Má limitovanú edíciu vína a dve nové autá
Svetový úspech nášho šampióna Petra Sagana má svoje čaro a treba ho poriadne osláviť. Slovenský reprezentant, člen tímu Liquigas, si úspešne počínal počas pretekov Tour de France a stal sa držiteľom zeleného trička, v ktorom dobyl srdcia fanúšikov a Paríž. Víťazstvo oslávil vínom Cold Wine 9,5 z vinárstva Astoria v Taliansku a preto sa firma rozhodla vyrobiť limitovanú edíciu vína v bielej fľaši s fotografiou nášho úspešného športovca. Kúpiť si ho môže každý v eshope www.wineplanet.sk. Peter Sagan sa narodil v Žiline 26. januára 1990 ako tretie dieťa v rodine Saganovcov a hoci jeho snom bolo vyhrať aspoň jednu etapu na Tour de France, napokon vyhral tri – prvú, tretiu a šiestu a získal aj titul najaktívnejšieho pretekára. Obliekol zelené tričko a už si ho nedal vziať do konca pretekov. Vyslúžil si prezývku „tourminátor“. Andrej Glatz mu odovzdal na tlačovej konferencii kľúče od bieleho mercedesu, v ktorom si aj chvíľu posedel.
Mali ste špeciálnu taktiku pre Olympijské hry v Londýne?
Keďže som za Slovensko jazdil sám, priradil som sa k Nemcom a Angličanom, no potom sa dopredu predrala úplne iná skupina, na ktorú sme my nemali, takže to vlastne nevyšlo. Beriem to ako novú skúsenosť. Pre mňa hlavným pretekom tohto roku bolo Tour de France.
Váš najbližší pretekársky program?
Program sa bude zrejme obmieňať, ale sedemnásteho letím do Holandska na jednorazovku, potom odtiaľ do Nemecka, ďalšie preteky sú vo Francúzsku, potom dve jednorazovky v Kanade, nasleduje časovka na Majstrovstvá sveta, ktoré budú 29.9. v Holandsku – to je najbližšie čo viem.
Máte časový horizont, kedy zvíťazite na Tour de France?
Otázka, ktorú dostávam často aj od zahraničných novinárov. Na výhru som ešte mladý, veľa vecí by som musel zmeniť v osobnom i cyklistickom živote, preto ani nepomýšľam zatiaľ na túto trofej. Mal som nejaké plány aj teraz, ale celá tour pre mňa dopadla nad očakávanie dobre, sám som prekvapený.
Uvedomujete si vôbec úspech, ktorý ste pre slovenskú cyklistiku dosiahli?
Nie je čas ešte si riadne uvedomiť veci. Je toľko vecí okolo, program, ktorý musím dodržiavať, zúčastňovať sa akcií, celé mi je to skôr na príťaž.
Dostali ste už nejaké nové ponuky z klubov, ktoré majú záujem zlanáriť vás?
Pár otázok, dokedy mám zmluvu, som dostal, ale nejaké lanárenie skôr nie ešte.
V špurte ste prejavili veľkú razanciu, je to o talente, chuti zvíťaziť, alebo o čom vlastne?
Každé víťazstvo je spojením mnohých vecí. Talentu, chuti športovať, možno som aj trochu drzý voči starším kolegom, veľa vecí pokope sa zišlo a podpísalo sa na úspechu, aspoň u mňa určite.
Ako oslavujete úspech hneď po pretekoch?
Vždy po víťazstve sa zoberieme celý tím, ideme na diskotéku, kde do rána do piatej pijeme, fajčíme a tancujeme a potom ideme jazdiť ďalšiu etapu (smiech). Presne takto to nefunguje (smiech). Otvoríme fľašu šampanského, nalejeme si skôr symbolicky, pripadne trochu piva. Tour trvala 21 dní, takže našou prvou myšlienkou po pretekoch je regenerácia na ďalší deň. Tri týždne sme žili ako mnísi, je to záťaž aj na psychiku, ale vydržal som to.
Keď nastane čas na oddych, kde to bude a ako to bude vyzerať:
Je mi úplne jedno, kde som, ja si viem pekné zážitky urobiť aj sám. No samozrejme som rád s niekým, s kým mi je dobre a nezáleží na to, kde.
Koľko času budeš mať dnes na rodinu?
Ani minútu.
Nejaké rituály pred pretekmi?
Žiadne nemám, nie som poverčivý v tom, že nejaký náramok by mi mal priniesť šťastie. Pravdou je, že sa pred pretekmi prežehnám, ale to je všetko. Pretek je každý individuálny, ak sa zle vyvinie, nepomôže žiaden rituál. Preto ani nejaké veľké plány pred pretekmi nerobím, keď je šanca, využijem ju a nemám veľké oči dopredu.
Teší vás, keď je otec na vašich pretekoch?
Teší, aj keď je pravda, že sa veľmi nevidíme a nestretávame. Keď ho vidím, pozdravím ho, ale pred pretekmi je to vždy nabité, rozhodne nie je času na rodinné stretnutia. Som rád, že viem o tom, že tam je, ale to je asi všetko.
Vnímali ste pokriky slovenských fanúšikov?
Samozrejme, počul som slovenské výkriky a boli pre mňa naozaj ešte väčšou hnacou silou .
Obľúbené jedlo?
Určite pizza, ktorú si doprajem najmä vtedy, keď mám voľno. Keď sme na pretekoch, strava je dosť jednotvárna, nesmieme si zaťažovať žalúdok a preto aj jedlo nám už vo Francúzsku liezlo riadne krkom a teším sa, keď sa dobre najem, aj keď momentálne ešte neviem, kedy to bude.
Prekvapilo vás niečo na Tour de France?
Na prológu počet ľudí, silná medializácia. Po prvej etape som už pochopil, že je to najprestížnejší pretek na svete. Ten počet divákov je naozaj silný, tlačia sa tam okolo, prišli sa pozrieť na nás a bolo to fascinujúce.
Kedy vám bolo najťažšie?
Za 21 dní každý pocíti a zažije deň, ktorý možno nazvať kritickým alebo krízovým. Mal som ho aj ja, deň, keď sme jazdili do kopca a na druhý deň som sa tešil, že je rovinka, lebo som sa presilil. Považujem to za skvelú skúsenosť, že netreba špekulovať, lebo sa to človeku vypomstí.
Ako by ste motivovali mladých chlapcov, ktorí sa chcú vybrať touto cestou?
Cyklistika je náročný šport, nechcel by som, aby ju moje dieťa, ak ho raz budem mať, robilo. Keď to však niekoho baví a rozhodne sa pre to, je to úžasné, má to svoje plusy, napokon, inak by som to nerobil. Motivácia sa ťažko odporúča, buď to človek chce, alebo nie. Treba preto robiť to, čo človeka baví.
Vy sám ste raz povedali, všetky stávky, ktoré ste uzatvorili, ste prehrali. Ako to bolo so stávkou o Porsche, ktoré ste takýmto spôsobom vyhrali?
Stávka skončila výhrou pre mňa asi preto, že ju uzavrel môj manažér (smiech). Letel v lietadle spoločne s prezidentom klubu Liquigas a manažér mu hovorí, keď Peter vyhrá zelený dres – daruj mu svoje Porsche a on, že nie. Potom dodal, že ak vyhrám tri etapy a zelený dres, tak mi to Porsche skutočne daruje, podali si na to ruky a je moje (smiech). Ja by som podobnú stávku nikdy neuzatvoril. Ale ešte som v ňom nesedel – auto je v Taliansku, ja som momentálne na Slovensku, zajtra odlietam do Nemecka, skutočne neviem, kedy sa do neho posadím.
Text a foto: Anna Őlvecká
