Kráľovská svadba mala zvláštne pravidlá
Svadba sa uskutočnila o šiestej hodine večer 12. 2. 1736 v Augustiniánskom kostole vo Viedni. Po obrade nasledovala v Hofburgu hostina, takzvaná otvorená tabuľa, kde jedla len cisárska rodina. Manželia, Mária Terézia a František Lotrinský, po sobáši mohli sedieť vedľa seba. Ostatní členovia dvora stáli a pozerali sa na nich. Pre všetkých hostí, napríklad ministrov a ďalších úradníkov, boli pripravené stoly v Španielskej sále. Nasledujúci deň večer bolo na programe operné predstavenie. Na ďalší deň svadobnú oslavu ukončil reprezentačný bál s maskami a bohatou tabuľou v Španielskej sále.
Veno nevesty bolo vystavené
Podľa zvyku pre verejnosť vystavili veno nevesty. Jeho súčasťou bolo napríklad pätnásť luxusných dvorských rób, bohato vyšívaných zlatými a striebornými niťami, päťdesiat čepcov zdobených bruselskými čipkami, osem takzvaných španielskych šiat, množstvo košieľ, spodnej bielizne, nádherné posteľné obliečky a vzácny porcelán. Po svadbe sa mladomanželia vybrali do pútnického meste Mariazell, kde sa v chráme poďakovali svojej patrónke Panne Márii za šťastie a poprosili o mnohých spoločných potomkov. To sa im v bohatej miere aj splnilo.
Život na zámku podľa španielskej etikety
Život panovníka a jeho rodiny sa v osemnástom storočí odohrával pred očami verejnosti. Na panovníckom dvore sa neustále zdržiavali desiatky dvoranov, ktorí sledovali kráľa takmer pri každej činnosti. Ešte aj ranná toaleta bola vec verejná. Možno práve preto sa na dvore zaviedli veľmi prísne pravidlá správania sa, takzvaná dvorná etiketa. Najprísnejšia bola pôvodne španielska etiketa. Dodržiavala sa aj na dvore cisára Karola VI. a v nej vyrastala aj Mária Terézia. Panovník tu bol považovaný za priam božskú bytosť. Poddaní i dvorania ho napríklad museli vítať sklonení až po zem, hostia na korunovačných či iných slávnostiach čakali na jedlo postojačky a za stôl si mohli sadnúť, až keď sa najedol cisár a jeho rodina. Každý dvoran si mohol obliecť odev len podľa príslušnosti k svojmu stavu, dokonca bol podľa stupňa urodzenosti určený aj druh látky na šaty, jej farba, ozdoby, počet stúh a čipiek. Vstup do jednotlivých zámockých komnát bol tiež odstupňovaný podľa šľachtického titulu a funkcie na dvore.
Na kráľovskom dvore slúžilo vyše 2000 osôb
Po nástupe na trón Mária Terézia síce pokračovala v španielskej etikete, ale viaceré predpisy prísneho ceremoniálu zrušila alebo zjednodušila. Pre dvoranov určila jednotný odev. Páni nosili červený frak a zlatom vyšívanú vestu, ženské róby boli červenej farby, vyšívané zlatom a striebrom. Odevy dopĺňali čipky. František zaviedol pre synov nosenie uniformy. Život na dvore sa zmenil, vraj takmer pripomínal meštiacku domácnosť.
Na dvore Márie Terézie slúžilo vyše 2000 osôb a panovníčku stáli ročne okolo milióna zlatých. Ľudia patriaci k dvoru totiž dostávali nielen plat, ale aj oblečenie, ubytovanie a stravu, poskytovala im však aj penziu alebo štipendium na štúdium.
Celý cisársky dvor sa počas roka podľa ročných období sťahoval do troch zámkov. V zimných mesiacoch sa všetci zdržiavali v Hofburgu, v máji sa dvor presunul na zámok Laxenburg, asi pätnásť kilometrov od Viedne, a koncom júla sa panstvo na celé leto a jeseň premiestnilo do Schönbrunnu, kde ostali až do druhej polovice novembra, keď sa opäť vrátili naspäť do Hofburgu.
Manželia mali spoločnú spálňu, čo bolo v tých časoch veľmi vzácne…
Hlavným sídlom rodu bol viedenský Hofburg. Okrem obytnej časti tu sídlil aj štátny aparát, vláda a všetky centrálne vládne úrady. Na prízemí sa nachádzali obslužné priestory, kuchyne, cukráreň, komora na potraviny, komora pre uloženie riadu, dvorská lekáreň a iné. Veľké schodisko viedlo do takzvaného piano nobile, čo boli reprezentačné miestnosti a izby cisárskej rodiny. Na druhom poschodí bývali dvorania a podkrovie bolo vyhradené pre služobníctvo. Izby Márie Terézie a izby cisára Františka spolu susedili, pričom manželia zdieľali spoločnú spálňu. To bolo, mimochodom, v tých časoch netradičné a veľmi vzácne.
Kráľovná Mária Terézia mala najradšej Schönbrunn
Mária Terézia si zo všetkých sídiel najviac obľúbila zámok Schönbrunn. Dalo ho zrekonštruovať a rozšíriť pre ubytovanie dvora. Súčasťou zámku bola aj kaplnka, divadlo, poľovnícka ohrada, oranžéria a zámocký park s botanickou a zoologickou záhradou. Členovia dvora a hostia sa mohli pohybovať len v miestnostiach, ktoré boli pre nich určené. Prístup do izieb panovníkov mali len vybraní dvorania, pričom platilo, že čím bližšie k cisárskemu páru, tým ich bolo menej. Mária Terézia obľubovala komornejšie priestory a do nich sa dostal len veľmi úzky okruh vybraných šľachticov. Výnimkou však boli sviatočné dni, keď všetci dvorania museli veličenstvám zložiť poklonu.
Pokračovanie nabudúce
