Nový rok nebol vždy 1. januára…
Možno už iba málokto dnes vie, že európske národy, s výnimkou Rimanov, nemali pôvodne pre Nový rok presne stanovený dátum.
Rimania počítali Nový rok pôvodne od 1. marca a z tohto obdobia sa aj zachovali názvy niektorých mesiacov – napríklad september bol odvodený od číslovky septem, čiže sedem, október od octo – čiže osem… Rolku 153 pred naším letopočtom presunuli Nový rok na 1. január, ale neskôr sa opäť vrátili k pôvodnému termínu.
V priebehu storočí sa dátum Nového roku presúval na 25. december, 6 január, alebo dokonca až na Veľkú noc, čo sa ukázalo veľmi nepraktické, pretože Veľká noc je pohyblivý sviatok.
Až pápež Gregor VIII. V roku 1522 v súvislosti s úpravou kalendára určil termín Nového roku definitívne na 1. Január, čo však v celom kresťanskom svete nebolo rovnako úspešné, a tak roku 1691 pápež Inocent XII. opäť určil začiatok roka na tento termín.
Aj v súvislosti s týmito presunmi a zmenami sú zvyky a obrady miestami podobné na tie, ktoré boli zaužívané na Vianoce a s väčšími, či menšími odlišnosťami alebo špecifikami.
Novoročné kúzla
V niektorých častiach Slovenska bolo zvykom, že ako prvý mal ráno vstať niektorý muž z rodiny a priniesol čerstvú vodu, dal do nej červené jabĺčko a v tejto vode si všetci z rodiny umyli tvár. Niekde pridali aj vinš: „Prv je voda než oheň, daj, bože, dobrý deň.“ Až po takomto novoročnom zavinšovaní rozložili oheň a zažali svetlo.
- Ak sa niekomu na Nový rok ráno kýchlo, znamenalo to, že sa v zdraví dožije budúceho roku.
- Dievčatá, ktoré sa ešte nechceli vydávať, museli si na Nový rok dávať pozor, aby trikrát nespadli (čo pri snehu a ľade bol veľký problém), pretože ak sa pošmykli a spadli, znamenalo by to, že do roka sa vydajú. Nuž ale za čias našich starých a prastarých mám sa dievčatá viac hrnuli do vydávania ako dnes, takže si možno zase až taký veľký pozor nedávali…
- Ľudia verili, že to, čo robíme, alebo ako sa máme na Nový rok, to budeme robiť celý budúci rok. Ak sa napríklad niekto pohádal, mal to robiť po celý rok. Ten, kto zaspal, mal po celý rok s dôležitými vecami meškať. Božechráň, ak bol niekto chorý. Choroby a trápenia ho mali sužovať po celý rok…! Aj z toho vyplýva, že na Nový rok sa bolo treba mať na pozore a dobre si rozmyslieť svoje počínanie.
Novoročné kúzlenie – Dobrá rada pre súčasníkov:
Pre istotu si zoberte múdre rady svojich predkov k srdcu a dobre si naplánujte, čo budete robiť. Najlepšie niečo veľmi príjemné…
Čas, keď sa zvieratá zhovárajú ľudskou rečou a ľudia sa menia na zvieratá…
V niektorých dedinách na strednom Slovensku mali vo zvyku zastierať na Nový rok zrkadlo, aby sa to, čo sa v dome hovorilo, nerozklebetilo po dedine… Tak takýto zvyk je dnes – keď mnohí dávajú na facebook, twitter a ďalšie sociálne siete aj to, čo by naozaj nemali – už asi prekonaný a nepochopiteľný…
- Na Nový rok muselo byť všade čisto a poriadok. Ani smeti sa nemali vynášať v tento deň z domu, pretože našim predkovia verili, že by takýmto spôsobom niekoho mohli vymiesť z domu (báli sa, aby niekto z rodiny nezomrel).
- V niektorých oblastiach Slovenska ľudia verili, že o polnoci sa domáce zvieratá zhovárajú ľudskou rečou. Najmä o tom, ako sa domáci o nich starajú a čo ich v budúcom roku čaká.
- Dnes sa situácia skôr obrátila a niekde možno vidieť také úkazy, že ľudia, ktorí to už od silvestrovského rána preháňajú s alkoholom, môžu okolo polnoci pripomínať zvieratá…
- Magickú funkciu mala na Nový rok aj strava. Na stole nemalo chýbať bravčové mäso, pretože to symbolizovalo blahobyt. Určite sa však nesmela jesť hydina, ani králiky, ba ani ryby, aby šťastie v novom roku neuletelo, neutieklo, ani neuplávalo… Ako vidno, naši predkovia neboli ešte zaťažení rôznymi radami výživových poradcov a bravčové mäsko sa tešilo veľkej úcte.
- Nesmela chýbať šošovica, kým v niektorých oblastiach zasa makové koláče, čo malo zabezpečiť peniaze.
Aké Novoročné kúzlenie máte u vás doma? 🙂
