Akáže by to bola Veľká noc bez maľovaných vajíčok, nežných bahniatok vo váze, pečeného barančeka, či veselej šibačky? K veľkonočným sviatkom tieto tradičné symboly jednoducho patria. Kde sa vzali tieto symboly Veľkej noci, odkiaľ pochádzajú a od kedy sa stali súčasťou veľkonočných tradícií?
Vajce
Oddávna bolo symbolom plodnosti a znovuzrodenia. Kresťanstvo poníma vajce aj ako symbol zatvoreného Božieho hrobu, z ktorého vstal Kristus, teda ako symbol nesmrteľnosti. Zrejme najstaršie ozdobené husie vajce pochádza zo začiatku 4. storočia a našlo sa v hrobke v nemeckom meste Worms. U nás ľudová tradícia maľovaných veľkonočných vajíčok – kraslíc má tiež korene už v stredoveku. Vajcia boli v rôznej podobe vždy aj hlavným veľkonočným jedlom.
Mohlo by vás zaujímať
Veľkonočný zajačik
Má pravdepodobne pôvod v pohanských rituáloch oslavujúcich príchod jari. Zajace, podobne ako vajíčka, boli pôvodne pohanskými symbolmi plodnosti a množenia. V súčasnej tradícii práve zajačik prináša veľkonočné vajíčka, ktoré deti hľadajú ukryté v záhrade. Tento zvyk sa dnes z anglosaských krajinách rozšíril po celej Európe. V USA sa dokonca pozývajú stovky detí do záhrady Bieleho domu, kde spolu s prezidentským párom hľadajú čokoládové vajíčka, ktoré tam ukryl veľkonočný zajac.
Baránok
Symbol baránka je veľmi starý. Je súčasťou aj židovských náboženských rituálov. Pečený baránok sa jedával na sviatok nekvasených chlebov – Paschy, ako pripomienka vyslobodenia Židov z Egypta. Baránka pri tejto príležitosti jedol aj Ježiš Kristus so svojimi apoštolmi pri poslednej večeri pred svojím ukrižovaním. Preto je v kresťanstve baránok jedným zo symbolov Ježiša Krista. Podľa kresťanskej viery je Kristus ako baránok obetovaný za spásu sveta.
Mohlo by vás zaujímať
Bahniatka
Zeleným konárikom sa oddávna pripisovala magická moc. Verilo sa, že pošibanie takouto zelenou vetvičkou odplaší všetky choroby a uchová pevné zdravie. Kresťania si na Kvetnú nedeľu vetvičkami bahniatok a rozkvitnutými konárikmi vŕby pripomínajú deň palmových ratolestí, keď ľudia palmovými listami vítali Ježiša Krista pri jeho vstupe do Jeruzalema a vystielali nimi cestu, po ktorej kráčal. Cirkev od siedmeho storočia zaviedla ich svätenie. Posvätené bahniatka si ľudia ešte i dnes uchovávajú po celý nasledujúci rok. Ratolesti bahniatok posvätené na Kvetnú nedeľu ich mali chrániť pred chorobami, bleskom a ďalšími katastrofami a nešťastiami. Používali sa tiež pri prvom siatí a vyháňal sa nimi po prvýkrát dobytok na jarnú pašu.
Korbáč
Ľudový zvyk šibanie dievčat korbáčom na Veľkonočný pondelok tiež pochádza ešte z pohanských čias. Vyšľahanie prútmi malo zabezpečiť zdravie, plodnosť, šťastie a odohnať zlých duchov. Plietli sa z ôsmich, deviatich, dvanástich, šestnástich dokonca z dvadsiatich štyroch prútov, v dĺžke od pol metra až po dva metre.
Kríž
Patrí k najdôležitejším kresťanským symbolom. Pripomína, že Kristus bol odsúdený na smrť ukrižovaním. V tom čase to bol síce bežný trest, no bol veľmi krutý a ponižujúci a týmto spôsobom sa popravovali len najväčší zločinci. Symbol kríža je však veľmi starý. Poznali ho už starovekí Egypťania, Číňania i Gréci, kde ho chápali ako symbol večnosti a prepojenia božského (vertikálne rameno) a ľudského (horizontálne rameno) sveta. Zobrazenie kríža ma viacero podôb: môže byť v tvare písmen T, X ( kríž sv. Ondreja), poznáme grécky rovnoramenný kríž. Najčastejšie sa používa klasický kresťanský, respektíve latinský kríž s dlhšou spodnou časťou.
Oheň, Sviečka
Veľkonočná sviečka symbolizuje vzkrieseného Krista. Zapálenie svätého veľkonočného ohňa, takzvaného paškálu, je pre kresťanov počas veľkonočných obradov centrálnou udalosťou. Paškál sa zapaľuje a svätí na začiatku slávnostnej liturgie na Bielu sobotu pri obradoch slávnosti Vzkriesenia. Začínajú sa práve vnesením zapálenej sviece do tmavého kostola.
Svetlom sa vyjadruje zásadný obrat v dejinách ľudstva, ktoré spôsobilo Kristovo vzkriesenie. Od tohto centrálneho ohňa si potom veriaci zapaľujú svoje veľkonočné sviečky. Paškál sa v priebehu veľkonočnej bohoslužby ponára do vody používanej pri krste. Táto svieca sa potom zapaľuje počas celého veľkonočného obdobia až do Turíc a po celý rok pri každom krste a pohrebe.
