Veľkonočné sviatky sú najkrajším jarným sviatkom, keď sa celá príroda po dlhej zime opäť prebúdza k životu, všetko sa opäť zazelená a rozkvitne pestrými farbami. Príchod jari sa oslavoval už od pohanských čias ako sviatok plodnosti, znovuzrodenia a začiatok nového hospodárskeho roku. Pomocou rôznych rituálov sa ľudia snažili zabezpečiť si dobrú úrodu a zdravie pre seba i zvieratá. No už dvetisíc rokov je Veľká noc predovšetkým najväčším kresťanským sviatkom. Prečo práve Veľká noc je pre kresťanov taká významná a čo je vlastne podstatou týchto sviatkov?
Práve v tomto čase sa totiž podľa všetkých kresťanských náboženstiev stala najdôležitejšia udalosť v dejinách ľudstva: ukrižovanie a najmä následné zmŕtvychvstanie Ježiša Krista. Veria, že Kristus bol Boží syn a očakávaný spasiteľ, ktorý svojou dobrovoľnou obetou oslobodil ľudstvo od dedičného hriechu a daroval mu večný život. Veľkonočné sviatky sa spočiatku slávili v každom kresťanskom spoločenstve v inom čase, no v roku 325 na Nicejskom koncile sa určilo, že začiatok Veľkej noci sa bude odvodzovať od jarnej rovnodennosti. Veľkonočná nedeľa tak pripadne vždy na prvú nedeľu nasledujúcu po prvom jarnom mesačnom splne.
Zvyky, tradície a dlhý pôst na Veľkú noc
Predjarie sa už v predkresťanskom období považovalo za magické a prelomové a spájalo sa s rozličnými symbolmi a rituálmi. Dôležité miesto mala požiadavka očisty. Ľudia si museli vyčistiť a obnoviť svoje príbytky, riad i oblečenie, postarať sa o čistotu tela a duše . V rámci kresťanských tradícií sa k tomuto obdobiu viaže štyridsaťdenný pôst, ktorý sa začína popolcovou stredou a končí bielou sobotou. Jeho vyvrcholením je veľkonočný týždeň, pre veriacich spojený s mystériom ukrižovania a zmŕtvychvstania Ježiša Krista.
Počas obradov na Popolcovú stredu kňaz robí ľuďom na čelo popolom znak kríža a pritom hovorí: „Pamätaj, že si prach a na prach sa obrátiš.“ Tento úkon sa zaviedol v jedenástom storočí a súvisí so starovekým zvykom sypania popola na hlavu na znamenie pokánia. Dodnes je zaužívaný výraz „ sypať si popol na hlavu“, keď človek urobí chybu a chce ju napraviť. Popol nemôže byť hocijaký, pochádza zo spálených ratolestí, u nás z konárikov bahniatok, posvätených v predchádzajúcom roku na Kvetnú nedeľu.
Dnes už sa pôst nedodržiava tak prísne ako voľakedy, ale ešte začiatkom minulého storočia ho väčšina ľudí brala veľmi vážne a ak niekto pôstne zvyky porušil, musel rátať s odsúdením spoločnosti. Počas pôstu sa jedlo veľmi skromne, žiadne mäso, niekde si odriekali dokonca aj mlieko, syry a vajcia. Varili sa jednoduché polievky, omáčky, múčne kaše, jedlá zo zemiakov, strukovín a kapusty, masť nahradilo trošku konopného alebo ľanového oleja. Okrem detí a chorých sa bolo možné najesť len raz za deň, väčšinou večer. Uskromňovalo sa nielen v jedle, ale aj v každodennom živote. Prestali tanečné zábavy, spoločenské večierky, spievali sa len vážne pôstne piesne, na vidieku sa skončili priadky a páračky. Mnohí muži sa počas pôstu zriekli fajčenia a alkoholu. Patrilo sa nosiť odev bez pestrých farieb a ozdôb.
Veľkonočný týždeň
Posledný týždeň pôstneho obdobia sa nazýva Veľkonočný. Začína sa Kvetnou nedeľou. V tento deň sa v chrámoch svätia rozvíjajúce vŕbové prútiky – bahniatka. Zeleným konárikom sa oddávna pripisovala magická moc, chránili pred chorobami, búrkou, používali sa pri prvom siatí, vyháňal sa nimi po prvýkrát dobytok na jarnú pašu. Kresťania si zelenými ratolesťami pripomínajú vítanie Ježiša palmovými listami po jeho príchode do Jeruzalema. Posvätené bahniatka si ľudia uchovávajú na ochranu pred všetkým zlým po celý nasledujúci rok. Na kvetnú nedeľu sa začínajú čítať v kostole pašie – časť z evanjelia opisujúca utrpenie a ukrižovanie Ježiša Krista.
K Veľkej noci sa oddávna viaže viacero tradičných ľudových zvykov. Jeden z najstarších je Vynášanie Moreny, pochádzajúce ešte z čias starých Slovanov, ktorý sa konával väčšinou na kvetnú nedeľu. Dievčatá vtedy priviazali na drevenú tyč handrovú alebo slamenú figurínu oblečenú do ženských šiat a so spevom ju vyniesli k najbližšiemu potoku, kde ju povyzliekali a hodili do vody. S utopením Moreny sa skončila zima a ľudia i zvieratá si takto na celý rok zabezpečili ochranu pred rôznymi neduhmi, čarami a chorobami.
Zelený štvrtok
Ďalší významný deň Veľkonočného týždňa je Zelený štvrtok. V kresťanskej tradícii sa nazýva zelený podľa zelene v Getsemanskej záhrade, kde Ježiša za tridsať strieborných zradil Judáš a vydal ho do rúk vojakom. V tento deň Ježiš naposledy pred svojím ukrižovaním večeral so svojimi učeníkmi pri príležitosti židovského sviatku nekvasených chlebov – paschy, kedy si Židia pripomínajú vyslobodenie z egyptského otroctva. Na tejto poslednej večeri jedli tradičný pokrm, pečeného baránka s nekvaseným chlebom. Po večeri Ježiš vzal chlieb, odlamoval z neho a rozdával ho spolu s vínom svojim učeníkom. Označil tieto dary ako svoje telo a krv a vyzval ich, aby to robili na jeho pamiatku.
Bolo to vlastne prvé prijímanie apoštolov. Jeho slová pri požehnávaní chleba a vína chápu kresťania ako ustanovenie cirkevných sviatostí. Na pamiatku udalosti v Getsemanskej záhrade sa slúži večerná omša, a po nej z oltára odnesú všetky predmety, ostane otvorený prázdny svätostánok a zhasne pred ním aj neustále svietiace takzvané „večné svetlo“. Na znak smútku v tento deň prestanú zvoniť zvony a v kostoloch ich nahradia rapkáče. Zvony sa opäť rozozvučia až v sobotu večer na slávnosti vzkriesenia.
Mohlo by vás zaujímať
K tomuto dňu sa viaže aj veľa ľudových obyčají. Najviac sa ich týka očisty tečúcou vodou. Na Zelený štvrtok bolo treba ešte pred východom slnka seba i všetky riady v dome poumývať v potoku, aby boli v dome všetci, vrátane statku a domácich zvierat po celý rok zdraví. V tento deň bolo zvykom prvýkrát vyhnať dobytok na pašu a tiež zasiať mak, hrach, bôb a ďalšie plodiny, aby čo najviac zarodili. S dobrou úrodou a ochranou zdravia súvisí aj zvyk jedávať v tento deň najmä zelené jedlá, najviac špenát. Verilo sa tiež, že noc zo štvrtka na piatok má magickú moc, kedy sa dejú rôzne čary a čarodejnice sa schádzajú na svoj sabat. Aby nikomu v gazdovstve, najmä dobytku nemohli ublížiť, gazdiné natierali dvere stajní kolomažou či cesnakom.
Mohlo by vás zaujímať
Veľký piatok
je najsmutnejší deň Veľkonočného týždňa – deň Kristovho ukrižovania a smrti. Keď Ježiša zajali, priviedli ho pred rímskeho miestodržiteľa Piláta a židovskí kňazi i ľud ho označili za buriča a zradcu a požadovali jeho potrestanie. Pilát však na ňom nenachádzal žiadnu vinu. Keď Ježiša na ich žiadosť predsa len odsúdil na potupnú smrť, vyriekol známu vetu: „Umývam si ruky“, ktorá sa dodnes používa v prípade, keď s niečím nesúhlasím a nechcem s tým mať nič spoločné. Ježiš potom s ťažkým krížom prešiel cez celé mesto až za Jeruzalemské hradby, na kopec nazývaný Golgota alebo Kalvária. Tu mu najprv na hlavu nasadili korunu z tŕnia, potom ho pribili na kríž s výsmešným nápisom „toto je kráľ židovský“ a spolu s dvomi zločincami ukrižovali.
Kresťania v tento deň držia prísny pôst. Voľakedy sa nesmelo ani robiť na poli, nevarilo sa, nepiekol sa chlieb. Aj v dnešných časoch sa na Slovensku vo väčšine kresťanských rodín na Veľký piatok, ale aj počas celého veľkonočného týždňa, nepatrí pracovať na poli, ani v záhrade – „zakázaná“ je najmä práca so zemou. Aj na Veľký piatok sa podľa ľudovej tradície bolo treba ako ochranu pred chorobami poumývať ráno v potoku. Vydajachtivé dievčence si v tento deň mohli pričariť svojho budúceho manžela.
Na Veľkú noc na Bielu sobotu sa slávi Vzkriesenie
Počas soboty sa ešte držal smútok a pôst. No gazdiné už od rána chystali, varili a vypekali tradičné veľkonočné jedlá na sviatočný nedeľný obed. Po zotmení sa konala oslava Kristovho zmŕtvychvstania.. Ježiš síce podľa evanjelia vstal z mŕtvych až na tretí deň po ukrižovaní, čiže v nedeľu, no podľa židovskej tradície sa deň začínal už v jeho predvečer, a preto sa pôvodne aj slávnostné obrady zmŕtvychvstania začínali už v sobotu večer, trvali celú noc a končili až nasledujúce ráno. Dnešná veľkonočná vigília je oveľa kratšia. Začína sa zapaľovaním a požehnaním veľkonočného ohňa a svätením veľkonočnej sviece nazývanej paškál, od ktorej si veriaci zapaľujú svoje prinesené sviečky. Po záverečnom obrade vzkriesenia nasleduje slávnostná omša. Po príchode z kostola sa i dnes podáva slávnostná večera s údeným mäsom a vajíčkami.
Mohlo by vás zaujímať
Vyvrcholením Veľkej noci je Veľkonočná nedeľa
Nedeľné dopoludnie sa konajú sviatočné bohoslužby. Ešte pred pár rokmi sa patrilo prísť na ne v nových šatách. Do kostola si ľudia prinášali a niekde aj dnes nosia košíky s veľkonočným jedlom, aby ich kňaz požehnal. Takéto posvätené jedlá sa potom na slávnostnom obede rozdelia medzi všetkých členov rodiny. Typickým veľkonočným jedlom bola pečená jahňacina alebo kozľacina a bravčové mäso, nechýbalo údené mäsko, šunka, klobásy a vajcia. Na sviatočný stôl patrila aj veľkonočná baba, tradičné koláče a veľkonočný baranček . Bolo zvykom dať z jedla aj statku a všetkým domácim zvieratám. K ľudovým rituálom patrí aj tradícia primiešať škrupinky z vajec medzi osivo a zaorať ich do prvej brázdy.
Veľkonočný pondelok, veselá bodka za Veľkou nocou
Veľkonočný pondelok je svetským sviatkom. Pre mnohých je neraz vyvrcholením sviatočných dní. Tento deň bol na Slovensku ešte donedávna spojený najmä so šibačkou, polievačkou a maľovanými kraslicami. Niekde, hlavne na západnom Slovensku, sa viac šibalo, smerom na východ zasa polievalo. Ešte v minulom storočí chlapci a chlapi vyšibali dievčatá špeciálne na túto príležitosť vlastnoručne upletenými korbáčmi z vŕbového prútia. Dievky polievali vedrami vody, neraz, bez ohľadu na zimu ich hodili aj do potoka. Dievčatá síce pred nimi s pišťaním utekali, nakoniec sa im však poďakovali maľovanými vajíčkami a štedrým pohostením.
Postupne sa aj tieto zvyky menia. Najprv vodu nahradila voňavka a dvojmetrový korbáč sa zmenil na vreckový korbáčik pre symbolické pošibanie, no a dnes v niektorých rodinách tomuto zvyku už ani veľmi neholdujú. Niekde ho však tvrdo dodržiavajú, a tam veru majú dievčatá a ženy na Veľkonočný pondelok rušno. Šibači a kúpači chodia od skorého rána, a tak je o zábavu a celodenné návštevy postarané. Samozrejme, nemôže chýbať chutné pohostenie a výslužka pre šibačov. Tých malých potešia najmä čokoládové vajíčka a maškrty, dospelí si radšej niečo dobré vypijú a zabavia sa.
Inde sa časom zaužíval zvyk, že na Veľkonočný pondelok muži a chlapci ponavštevujú aspoň ženy a dievčatá zo svojej rodiny, či kamarátky, a aspoň symbolicky ich vyšibú a oblejú, aby boli zdravé po celý rok. Stará slovenská tradícia totiž káže, že dievčatá a ženy treba na Veľkú noc „poliať“, aby boli rúče, pekné a zdravé a aby nevyschli, čiže neochoreli. Milý zvyk. Škoda by bolo, ak by zanikol, pretože v tomto sme vraj v rámci Európy jedineční. Určite by stálo za to tieto tradície aspoň v nejakej podobe zachovať, prípadne oživiť a obnoviť.
