Veľkolepá a prepychová móda z Paríža
Módne trendy už v tejto dobe určoval Paríž, konkrétne francúzsky kráľovský dvor. Móda osemnásteho storočia bola veľkolepá, prepychová a rafinovaná až do posledného detailu. Dámy nosili šaty pastelových farieb z najdrahších materiálov, brokátu, hodvábu, zamatu, s množstvom ozdôb z drahých kameňov, čipiek a stužiek. Čo najštíhlejší pás bol v kontraste k širokej krinolíne, obrovskej sukni podopieranej kovovými obručami. Živôtik stiahnutý šnurovačkou mal široký oválny výstrih, na voľné ramená nadväzovali bohato nazberané rukávy siahajúce po lakte. Ženy si výrazne maľovali a pudrovali tvár i vlasy. Nosili sa parochne so zložitými účesmi, priam umeleckými kreáciami, vysoké niekedy až do jedného metra.
Kráľovná parochne nepreferovala
Mária Terézia aj jej manžel určovali módu na rakúskom cisárskom dvore, a samozrejme, tiež sa riadili najnovšími francúzskymi módnymi trendmi .No panovníčka mala radšej jednoduchšie, menej prezdobené modely a preferovala účesy z vlastných vlasov pred zložitými vyumelkovanými kreáciami umelých parochní. Jej obľúbenými šperkami boli perly. Mužský odev na dvore sa skladal zo zlatom vyšívaného kabáta, vesty s gombíkmi a úzkych nohavíc po kolená. Odev dopĺňali široké plátnové viazanky, hodvábne pančuchy a topánky.
Mária Terézia bola veľmi pracovitá…
Cisárovná dodržiavala pomerne prísny denný režim. Ráno vstávala okolo ôsmej hodiny, po rituáli obliekania a raňajkách nasledovala účasť na bohoslužbe v kaplnke. Po jej skončení sa krátku chvíľu venovala deťom, ale už od pol desiatej nasledovala práca. Zaoberala sa rôznymi úradnými záležitosťami, čítala spisy, správy ministrov, prijímala vyslancov, poskytovala audiencie. Pred obedom mala štvrťhodinku čas na odpočinok. Na obed mala vyhradenú len jednu hodinu. Okolo pol druhej vypila kávu a znovu sa venovala deťom. Od štvrtej hodiny až do večere opäť pracovala. Večera sa podávala až o pol deviatej večer. Až potom bol čas na zábavu.
Každý deň bola iná oslava
V dvornom kalendári ku každému dňu prislúchal určitý druh osláv, podľa udalostí a sviatkov, súkromných, štátnych či cirkevných. Delili sa na tri kategórie. Do najvyššej patrili takzvané gala dni, čiže oslavy narodenín a menín členov rodiny. Často na nich účinkovali aj cisárske deti. V zázname z roku 1759 sa dočítame o koncerte na počesť menín Františka Lotrinského, kde jeho deti hrali na viacerých hudobných nástrojoch, spievali a recitovali. Inokedy si na takúto príležitosť naštudovali divadelné predstavenie. Hudba, koncerty i operné predstavenia boli neodmysliteľnou súčasťou spoločenského života dvora aj spôsobom pozitívnej prezentácie cisárskej rodiny. Veľké operné inscenácie sa však konali len pri výnimočných príležitostiach, ako bola napríklad prvá svadba Jozefa II. Mária Terézia často usporadúvala domáce koncerty, kde pozývala iba úzky okruh blízkych ľudí. K panovníčkiným obľúbencom patril slávny barokový skladateľ Christoph Willibald Gluck, učiteľ spevu Márie Antónie. Od roku 1774 zastával funkciu cisársko-kráľovského dvorného skladateľa.
Cisárska rodina milovala dobré víno, poľovačky a ohňostroje
K významným dvorným akciám patrili verejné bohoslužby, cirkevné sviatky a púte. Najväčšou udalosťou zimných mesiacov bola jazda na saniach. Pestrý a hlučný sprievod tvorilo viacero saní so sprievodom hudby, trubačov a vojakov. Pri príležitosti významných výročí a udalostí sa konali obľúbené ohňostroje a iluminácie. Habsburgovci ako milovníci dobrého vína málokedy chýbali na slávnostiach vinobrania. Veľkou spoločenskou udalosťou bývali aj poľovačky. Cisár František bol vášnivým poľovníkom, no cisárovná túto jeho vášeň veľmi nezdieľala a na poľovačkách sa zúčastňovala len občas.
Vznešená hráčka hazardných hier
Veľkou vášňou Márie Terézie boli hazardné hry. Jednou z najobľúbenejších bola kartová hra Pharao. Vo voľnom čase sa venovala aj ručným prácam, rada vyšívala omšové rúcha pre kňazov v dvornej kaplnke.
V období pôstu sa, samozrejme, oslavy nekonali a cisárovná mala na dennom programe účasť na dvoch bohoslužbách. Po celý pôstny čas sa dodržiaval prísny pôst. Všetci členovia rodiny sa venovali rozjímaniu, navštevovali bohoslužby, kostoly, kláštory. Mária Terézia mala už od detstva vybudovaný silný vzťah ku kresťanstvu. Tvrdila, že bez kresťanských základov nie je človek ničím a nijaká cnosť nie je večná. Veľkú úctu mala k Panne Márii – svojej patrónke.
Martina Hanzelová
(Pokračovanie nabudúce)
