Tieto fašiangy si užite!

Tieto fašiangy sa opäť nesú v znamení plesov, tanečných zábav a maškarných bálov. Plesá sa v mestách i na dedinách. Svoj reprezentačný ples má každé krajské mesto a  prinajmenšom jedna fašiangová zábava sa určite koná v každej, aj tej najmenšej obci.  Možností zabaviť sa a zatancovať si je síce dosť aj inokedy v roku, no tradícia velí!

Teraz je ten správny čas, tieto fašiangy si užite!

tieto fašiangy
stock.adobe.com

Prečo sa práve v období medzi  zimou a začiatkom jari ľudia na celom svete už po stáročia bujaro  zabávajú, hostia, tancujú, hrajú sa niekoho iného a preobliekajú do nevídaných,  fantastických či komických masiek?

Existuje viacero teórií o pôvode fašiangov, no jednoznačne  sa to asi určiť nedá. Tradícia samopašného veselia, uvoľneného správaniam a používania  masiek  je však veľmi stará, jej korene siahajú  hlboko do starodávnej Mezopotámie, starovekého Egypta a antického Grécka a Ríma. V záznamoch zo starobabylonskej ríše spred päťtisíc rokov sa spomínajú sedemdňové  slávnosti na počesť bohov, počas ktorých vládla medzi pánmi a otrokmi, bohatými a chudobnými absolútna rovnosť.

Takéto stieranie sociálnych rozdielov je jedným z typických znakov aj dnešných neviazaných  karnevalových zábav.  Antické náboženské a obradné slávnosti  –  bakchanálie, saturnálie či mamurálie, kde sa ľudia viac zabávali a hostili, ako modlili v dnešnom zmysle slova, patria zrejme tiež k predchodcom neskorších fašiangových zábav.

Konali sa na oslavu bohov, ale bola to aj obradná rozlúčka so zimou a starým rokom a oslava nového spolu s vítaním jari.  Niektoré rituály si postupne osvojili aj ďalšie národy a netrvalo dlho a udomácnili  sa v  celej Európe. Už v rannom stredoveku sa  veselo fašiangovalo  vo všetkých spoločenských vrstvách, od chudobného sedliactva, až po kráľovský dvor.

tieto fašiangy
Obrázok od Couleur z Pixabay

Kráľovské rody a bohatá šľachta si potrpeli na drahé nádherné odevy, napríklad  uhorský kráľ Matej Korvín so svojou  manželkou Beatrice  si dali v 15. storočí priniesť fašiangové kostýmy až z talianskej Ferrari. Boháči sa tiež radi  preobliekali  za osoby s nižším spoločenským postavením, remeselníkov, sluhov, žobrákov. Mladý kráľ Ľudovít II. sa takto s potešením zabával v maske čerta. Zahanbiť sa však nedali ani mešťania, v starých písmach sa zachovali mravné napomenutia, kde sa im vyčíta, že na fašiangové zábavy, masky, róby a jedlo vynakladajú viac prostriedkov, než si mohli dovoliť.

Hoci sa zvyky odlišovali podľa stavovskej príslušnosti ako aj  miestopisne a každá krajina, región či obec mali svoje vlastné obyčaje, základný obsah  bol všade  rovnaký: počas fašiangov  sa tolerovala nemiernosť v správaní, uvoľnené mravy a  bezmedzné jedenie i pitie. V maškarných  kostýmoch sa ľudia akoby zbavili všetkých zábran a nedbajúc na svoje postavenie a dôstojnosť aspoň na chvíľu sa stávali  niekým celkom iným. 

Bolo  to možnosť do sýtosti sa vyblázniť, užiť si radostí života a najesť či napiť sa do prasknutia, kým začne dlhý a prísny pôst. Voľakedy boli totiž v pôstnom čase zakázané nielen všetky zábavy, ale prísne obmedzenia platili aj pri konzumácii jedál a nápojov,  hlavne alkoholu a mäsa.  Stručne to vystihuje slovenské príslovie: „Na fašiangy výskaj, v pôste brucho stískaj“.

tieto fašiangy
Obrázok od annca z Pixabay

Obdobie Fašiangov trvá od sviatku Troch kráľov až po  takzvanú Popolcovú stredu. Dĺžka fašiangového  obdobia  nie je fixná.  Začiatok je vždy  rovnaký,  no  záver fašiangov sa  mení  podľa termínu  Popolcovej stredy. Na ňu totiž nadväzuje   štyridsaťdňový  pôst,  trvajúci až do Veľkej noci.  Veľká noc je, na rozdiel napríklad od Vianoc,  pohyblivý sviatok,  a jej termín súvisí s lunárnym cyklom: Pripadne  vždy na prvú nedeľu od splnu mesiaca  po jarnej rovnodennosti. Ak od nej odrátame pôstne obdobie, dostaneme sa k dátumu Popolcovej streda, teda konca fašiangov.

Rozdiel v dátumoch môže tvoriť až tri týždne. Tohtoročné obdobie  fašiangov je z tých kratších – Popolcová streda bude už 26. februára (minulý rok bola až 6. marca). A prečo sa toto najveselšie obdobie roka nazýva Fašiangy?  Je to vlastne skomolenina nemeckého slova Fastnacht , v preklade doslova noc pred pôstom. V nemčine totiž Fasten znamená pôst, postenie sa, a slovo Nacht je v preklade noc.

A práve posledný večer a noc pred začiatkom pôstneho obdobia boli vyvrcholením neviazaného veselia a zábavy nielen  v nemecky hovoriacich zemiach. Na našom území však ešte v deviatom storočí, v dobách Veľkomoravskej ríše, sa fašiangové obdobie nazývalo  mjasopust,  a hoci ho neskôr vytlačil nemecký názov, dodnes sa v malej obmene ako  masopust  používa v Čechách.

Zaujímavý je aj pôvod názvu karneval.  Počas fašiangov sa vo veľkom jedli mäsité jedlá, pretože v pôste boli zakázané.  Mäsové hodovanie  bolo teda akoby  rozlúčka s mäskom pred dlhým pôstom, a to je aj význam latinského základu slova karneval:   carne vale – rozlúčka s mäsom.

Fašiangy po slovensky

Priebeh fašiangov  bol u nás donedávna  iný na vidieku ako v mestách. Na dedine   bolo toto obdobie najvhodnejšie  na konanie  zakáľačiek, a tak v tomto čase bola všade hojnosť  jedla,  zakáľačkových špecialít, jaterníc, klobás, slaninky či chutnej pečienky. Preto sa práve na fašiangy konalo aj najviac svadieb.  Zabíjačkové dobroty boli základom pohostenia i  na fašiangových  zábavách.

Nuž a tieto trvali na dedinách  často poriadne dlho,  mládež sa zabávala  pri muzike každý týždeň a neraz sa tancovalo s krátkym oddychom po celé tri dni, od nedele až do utorka. Mladí si všetko potrebné na prípravu občerstvenia zaobstarali pred zábavou  pochôdzkou mládencov s muzikou po celej dedine. Gazdiné im za vinš podarovali vajcia, slaninku, klobásu  a niekde aj  pálenku.

Dievčatá z toho pripravili pre všetkých tancujúcich  praženicu i chutnú pečienku  a  napiekli  tradičné  fašiangové  pampúchy. K tomu sa hojne popíjala  pálenka, medovina, víno i pivo.  Fašiangové zvyky neboli  v jednotlivých regiónoch i obciach celkom totožné.  Niekde  chodili po obchôdzke viackrát, inde len pred poslednou veľkou zábavou na konci fašiangov, v niektorých dedinách sa okrem tancovačky hrávali aj komické hry. V mnohých dedinách sa konali na konci fašiangov veľké sprievody  masiek.

Museli byť vtipné, často zvieracie, obľúbená bola najmä maska medveďa, nechýbali  strigy či smrtky, parodovali sa rozličné povolania,  chlapi  sa preobliekali do ženských šiat. Po sprievode nasledovala  posledná fašiangová tancovačka.  Bujaré veselenie sa väčšinou končilo veselým pochovávaním basy, kde nesmel chýbať  preoblečený  kňaz, hrobár, organista i babky plačky.  

Hoci dnes sa už na mnohé zvyky zabudlo, niektoré, najmä fašiangové sprievody zostali alebo sa opäť obnovili.  A tanečné zábavy sa konajú aj dnes, i keď už majú väčšinou skôr podobu klasických plesov. V mestách  boli vždy hlavným obsahom fašiangov tancovačky,  plesy a maškarné bály. Voľakedy ich organizovali  najmä jednotlivé remeselnícke cechy a rôzne spolky.  

Remeselnícke zábavy sa často konali  v dome majstra, a ich súčasťou bolo aj  prijímanie učňov za tovarišov a rôzne veselé súťaže a hry. Jednotlivé cechy usporadúvali aj fašiangové sprievody masiek. Okrem veľkých plesov sa v zámožnejších  meštiackych domoch  konali aj súkromné večierky, kde sa pozývali speváci, hudobníci a samozrejme všetci významnejší obyvatelia mesta.

Bola to najvhodnejšia príležitosť ako uviesť mladú dámu do spoločnosti a pre mladých pánov jedinečná možnosť zoznámiť sa i s neznámou dievčinou. Ples bol vždy aj veľkou spoločenskou udalosťou, na ktorej sa dámy v každej dobe usilovali predviesť v čo najokázalejších róbach.

V devätnástom storočí sa na Slovensku plesalo vo veľkom a hlavným mestom plesov bola Bratislava, respektíve Pressburg, pretože v tom čase  až dve tretiny Bratislavčanov bolo nemeckej národnosti. Na prelome  storočí sa v tomto meste konalo počas fašiangov minimálne tridsať veľkých bálov a nespočetný rad menších plesov a súkromných zábav.

Zaplesajte si!

Aj tieto fašiangy  sa v Bratislave plesá vo veľkom štýle. Za sezónu sa uskutočnia  desiatky plesov, honosných i skromnejších. Svoj bál organizuje  mesto aj jednotlivé  mestské časti, okrem toho sa konajú početné firemné, farské či školské plesy.  Zrejme  najhonosnejší a najprestížnejší ples na  Slovensku je Ples v opere, inšpirovaný viedenským Opernballom,  ktorý sa koná v historickej budove SND a symbolicky otvára plesovú  sezónu.

Každý rok tu plesá okolo tristo návštevníkov, medzi nimi mnohé popredné osobnosti, umelci,  politici  a samozrejme viaceré známe celebrity. Tento ples je však len pre pozvaných hostí, a tak aj keby ste akokoľvek chceli, bez pozvánky sa naň nedostanete. Úspešne mu však už niekoľko rokov konkuruje verejne prístupný Bratislavský bál v Redute, aj plesy v krajských mestách.

Zažiť tieto fašiangy veľkolepý ples so šesťdesiatročnou tradíciou  môžete u našich rakúskych susedov. Viedenský Opernball  je asi  najslávnejší, najelegantnejší, ale tiež najdrahší  ples v našom stredoeurópskom priestore. Vo viedenskej opere  môže však plesať každý, kto má na vstupenku, čo však vôbec nie je lacná záležitosť. Len za vstup zaplatíte okolo 200 eur, najdrahší lístok za sedenie v lóži stojí okolo 20 000 eur.  Vybrať sa však možno na ples alebo bál kdekoľvek a počas fašiangovej sezóny je ich veru neúrekom aj u nás – a za prijateľné ceny… 😛

Slávne karnevaly

Ak sa náhodou tento rok na žiaden ples nechystáte, príležitosť zažiť úžasnú karnevalovú atmosféru môžete aj tieto fašiangy na slávnom benátskom karnevale. Tento najslávnejší európsky festival  masiek má síce stáročnú tradíciu, ale novo obnovený bol  opäť až dvadsiatom storočí,  v roku 1979. Odvtedy však jeho renomé každým rokom stúpa. 

Počas fašiangov sa celé Benátky  zmenia na niekoľkodňový  obrovský karnevalový sprievod masiek. Inak to nebude ani tieto fašiangy. Návštevníci z celého sveta  obdivujú  dokonale vypracované  masky i historické kostýmy.  Karnevalové maškary  žiaria pestrými farbami, zlatom, striebrom a nádhernými šperkmi a hrdo vystavujú na obdiv svoje  prekrásne róby, úžasné masky na tvárach i vlasové kreácie.

Asi najslávnejším svetovým karnevalom je  však festival samby v brazílskom Rio de Janeiro. Pred státisícovým davom divákov sa  v jedinečnom pestrofarebnom sprievode plnom alegorických obrazov a so sporo odetými kráskami v nádherných kostýmoch  predstavujú jednotlivé tanečné školy samby. Ku karnevalu v Riu neodmysliteľne patrí nespútané karnevalové šantenie plné sexu a erotiky.

Urobte si fašiangovú párty

Pravú fašiangovú atmosféru môžete zažiť aj bez veľkých výdavkov. Urobte si domácu  fašiangovú zábavu, pozvite na ňu svojich známych a priateľov a tieto fašiangy si užite! Zaručený úspech určite získa maškarná párty. V kurze je monotematická zábava, kde dekorácie, hudba a všetci prítomní  sú v jednotnom štýle.

Môžu to byť postavy zo známeho románu ako je  Odviate vetrom, alebo z populárneho filmu, napríklad  kultovej Twilight  ságy, prípadne  si zvoľte niektoré historické  obdobie. Osobitné čaro majú detské fašiangové maškarné  zábavy. Malí hostia sa určite s nadšením prevtelia do postáv z Harryho Pottera, Rapunzel, Anny a Lízy, Winetoua, či niektorej  klasickej rozprávky. Nuž a celkom najjednoduchšie je napiecť plnú misu chutných šišiek či pampúšikov, pozvať priateľov a len tak sa spoločne zabaviť, zažartovať si, zaspievať  alebo aj zatancovať…