SPÄŤ
Aktuálne

Oslavujete Medzinárodný deň žien?

Od: Jana Vančová 8.3.2018
1 Hviezda2 Hviezdy3 Hviezdy4 Hviezdy5 Hviezd Ohodnoťte článok
Loading...

Medzinárodný deň žien

Tí skôr narodení si ešte pamätajú celoštátne oslavy medzinárodného dňa žien za socializmu, keď v  každom podniku, fabrike či úrade všetky ženy dostávali darčeky, kytičky kvetov,  bonboniéry, deti v škôlke aj v škole vyrábali pre mamičky papierové srdiečka s prianím a pripravovali pre ne kultúrny program…

V minulom režime sa takmer v každom zamestnaní konali oslavy MDŽ s oficiálnymi príhovormi vedenia, spojené s pohostením. Najväčšiu radosť z toho mali najmä muži, z ktorých mnohí prichádzali v ten deň domov v neskorých večerných hodinách, patrične spoločensky unavení. Po roku 1989, pádom socializmu, sa ako komunistický prežitok dostal do nemilosti aj Medzinárodný deň žien. Dokonca ho vláda v roku 1990 vyškrtla z oficiálneho zoznamu sviatkov. Nahradiť ho mal u nás znovu objavený Deň matiek, či Deň sv. Valentína. Napriek tomu, mnohé ženy  mali rady tento sviatok spojený s oslavami a darčekmi a dodnes naňho spomínajú s nostalgiou.

Žena kvety

Ako to bolo s právami žien vo svete?

Na rozdiel od nás i ďalších postsocialistických krajín, patrí Medzinárodný deň žien vo svete dodnes k významným a uznávaným sviatkom, spojeným najmä so zápasom žien o rovnoprávne postavenie v spoločnosti, ktoré spočiatku znamenalo najmä boj za volebné právo. V Európe uzákonilo všeobecné volebné právo aj pre ženy ako prvé Fínsko, kde  ženy mohli voliť už od roku 1906, v Nórsku to bolo od roku 1913, a v Dánsku od roku 1915. V Nemecku, Poľsku a Rusku majú ženy právo voliť od roku 1918, no napríklad vo Švajčiarsku sa  ženy dočkali volebného práva až v roku 1971 a v niektorých kantónoch dokonca až v roku 1990! Lichtenštajnsko právo voliť uznalo ženám tiež až v roku 1984. V niektorých krajinách však  ženy dodnes voliť nemôžu.

Smutná udalosť na počiatku tradície…

Medzinárodný deň žien ako boj  za rovnoprávne spoločenské, politické a ekonomické postavenie žien má už vyše storočnú tradíciu. Prvý podnet prišiel zo Spojených štátov. Na začiatku bola tragická udalosť v roku 1908, keď v newyorskej textilnej fabrike si robotníčky chceli štrajkom vydobyť lepšie podmienky na prácu, vyššie mzdy a kratší ako desaťhodinový pracovný čas. Majitelia továrne z obavy pred rozšírením rebélie do ďalších prevádzok, štrajkujúce robotníčky jednoducho v budove zamkli, čiže fakticky uväznili. Z neznámych príčin tam však vypukol požiar, a keďže sa nemohli dostať von, vyše sto žien tam v plameňoch zahynulo krutou smrťou. Na popud Socialistickej strany USA ženy v nasledujúcom roku  zorganizovali  mohutné niekoľkotisícové protestné zhromaždenia, ktoré sa potom  konali každý rok.

Postupne si sviatok žien  pridali do kalendára aj ďalšie krajiny

Na prvej medzinárodnej ženskej konferencii  Druhej internacionály  v roku 1990 v Kodani nemecká socialistka  Clara Zetkinová presadila, aby sa tento deň boja za práva žien stal medzinárodným sviatkom. Prvé roky ešte nebol určený pevný dátum MDŽ, až po prvej svetovej vojne sa ním stal 8. marec. V  Nemecku, Švajčiarsku, Dánsku a Rakúsko – Uhorsku sa prvý Medzinárodný deň žien slávil už v roku 1911. Od roku 1913 ho zaviedli aj v cárskom Rusku. V Česko-Slovensku sa po prvý raz oslavoval v roku  1921 a o rok neskôr už nadobudol masový charakter. Počas druhej svetovej vojny Hitler v okupovaných krajinách  MDŽ zrušil, posledný bol v roku 1938. Po skončení vojny v roku 1945 ho však  znovu obnovili. V roku 1975 Organizácia spojených národov oficiálne ustanovila 8. marec ako  deň medzinárodnej solidarity žien za rovnoprávnosť, spravodlivosť a svetový mier.

Do roku 1958 ženy v Nemecku nemohli mať v banke ani vlastné konto!

Hoci za sto rokov vo svojom snažení o emancipáciu prešlo ženské hnutie poriadny kus cesty, aj dnešné Medzinárodné dni žien sú na celom svete  predovšetkým bojom za práva žien. Veď aj v takom vyspelom štáte ako Nemecko si ženy do roku 1958 nemohli bez povolenia manžela založiť v banke vlastné konto a až do roku 1975 musel žene dať manžel súhlas aj na nástup do zamestnania.

Dodnes ženy v mnohých krajinách nemajú vhodné životné podmienky, alebo rovnaké postavenie a možnosti ako muži. Ide napríklad o právo na vzdelanie a rovnakú odmenu za prácu, lepšie pracovné podmienky, dostatočnú ochranu  pre matky a deti, a čoraz častejšie sa do popredia dostávajú aj také citlivé témy, ako právo na prerušenie tehotenstva, či rovnocenné postavenie v rámci sexuálnej orientácie.

Zdá sa, že v posledných rokoch dochádza aj na Slovensku k renesancii tohto medzinárodného sviatku žien. Zatiaľ je to viac uznanie a úcta ku všetkým ženám, než boj samotných žien za svoje práva. Ktovie, či sa však v budúcich rokoch aj u nás ženy nezačnú hlasnejšie a masovejšie dožadovať rovnoprávneho postavenia s mužmi, najmä v kariérnom postupe a rovnakej odmene za vykonanú prácu. Kým k tomu príde, všetky naše ženy by iste potešili aj prejavy lásky a vďaky od ich najbližších!

Martina Hanzelová

womangalérie VŠETKY