Mária Terézia – panovníčka, ktorá ďaleko presiahla svoju dobu

Kráľovná, ktorá si veľmi obľúbila Bratislavu.

Bratislava bolo v čase panovania Márie Terézie oficiálne hlavné mesto Uhorska. Po bitke pri Moháči v roku 1526, keď turecké vojská obsadili v podstate územie dnešného Maďarska, Slovensko sa stalo centrálnou časťou Uhorska a Bratislava od roku 1536 až do roku 1848 jeho hlavným mestom. Presídlili sem z Budína všetky centrálne úrady a na Bratislavskom hrade boli uložené korunovačné klenoty. Počas 267 rokov bolo v bratislavskom Dóme svätého Martina  korunovaných devätnásť uhorských kráľov a ich manželiek, ale iba jediná žena kráľovná – Mária Terézia v roku 1741.

Mnohé stavby v Bratislave realizovali cisárski architekti

Do Bratislavy sa presťahovali  mnohé významné šľachtické rodiny, vyrástli tu nové budovy, reprezentačné paláce a kostoly.  Mária Terézia  si mesto obľúbila a prichádzala sem pomerne často, najmä od roku  1765, keď za miestodržiteľa vymenovala manžela svojej najmilšej dcéry Márie Kristíny, vojvodu Alberta Těšínskeho. Manželia sa nasťahovali na Bratislavský hrad, kde potom  žili pätnásť rokov, až do roku 1781. Cisárovná nechala pre nich hrad kompletne prestavať.

Vybudovali sa tu ďalšie budovy, aj veľká baroková francúzska  záhrada. K východnému krídlu pristavali rokokový palác Terezianum. Na hrade často  poriadali veľkolepé slávnosti, bály, neraz aj za prítomnosti Márie Terézie. Hosťovali tu významné osobnosti umeleckého i vedeckého sveta. Panovníčka bola prítomná aj na svadobnej hostine svojej dcéry Márie Kristíny a Alberta Těšínskeho v záhrade Grassalkovičovho paláca.

Mária Terézia prispela ku krajšiemu vzhľadu Bratislavy, napríklad dala zbúrať mestské hradby, aby sa umožnil ďalší rozvoj mesta. Mnohé stavby sa realizovali cisárskymi  architektmi.

S Bratislavou aj po smrti…

Bratislava symbolicky sprevádza Máriu Teréziu aj po jej smrti. Na jednej zo stien honosného sarkofágu, kde leží po boku svojho manžela Františka I., sa totiž nachádza rytina, zobrazujúca Máriu Teréziu na bielom koni počas korunovácie. V pozadí je jasne vidieť bratislavské domy a ulice s množstvom divákov. Bratislavčanom korunováciu Márie Terézie dnes pripomína známy dobový obraz panovníčky v nádhernom korunovačnom odeve. V tomto čase sa však nachádza vo viedenskom Belvederi, na výstave venovanej 300. výročiu narodenia cisárovnej, kde ho zapožičala Galéria mesta Bratislavy.

 

Jedna z najschopnejších osobností v európskych dejinách 

Mária Terézia bola celkom určite nielen najvýznamnejšou ženou habsburskej dynastie, ale tiež jednou z najvýraznejších i najschopnejších osobností v celých európskych dejinách. Vládla v duchu osvietenského absolutizmu, podľa ktorého môže panovník vhodnými zákonmi zlepšiť situáciu štátu, občanov a zabezpečiť spoločenský pokrok. Aj v porovnaní s inými vladármi svojej doby má táto pozoruhodná žena – kráľovná mimoriadne postavenie. Hoci jej názory na rodinu, morálku a fungovanie  verejného života boli možno príliš konzervatívne, mala však mimoriadny cit pre politicky správne rozhodnutia a veľmi skoro pochopila, že musí uskutočniť zásadné zmeny v celom mocnárstve. Za štyridsať rokov svojej vlády  zreformovala takmer každú oblasť monarchie, zbavila habsburskú ríšu dlhov, znížila podstatne korupciu a vytvorila zo štátu súdržnú veľmoc. Výrazne skvalitnila nielen ekonomickú situáciu a  verejnú správu, ale dokázala tiež podstatne zlepšiť život obyčajných ľudí, vrátane najbiednejších poddaných. Aj z dnešného pohľadu je Mária Terézia veľmi moderná, pokroková a  jedinečná v spôsobe, akým dokázala skĺbiť povinnosti panovníčky so svojou láskou k rodine a deťom. Bola vynikajúca vládkyňa, a rovnako aj dokonalá manželka a matka. Čo bolo v tej dobe skutočne niečo nepredstaviteľné a mimoriadne.

Martina Hanzelová

(Pokračovanie)