V súčasnosti sa stále viac mieša svätý Mikuláš a Dedo Mráz alebo Vianočný muž – Weihnachtsmann. Postupnej deformácii Mikuláša sa už od roku 1997 venuje nemecký jezuita Eckhard Bieger z Frankfurtu. O jeho zisteniach informovala Tlačová kancelária Konferencie biskupov Slovenska.
História Mikuláša
Svätec zo 4. storočia, opradený legendami a uctievaný ako patrón detí a pomocník v núdzi, podľa E. Biegera „zosladol“ v devätnástom storočí. Osvietenci si neželali váženého biskupa z Myry, ale milého starčeka. Prvé gýčové pohľadnice sa objavili okolo roku 1900. Prelomový prerod na Santa Clausa však Mikuláš zažil až v USA vďaka holandským prisťahovalcom. Ich deti začali namiesto drevákov naplnených slamou vystavovať v predvečer jeho sviatku prázdne ponožky a z Mikuláša sa stal trpaslík, ktorý jazdí na saniach so sobmi a lezie do kozubu.
Mohlo by vás zaujímať
Červeno-zeleno-zlatú postavičku si najprv obľúbili tradičné dobročinné spolky na Manhattane, neskôr sa začal objavovať v detských knižkách. V roku 1931 sa ho chopila firma Coca-Cola a zverila umelcovi Haddonovi Sundblomovi zákazku na výtvarný návrh Mikuláša. Vzorom mu boli karikatúry Santa Clausa od kresliča Thomasa Nasta, ktoré sa v rokoch 1863 až 1886 objavovali v časopise Harper´s Weekly. Napokon vyšiel 6. decembra inzerát s obrázkom bradatého čevenolíceho starčeka v kožúšku. Santa Claus k sebe tisol dievčatko a ponúkal mu bezkofeínovú limonádu.
Zrodil sa Santa Claus – postava vianočnej nákupnej horúčky
Zdá sa, že komercializácia Mikuláša spálila mosty k očisteniu jeho gýčového obrazu. Ako reklamná figúra totiž Santa Claus stratil svoj náboženský rozmer a sama cirkev by si v predvianočnom blázinci neželala biskupa s mitrou na hlave a pastierskou palicou v ruke. I tak je však podľa E. Biegera potrebné zdôrazňovať sociálno-kritické stránky Mikulášovho odkazu. Za aktuálne označuje jeho posolstvo napríklad v súvislosti so sexuálnym zneužívaním alebo s hladom vo svete.
Medzi jeho najznámejšie dobré skutky patrí totiž dar na veno, ktorým tri chudobné dievčatá zachránil pred prostitúciou. Staral sa aj o to, aby transporty obilia z vtedajšej obilnej zásobárne v Egypte nešli len do hlavného mesta Carihradu, ale aby niečo dostali aj provincie.
Návrat ku skutočnému Mikulášovi by však podľa E. Biegera nemal znamenať obnovenie jeho zneužívania v rámci autoritatívnej pedagogiky. Nemal by vystupovať ako v starých nemeckých rozprávkach, kde zlé deti strčí do súdka s atramentom, ani ako ten, kto číta z knihy previnení a hrozí trestom.
Svätý Mikuláš totiž nikdy nebol nástrojom mocných, ale stál na strane slabých. V stredovekej tradícii na to nadväzoval symbolický zvyk, keď opát alebo starosta vložil 6. decembra vládu do rúk detí. Podľa ďalšieho zvyku obdarúvali v tento deň krstní rodičia svoje krstné deti.
