Symboly Veľkej noci

Akáže by to bola Veľká noc  bez maľovaných vajíčok, nežných bahniatok vo váze, pečeného barančeka,  či veselej šibačky?  K veľkonočným sviatkom tieto tradičné symboly jednoducho patria. Kde sa vzali, odkiaľ pochádzajú  a od kedy sa stali súčasťou veľkonočných tradícií?

Vajce

Symboly Veľkej noci

Oddávna bolo symbolom plodnosti a znovuzrodenia. Kresťanstvo poníma vajce aj ako symbol zatvoreného Božieho hrobu, z ktorého vstal Kristus, teda ako symbol nesmrteľnosti. Zrejme najstaršie ozdobené husie vajce pochádza zo začiatku 4. storočia a našlo sa v hrobke v nemeckom meste Worms. U nás ľudová  tradícia maľovaných veľkonočných  vajíčok – kraslíc má tiež korene už v stredoveku. Vajcia boli v rôznej podobe vždy aj hlavným veľkonočným jedlom.

Veľkonočný zajačik

Symboly Veľkej noci

Má pravdepodobne pôvod v pohanských rituáloch oslavujúcich príchod jari. Zajace, podobne ako vajíčka, boli pôvodne pohanskými symbolmi plodnosti a množenia.  V súčasnej tradícii práve zajačik prináša veľkonočné vajíčka, ktoré deti hľadajú  ukryté v záhrade. Tento zvyk sa dnes z anglosaských  krajinách  rozšíril po celej Európe. V USA sa dokonca pozývajú stovky detí do záhrady Bieleho domu, kde spolu s prezidentským párom hľadajú čokoládové vajíčka, ktoré tam ukryl  veľkonočný zajac.

Baránok

Symboly Veľkej noci

Symbol baránka je veľmi starý. Je súčasťou aj  židovských náboženských rituálov. Pečený  baránok sa  jedával  na sviatok nekvasených chlebov – Paschy,  ako pripomienka vyslobodenia Židov z Egypta. Baránka pri tejto príležitosti jedol aj Ježiš Kristus so svojimi apoštolmi pri poslednej večeri  pred svojím ukrižovaním. Preto je v kresťanstve  baránok jedným zo symbolov Ježiša Krista. Podľa kresťanskej viery je Kristus ako baránok obetovaný za spásu sveta.

Bahniatka

Symboly Veľkej noci

Zeleným konárikom sa oddávna pripisovala magická moc. Verilo sa, že pošibanie takouto zelenou vetvičkou odplaší všetky choroby a uchová pevné zdravie. Kresťania si na Kvetnú nedeľu vetvičkami bahniatok a rozkvitnutými konárikmi vŕby  pripomínajú deň palmových ratolestí, keď ľudia palmovými listami vítali Ježiša Krista pri jeho vstupe do Jeruzalema a vystielali nimi  cestu, po ktorej kráčal. Cirkev od siedmeho storočia zaviedla ich svätenie. Posvätené bahniatka si ľudia ešte i dnes uchovávajú po celý nasledujúci rok. Ratolesti bahniatok posvätené na Kvetnú nedeľu ich mali  chrániť pred  chorobami, bleskom a ďalšími katastrofami a nešťastiami. Používali sa tiež pri prvom siatí a vyháňal sa nimi po prvýkrát dobytok na jarnú pašu.

Korbáč

Symboly Veľkej noci

Ľudový zvyk šibanie dievčat korbáčom na Veľkonočný pondelok tiež pochádza ešte z pohanských čias. Vyšľahanie prútmi malo zabezpečiť zdravie, plodnosť, šťastie a odohnať zlých duchov. Plietli sa z ôsmich, deviatich, dvanástich, šestnástich dokonca z dvadsiatich štyroch prútov, v dĺžke od pol metra až po dva metre.

Kríž

Patrí k najdôležitejším kresťanským symbolom. Pripomína, že Kristus bol odsúdený na smrť ukrižovaním. V tom čase to bol síce bežný trest, no bol veľmi krutý a ponižujúci a týmto spôsobom sa popravovali len najväčší zločinci.  Symbol kríža je však veľmi starý. Poznali ho už starovekí Egypťania, Číňania i Gréci, kde ho chápali ako symbol večnosti a prepojenia božského (vertikálne rameno) a ľudského (horizontálne rameno) sveta. Zobrazenie kríža ma viacero podôb: môže byť v tvare písmen T, X ( kríž sv. Ondreja), poznáme grécky rovnoramenný kríž. Najčastejšie sa používa  klasický kresťanský, respektíve latinský kríž s dlhšou spodnou časťou.

Oheň, Sviečka

Veľkonočná sviečka symbolizuje vzkrieseného Krista.  Zapálenie svätého veľkonočného ohňa, takzvaného paškálu, je pre kresťanov počas veľkonočných obradov centrálnou udalosťou. Paškál sa zapaľuje a svätí na začiatku slávnostnej liturgie na Bielu sobotu pri obradoch slávnosti Vzkriesenia. Začínajú sa práve vnesením zapálenej sviece do tmavého kostola. Svetlom sa vyjadruje zásadný obrat v dejinách ľudstva, ktoré spôsobilo Kristovo vzkriesenie. Od tohto centrálneho ohňa si potom veriaci zapaľujú svoje veľkonočné sviečky. Paškál  sa v priebehu veľkonočnej bohoslužby ponára do vody  používanej pri krste. Táto svieca sa potom zapaľuje počas celého veľkonočného obdobia až do Turíc a po celý rok pri každom krste a pohrebe.

Martina Hanzelová