejto nedele si liturgia viac všíma tému utrpenia Pána. Túto nedeľu opäť nastáva tvrdý pôst a v kostoloch sa na oltároch zahaľovali kríže. Je to tradičný zvyk, siahajúci až do začiatkov kresťanstva. Latinský názov tejto nedele je Judica, čo pochádza zo slov vstupného verša „Iudica me Deus“, čo v preklade znamená „Súď ma, Bože“.

Kvetná nedeľa

Kvetnou nedeľou začína Veľký týždeň. Je to 6. pôstna nedeľa, ktorá je zároveň poslednou nedeľou v pôstnom období. V tento deň sa celý kresťanský svet ponorí do najprísnejšieho smútku. Názov je odvodený od spomienky na príchod Ježiša do Jeruzalema, kde ho ľudia vítali kvetmi a palmovými ratolesťami. Táto nedeľa je známa i pod názvom Palmarum – podľa palmových ratolestí, no nazýva sa aj Pašiová (z latinského passio – utrpenie), pretože v kresťanských chrámoch sa v tento deň čítajú pašie.