Mária Terézia – jej kráľovská výsosť sa narodila pred 300 rokmi!

Trinásteho mája uplynie tristo rokov od narodenia cisárovnej Márie Terézie, najznámejšej panovníčky habsburskej monarchie.

Štyridsať rokov stála na čele obrovskej ríše, bola kráľovná Uhorska, Česka, Chorvátska i Slavónska, arcivojvodkyňa Rakúska, vojvodkyňa Parmy a Piacenzy a veľkovojvodkyňa Toskánska. 

Jej súčasníci ju oslovovali cisárske veličenstvo, no v skutočnosti práve cisársku korunu nikdy nezískala, pretože tento post bol vyhradený jedine mužským následníkom, oficiálne bol teda za rímskonemeckého cisára  korunovaný  jej manžel, František I. Lotrinský. V skutočnosti však  aj v jeho mene vládla vždy jedine Mária Terézia.  

Mária Terézia

Namiesto vytúženého chlapčeka prišla na svet malá princeznička…

Karol VI. Habsburský, cisársky otec Márie Terézie,  bol posledným mužským Habsburgovcom, a aj preto v ten májový deň očakával s napätím narodenie svojho druhého dieťaťa. Veľmi  potreboval budúceho následníka trónu, lebo inak tento slávny rod vyhynie po meči. Pred vyše rokom mu síce Boh po päťročnom nedočkavom túžení konečne doprial prvorodeného syna, žiaľ, nedožil sa ani sedem mesiacov. Cisár preto neskrýval sklamanie, keď mu oznámili, že novonarodené dieťa je dievča. Malú princeznú však rodičia predsa len prijali s láskou, veď ešte stále bola nádej, že ďalší potomok bude chlapec. O rok ale prišla na svet opäť dcéra a o pár rokov ďalšia, ktorá zomrela ako dieťa. Vytúženého syna sa tak cisár nikdy nedočkal.  

Bolo to bystré, veselé a šťastné dieťa

Najstaršia dcéra Karola VI. dostala pri krste mená  Mária Terézia Walburga Amália Kristína. Vyrastala v prísne katolíckej rodine a nič nenaznačovalo, že by raz mala zdediť kráľovskú korunu. Bola bystré, veselé a šťastné dieťa. Rada sa zabávala, tancovala, pekne spievala, a nadovšetko milovala jazdu na koni. Nevychovávali ju ako budúcu panovníčku, ale podobne ako iné šľachtické dcéry, sa vzdelávala najmä v náboženstve, jazykoch, hudbe,umení, ručných prácach a primeranej spoločenskej konverzácii. Máriu Teréziu od detstva vyučovali jezuiti v prísnej katolíckej viere. Už ako žiačka bola veľmi svedomitá a usilovná. Pracovitosťou a zmyslom pre povinnosť sa vyznačovala po celý život.

Mladá a krásna

Z malého dievčatka vyrástla plavovlasá  modrooká krásavica. Vyžarovala z nej radosť zo života, temperament a životná sila. Bola hlboko veriaca katolíčka, no  prísna katolícka výchova a morálka  jej nebránila venovať sa obľúbeným radovánkam. Aj ako vydatá dokázala bez problémov pretancovať celú noc, spolu s manželom nadmieru obľubovala kartové hry, pričom neraz išlo aj o veľké peniaze. Povestné bolo jej promenádovanie sa s rodinou a priateľmi na nádherne vyzdobených kočoch, alebo v zime na saniach. Ako panovníčka  mala povesť pracovitej a zodpovednej ženy, no bola vraj aj veľmi láskavá a dobrosrdečná, veľkoryso štedrá najmä k  cirkevným inštitúciám. Po celý život sa vyznačovala usilovnosťou a zmyslom pre povinnosť. Bola veľmi rodinne založená.

Panovníčka, matka i pôžitkárka

Je obdivuhodné, ako dokázala skĺbiť vladárske povinnosti so svojou rolou milujúcej manželky a starostlivej matky šestnástich detí. Pritom dbala na svoj vzhľad, rada sa predvádzala v prekrásnych róbach a drahých šperkoch.  Dodnes sa zachoval opis vtedy 29-ročnej panovníčky, ktorý napísal pruský vyslanec na viedenskom dvore, gróf Podewils: „Je skôr vyššieho než stredného vzrastu. Pred sobášom bola veľmi pekná, no vzhľadom na početné pôrody, a s tým súvisiacu väčšiu telesnú hmotnosť,ö pôsobí v súčasnosti  dosť ťažkopádne. Napriek tomu  je jej vzhľad vznešený  a majestátny a stále sa pohybuje  pomerne svižným krokom. Má guľatú plnú tvár, plavé vlasy i pekne tvarované obočie. Jej oči sú veľké a žiarivé, vyžaruje z nich vľúdnosť, k čomu prispieva aj ich bledomodrá farba. Má malý nos, ani krivý či vyhrnutý, pekné, trošku väčšie ústa, biele zuby a príjemný úsmev. Výraz tváre je otvorený a živý. Nemožno poprieť, že je to pekná žena.“

Mária Terézia  si až príliš rada pochutnávala na dobrom jedle a kvalitnom víne. Veľmi si obľúbila najmä frankovku z račianskych viníc, ktorou tamojší vinohradníci pravidelne zásobovali cisársky dvor. Nečudo, že s pribúdajúcim vekom rástla aj panovníčkina  hmotnosť a kvôli nadváhe mala čoraz väčšie problémy pri chôdzi. Po päťdesiatke už ledva chodila, a tak museli na zámku v Schönbrunne vybudovať výťah.

Mária TeréziaManželstvo z lásky

Príslušníci kráľovských rodov sa v osemnástom storočí  málokedy sobášili z lásky. Takmer vždy o partneroch svojich potomkov rozhodovali ich rodičia na základe záujmov ríše. Aj svojej dcére Márii Terézii vybral jej cisársky otec  za nastávajúceho manžela vojvodu Františka Štefana Lotrinského. Mária Terézia ho však poznala už pár rokov predtým, keď  ako pätnásťročný prišiel na viedenský kráľovský dvor. Karol VI. si ho obľúbil ako svojho syna a malá princezná sa doňho zaľúbila. Najväčším problémom v prvých rokoch ich vzťahu bol vekový rozdiel – veď Mária Terézia mala iba šesť rokov. Hoci vtedy v panovníckych rodinách nebolo nič mimoriadne, ak sa zasnubovali a sobášili ešte nedospelé deti, František oficiálne požiadal o  jej ruku, až keď dosiahla devätnásť rokov, v januári  1736. Už nasledujúci mesiac  sa konala svadba  v Augustiánskom kostole vo Viedni. Svoje áno si snúbenci povedali v  latinskom jazyku.

Láska na celý život – aj napriek manželovým flirtom a záletom

Mária Terézia žila v šťastnom manželskom zväzku so svojím mužom takmer tridsať rokov, až do jeho náhlej smrti.  Mali spolu šesťnásť detí, jedenásť dcér a päť synov. Dospelosti sa však dožilo len desať z nich. Ich manželstvo bolo od začiatku plné lásky a vzájomnej úcty. To bolo v tom čase v šľachtických vzťahoch  pomerne vzácne. Miernemu a pohodlnému Františkovi vyhovovala temperamentná povaha jeho manželky. Ona vládla monarchii, on zveľaďoval svoje súkromné dedičstvo, podnikal, založil aj na našom území niekoľko úspešných manufaktúr. V nepokojných konfliktných dobách bol svojej žene iste veľkou oporou a rodina s deťmi bola tým  najlepším útočiskom pred búrkami okolitého sveta. Na rozdiel od svojej manželky však František Lotrinský nebol až taký bezhranične verný manžel. Páčili sa mu pekné ženy a tu i tam si odskočil aj do druhej záhradky. .. No jeho nezáväzné flirty a občasné zálety nijako nenarúšali jeho vrúcny vzťah k vlastnej žene, a zrejme to neprekážalo ani jej.

Po manželovej smrti už navždy chodila v čiernom

Keď František v roku 1765 nečakane zomrel, Mária Terézia si do denníka  napísala: „Stratila som manžela, priateľa, jediný  objekt mojej lásky.“ Jej osobnosť a život sa touto stratou  natrvalo zmenili. Po smrti Františka Lotrinského  si cisárovná ostrihala vlasy, rozdala všetky šperky a do konca života nosila len čierny odev so závojom. Takmer úplne sa stiahla  z verejného života. Vládla však aj naďalej, popri svojom synovi a následníkovi trónu Jozefovi II.  Mária Terézia zomrela  29. novembra 1780 ako šesťdesiattriročná na zápal pľúc. Pochovaná je vo viedenskej kapucínskej krypte v dvojitom sarkofágu, spolu so svojím milovaným manželom. K jednotlivým kapitolám jej života sa dostaneme v ďalšom pokračovaní.

Pokračovanie nabudúce

Martina Hanzelová