Vianoce v Japonsku
V Ježiša Krista verí iba jedno percento Japoncov. Aj napriek tomu však v Krajine vychádzajúceho slnka ozdobujú obchody a domy vianočnými dekoráciami. Aj ľudia v Japonsku si na Vianoce navzájom dávajú darčeky. V japonskej tradícii vystupuje kňaz Hoteiosha, ktorý plní úlohu akéhosi európskeho Mikuláša. Prináša darčeky do každého domu a obdarúva deti. Tie veria, že má oči aj vzadu, a tak sa snažia v tomto období správať, akoby bol stále nablízku.
Vianoce v Izraeli
“Hlavným mestom Vianoc” je Betlehem. V ňom je v Bazilike nad Jaskyňou narodenia štrnásťcípa strieborná hviezda, ktorá označuje pravdepodobné miesto Ježišovho narodenia. Počas Vianoc sa Svätá zem – Izrael tradične zapĺňala množstvom pútnikov, ktorí sem prichádzajú sláviť sviatky. Bazilika Narodenia je veľmi veľká a na Štedrý deň pojala tri rôzne skupiny veriacich z troch rôznych cirkví – katolíckej, protestantskej a koptskej spolu so sýrskymi cirkvami a arménskou cirkvou.
Od začiatku palestínskeho povstania v septembri 2000 je však cestovný ruch v Betleheme ochromený a všetky populárne ľudové vianočné podujatia na mieste Ježišovho narodenia budú tento rok opäť chýbať. Bohoslužby sa majú konať ako zvyčajne, ale podľa predbežných informácií sa na nich nebudú môcť zúčastniť veriaci zvonku, pretože mesto je minimálne do konca decembra tohto roku uzavretou bojovou zónou. Izraelské jednotky ho obsadili 22. novembra v reakcii na samovražedný atentát v autobuse, pri ktorom zahynulo deň predtým 11 Izraelčanov.
Predseda palestínskej samosprávy Jásir Arafat označil uzavretie mesta za znak vážnej eskalácie napätia a za medzinárodný zločin, o ktorom svet mlčí. Aj pápež Ján Pavol II. vyzval židovský štát, aby pri príležitosti vianočných sviatkov umožnil voľný prístup do Betlehema. Povedal to izraelskému prezidentovi Mošemu Kacavovi na osobnom stretnutí vo Vatikáne, počas ktorého obe strany prezentovali svoje postoje k riešeniu izraelsko-palestínskeho konfliktu. Ako povedal hovorca Vatikánu Joaquin Navarro-Vals, Svätá stolica podporuje existenciu a spoluprácu dvoch štátov – Izraela a Palestíny, pričom dôrazne vyzýva na urýchlené vyriešenie konfliktu.
Štedrovečerný jedálny lístok v Izraeli dokazuje vplyv amerických a anglických zvykov: hlavný chod tvorí morka okorenená paprikou, škoricou a muškátovým orechom a plnená ryžou, mäsom, orieškami a mandľami. V protestantských zboroch je zvykom chodiť skoro večer 24. decembra v skupinách koledovať. Na druhý deň pred raňajkami rozbaľujú ich deti darčeky. Po raňajkách idú protestanti do chrámov, navštevujú priateľov a želajú si navzájom šťastné Vianoce. Katolícky kňazi cez sviatky posväcujú svätenou vodou členov rodín.
Vianoce u Slovanov, slnovrat a vianočný stromček
Slávenie Vianoc stanovili kresťania v 4. storočí na deň zimného slnovratu, aby vytvorili protiváhu pohanským oslavám. Cirkev postupne pretransformovala pohanské tradície na kresťanský sviatok. Starí Slovania slávili tieto dni ako zrod nového života, keď sa ochabnutá príroda pod snehom už pripravuje na jarný rozkvet. Aj preto sa vo vianočných vinšoch v rôznych oblastiach Slovenska dodnes spomína hojná úroda na poliach, plné stodoly a stoly.
Kresťanstvo dalo vianočným dňom nový zmysel. Narodenie Krista symbolizuje nový život pre človeka, pretože vďaka jeho príchodu na svet, smrti a zmŕtvychvstaniu môže byť každý spasený a dosiahnuť večný život. S tým súvisí aj tradícia vianočného stromčeka. Ovocím a sladkosťami ovešaný stromček mal dve funkcie. Pripomínal bohatosť budúcej úrody a živej prírody. Druhý, oveľa starší symbol znázorňoval strom z raja.
Boh zakázal Adamovi a Eve jesť zo stromu “poznania dobra a zla” a človek sa porušením tohto zákazu pripravil o večný život. Preto musel Boh poslať na svet svojho Syna, aby priniesol ľudstvu vykúpenie a spásu. Stromček alebo vetva zavesená v domoch teda na Vianoce, sviatky Kristovho narodenia, pripomínal aj strom zlyhania Adama a Evy. Oproti pohanským orgiám a magickým úkonom vložila cirkev do slávenia Vianoc celkom iné posolstvo. Ich hlavným zmyslom je radosť zo spásy, ktorú ľudstvu poslal Boh vo svojom Synovi, čím obdaroval všetkých ľudí. Preto vznikol aj zvyk dávať si pod stromček darčeky.
Vianoce v Austrálii
Horúce Vianoce prežívajú Austrálčania. Na Štedrý deň nie sú zvláštnosťou teploty okolo 30 stupňov Celzia. Santa Claus často chodí na pláže, kde sa vozí na surfe alebo na záchranárskej lodi a rozdáva deťom darčeky. Niektorí Austrálčania sa na Vianoce vyvezú k moru, iní idú na výlety do prírody. Ak ostanú doma, kúpu sa v bazénoch, hrajú kriket alebo robia jednoduché domáce práce. Tradičným jedlom je morka, šunka a bravčovina. Ako dezert sa podáva slivkový puding.
Počas zlatej horúčky v Austrálii často dávali do pudingu aj kúsky zlata. Dnes doňho zapekajú nejakú drobnosť – kto ju nájde, bude mať veľa šťastia. V krajine klokanov obľubujú na Vianoce aj koláč plnený mletým mäsom. Obyvatelia Melbourne majú od roku 1937 zvláštnu tradíciu. Na Štedrý deň sa stretávajú na námestiach a so sviecami v rukách spievajú najobľúbenejšie koledy a vianočné piesne. Najhoršie Vianoce zažila Austrália v roku 1974, keď cyklón Tracy spustošil severné územia a viac ako 60 ľudí zahynulo.
Vianoce v Mexiku
Vianoce v Mexiku sú cirkevným sviatkom, ktorý sa zachováva v tradičnej podobe najmä na dedinách ako oslava narodenia Krista. Mexičania sa na Vianoce pripravujú deväť dní pred 24. decembrom, teda od 16. decembra. Toto obdobie sa volá Posada. Domácnosti v dedine si rozdelia, kto bude mať kedy Posadu. Každý deň potom v jednotlivých domoch hrajú príbeh o tom, ako Mária s Jozefom hľadali v Betleheme miesto na prenocovanie.
Domáci predstavujú krčmárov, ktorí odmietajú prijať svätú rodinu na nocľah. Deti a dospelí zo susedstva hrajú pútnikov, pričom nesú sošky Jozefa, Márie a oslíka. Sprievod žiada o ubytovanie v troch domácnostiach, ale až v poslednej ho príjmu. V tom dome sa potom spolu modlia a na záver spievajú Tichú noc. Nasleduje párty pre deti. Jedno z nich má zaviazané oči a pútnickou palicou sa snaží rozbiť papierovú Pinatu (po španielsky orech), čo je misa plná orieškov, mušlí, pomarančov, cukríkov a sladkostí. Dospelí počas hry detí popíjajú punč.
V noci 24. decembra všetci idú na polnočnú svätú omšu. Po nej sa rodiny stretnú pri slávnostnej a bohatej večeri, na ktorú pozývajú aj osamelých ľudí alebo bezdomovcov. Mexičania si na Štedrý deň nedávajú darčeky. Deti ich dostávajú až 6. januára na sviatok Troch kráľov, ktorí prišli Ježiša obdarovať zlatom, kadidlom a myrhou. Postavia si topánky na okennú rímsu, aby im mudrci do nich dali darčeky. V tento deň mexické rodiny pripravujú špeciálny koláč. Je v ňom zapečená malá postavička Ježiša a kto ju objaví, bude 2. februára hrať rodiča malého Ježiška. V tento deň je totiž sviatok Obetovania Pána – Hromnice, keď Mária priniesla Ježiša do chrámu, aby bol obrezaný, čiže zasvätený Bohu.
Na Hromnice Mexičania schovajú betlehemy a zúčastňujú sa na párty u toho, kto 6. januára dostal kúsok koláča s Ježiškom. Počas vianočných sviatkov majú všetky školy prázdniny a deti sa do nich vracajú až po 6. januári. V posledných rokoch sa aj v Mexiku vianočné tradície amerikanizujú. Mnohé rodiny už slávia Vianoce so Santa Clausom a dávajú si pod stromček darčeky.
Vianoce na Filipínach
Jediným ázijským kresťanským národom sú Filipínci. Vianočné oslavy sa začínajú už 15. decembra hojne navštevovanou svätou omšou. Na nej čítajú príbeh o narodení Krista. Na Štedrý deň sa vždy uskutočňuje takzvaná Panunuluyanská slávnosť. Ľudia vyberú spomedzi seba pár, ktorý predstavuje Jozefa a Máriu. Hrajú príbeh o tom, ako Svätá rodina hľadala prístrešie v Betleheme a keď ho nedostala, musela sa uchýliť do maštale. Súčasťou bohoslužby na prvý vianočný sviatok býva hra o narodení Božieho dieťaťa. Na záver omše spúšťajú spod strechy kostola hviezdu a dotvárajú biblickú scénu narodenia. Vianočné oslavy často obsahujú aj staré kmeňové zvyky, zmiešané s kresťanským vplyvom.
Tradícia štedrovečerných jedál
Štedrovečerný stôl mal v slovanskej tradícii symbolizovať hojnosť. Pod biely ľanový obrus sa kládli peniaze alebo hrsť ovsa či jačmeňa, aby sa v budúcom roku rozhojnili. Na tento deň sa aj v časoch biedy odkladala ušetrená múka, cukor, strukoviny mak, sušené ovocie, lekvár, med, masť na vyprážanie šišiek aj sladké víno. Večera mala obsahovať aspoň devätoro jedál. Ak bolo jediva hojne, rodinu čakal priaznivý rok. Cez deň sa nejedlo nič alebo len málo, pretože až do Druhého vatikánskeho koncilu v roku 1965 platil na Štedrý deň prísny pôst. Deťom rodičia za sebazaprenie sľubovali, že večer uvidia zlatú hviezdu, krokvu alebo prasiatko. Pôstny obed zvyčajne tvorili zemiaky bez masti s riedkou kapustnicou.
Skladbu a výber štedrovečerných jedál ovplyvňoval charakter krajiny. Jedálne lístky sa rôznili v horských a nížinatých oblastiach, v ovocinárskych, vinohradníckych a pastierskych regiónoch, v meste a na dedine. K viac-menej univerzálnym jedlám patrili oblátky s medom, kapustnica, zemiaky, varený hrach, fazuľa, opekance, rezance či iné cestoviny a kompót zo sušených sliviek.
Oblátky sú pomerne novým zvykom, pochádzajúcim z mesta. Zvyčajne ich piekol miestny učiteľ. Žiaci ich roznášali podľa objednávok po domácnostiach a vinšovali. S rôznymi druhmi cestovín boli spojené mnohé poverové úkony. Varili sa rezance, pirohy, šúľance, halušky a hlavne opekance, nazývané aj pupáky alebo bobáľky. Veľké pirohy a šúľance napríklad symbolizovali veľké obilné klasy. Vodu z opekancov vylievali pod ovocné stromy, aby dobre rodili. Do tradičnej kapustnice sa pridávali sušené hríby a slivky, nie mäso, pretože aj večera mala byť napriek hojnosti pôstna. Z toho istého dôvodu sa v katolíckom prostredí rozšírilo podávanie ryby.
Na našom území sa v dnešnej podobe začala konzumovať až v tomto storočí. Dovtedy sa jedli najmä slané a údené ryby. Ryba je zároveň symbolom kresťanstva. Grécke slovo ichthys – ryba znamenalo v tajnej reči kresťanov Ježiš Kristus Syn Boží Spasiteľ – Iesus Christos Then Hyois Soter. Po rybe nasledovala v niektorých oblastiach “Ježiškova kašička”, čiže krupicová kaša, ktorú jedla celá rodina z jedného veľkého taniera. Rôzne koláče a zákusky sa pridávali až neskôr – našim predkom ich nahrádzal chlieb, ktorý bol pre nich vzácnosťou. Najmä v oblastiach severného Slovenska sa jedol len na veľké sviatky.
Na Štedrý večer sa mal každý najesť dosýta. Svedčí o tom aj frazeologické prirovnanie najedol sa ako sedliak na Vianoce. Odísť od stola so žalúdkom nasýteným iba naoko značilo vystaviť rodinu nebezpečenstvu, že bude planý rok. Vianočné jedlá požívali osobitnú úctu. Zo štedrovečerného stola sa nemohlo nič vyhodiť, odkladali sa aj odrobinky, ktoré vraj pomáhali, keď ochorel dobytok. Myslelo sa aj na statok v maštaliach a chlievoch. V tento deň mu patril lepší krm. Zvieratá zas na oplátku rozprávali ľudskou rečou. Kto mal trpezlivosť a ostal okolo polnoci v maštali, mohol sa vraj všeličo dozvedieť.
Vianoce vo Francúzsku
Rodiny vo Francúzsku slávia štedrý deň spolu. Večer si deti položia topánky pred krb a čakajú, že im ich Pere Noel naplní darčekmi. Jeho spoločník Pere Fouettard by mal zasa zlé deti “oceniť” výpraskom. O polnoci tradične podávajú reveillon, čo znamená budíček alebo prvé volanie dňa. Reveillon symbolizuje očakávanie narodenia Krista. Toto jedlo pozostáva z ustríc, párkov, vína, opečenej slaniny, pečenej hydiny, šalátov, ovocia a francúzskeho pečiva, najmä bagety. Svojrázne zvyky majú v rôznych častiach Francúzska. Na juhu jedia bochník chleba rozkrájaný do kríža, z ktorého musia prvú časť venovať chudobnému človeku. A v Alsasku býva na stole vyprážaná hus, v Bretónsku pšeničné koláčiky s kyslou smotanou. Burgunďania večerajú morku a gaštany. Na severe Francúzska deti dostávajú darčeky už 6. decembra – na deň Svätého Mikuláša.
Vianoce vo Vietname
Tradičnými vietnamskými náboženstvami sú budhizmus a čínsky taoizmus. Počas francúzskej koloniálnej nadvlády sa však veľa Vietnamcov stalo katolíkmi, a tak oslava Ježišovho narodenia neobchádza ani túto ázijskú krajinu. Vianoce sú vo Vietname jednou zo štyroch najdôležitejších osláv počas roka spolu s narodením Budhu, Novým rokom a jesennými slávnosťami žatvy. Vietnamskí veriaci poctivo dodržiavajú kresťanské zvyky. Na Štedrý deň sa zúčastňujú na polnočnej svätej omši. Po nej sa vracajú domov na vianočnú večeru. Slávnostný jedálny lístok tvorí kuracia polievka, bohatší ľudia jedia morku a vianočný puding. Tradičné európske zvyky s Mikulášom či niektorou z jeho odrôd a stromčekom sú veľmi populárne. Rozdielom je, že deti nechávajú svoje topánky na Štedrý deň pred dverami.
Vianoce v Egypte
V Egypte sa veľa ľudí hlási k ortodoxnej koptskej cirkvi. Adventné obdobie tu trvá 40 dní pred Vianocami. Egyptskí veriaci sa počas neho postia – nejedia mäso, hydinu ani mliečne výrobky. Na Štedrý večer idú všetci do kostolov v úplne nových šatách. Bohoslužby sa končia o polnoci zvonením zvonov. Potom idú ľudia domov na slávnostnú večeru, počas ktorej sa podáva fata – jedlo z chleba, ryže, cesnaku a vareného mäsa. Na prvý vianočný sviatok ľudia v Egypte a ďalších častiach Stredného východu navštevujú priateľov a susedov. Na návštevu si prinesú špeciálny chlieb, aby nezaťažovali hostiteľov prípravou občerstvenia.
