Matrioška – zlatá sibírska bohyňa – alebo záhadný pôvod jednej hračky…
Kto by nepoznal rozkošné ruské rozkladacie bábiky . „matriošky“? Dnes to však už nie je výlučne ruský fenomén, pretože ako ponúkaný suvenír nájdeme ich v najrozličnejších turistických destináciách, ktoré s ich predpokladanou domovinou – Ruskom ( napríklad v Tirolsku, či v Dolomitoch,..), skutočne nemajú žiadnu súvislosť.
Matrioška – táto pestro pomaľovaná, rozkladacia, drevená bábika, má v sebe ďaľšiu, menšiu, tá opäť ďaľšiu, menšiu a tá opäť ďalšiu, ešte menšiu – spolu šesť, dvanásť, ba aj viac…
Matrioška: Kde sa vzala, tam sa vzala…
Nikto vlastne dnes s istotou nevie, kto kedy prišiel na nápad vyrábať takéto čudesné figúrky. Ani v ruských bájach nie je žiadna súvislosť, napríklad o bohyni, ktorú by trebárs stelesňovalo striedanie generácií. Isté však podľa dostupných informácií je, že takéto drevené bábiky sa pôvodne rozšírili niekde od rieky Viatky, z predhorí Uralu.
A práve tam, okolo Uralu, až na sever k polostrovu Jamal, sa kedysi rozprestierala veľká, severská zem Jugra, z ktorej ostali len dva malé národíky, Chantovia a Maslovia, ktorých potomkovia dodnes žijú na dolnom toku rieky Ob. Mimochodom, svojím jazykom boli príbuzní Fínom, Karelom, Estóncom, ba dokonca aj Maďarom, čo tiež má svoje historické zdôvodnenie.
Mohlo by vás zaujímať
Zlatá baba – kto to bol?
Ruské letopisy uvádzajú, že hlavnou bohyňou Jugrov bola socha z rýdzieho zlata. Mala niekoľko mien, ale najstaršie vraj bolo „Jumala“. Škandinávske ságy ju spomínajú v súvislosti s Vikingami, ktorí vylúpili jej svätyňu. kde našli plno zlata a kožušín.
V dokladoch zemepiscov zo 16. storočia je dokonca na mapách vyznačené miesto úkrytu takzvynej „Zlatej baby“. Z presnejších záznamov je tiež známe, že socha Jumaly bola vnútri dutá, do nej bola vložená ďaľšia a do tej opäť ďaľšia – matka, syn, vnuk. V dutých priestoroch vo vnútri sochy vietor vyludzoval strašidelné zvuky a každý okoloidúci Jugr, ak začul toto kvílenie, bol povinný nechať na blízkom strome zlatú mincu, kožušinu alebo vôbec niečo cenné.
https://www.shutterstock.com/ 
https://www.shutterstock.com/
Pokladnica severských národov…
Jumala bola teda akousi pokladnicou severských národov. Keď sa nazbieralo väčšie množstvo zlata, odliali z neho novú, väčšiu sochu a starú, spolu so všetkými darmi , do nej vložili. Podľa povesti, tá prvá, najmenšia soška, pochádzala vraj z Ríma. Ba hovorí sa tiež, že keď Jermak ( kozácky dobyvateľ Sibíri pre ruského cára) zahynul a miestni obyvatelia našli jeho telo, sňali z neho zlaté brnenie – dar cára Ivana Hrozného – a obetovali ho Jumale.
Čas od času sa objavovali a aj objavia novšie povesti o Zlatej Jumale, ukrytej kdesi na Severe, na ostrove uprostred močarísk. Tajomstvo Jumaly dodnes nie je celkom odhalené, ale nie je vylúčené, že snáď raz sa predsa podarí na dolnom toku rieky Ob nájsť jaskyňu, kde sa vŕšia hromady zlata, zlatých mincí, zvyšky kožušín a možno i Jermakovo zlaté brnenie a nad tým všetkým zlatá socha – predobraz po celom svete známej Matriošky.
