Tieto fašiangy sa opäť nesú v znamení plesov, tanečných zábav a maškarných bálov. Plesá sa v mestách i na dedinách. Svoj reprezentačný ples má každé krajské mesto a prinajmenšom jedna fašiangová zábava sa určite koná v každej, aj tej najmenšej obci. Možností zabaviť sa a zatancovať si je síce dosť aj inokedy v roku, no tradícia velí!
Teraz je ten správny čas, tieto fašiangy si užite!
Prečo sa práve v období medzi zimou a začiatkom jari ľudia na celom svete už po stáročia bujaro zabávajú, hostia, tancujú, hrajú sa niekoho iného a preobliekajú do nevídaných, fantastických či komických masiek?
Existuje viacero teórií o pôvode fašiangov, no jednoznačne sa to asi určiť nedá. Tradícia samopašného veselia, uvoľneného správaniam a používania masiek je však veľmi stará, jej korene siahajú hlboko do starodávnej Mezopotámie, starovekého Egypta a antického Grécka a Ríma. V záznamoch zo starobabylonskej ríše spred päťtisíc rokov sa spomínajú sedemdňové slávnosti na počesť bohov, počas ktorých vládla medzi pánmi a otrokmi, bohatými a chudobnými absolútna rovnosť.
Takéto stieranie sociálnych rozdielov je jedným z typických znakov aj dnešných neviazaných karnevalových zábav. Antické náboženské a obradné slávnosti – bakchanálie, saturnálie či mamurálie, kde sa ľudia viac zabávali a hostili, ako modlili v dnešnom zmysle slova, patria zrejme tiež k predchodcom neskorších fašiangových zábav.
Konali sa na oslavu bohov, ale bola to aj obradná rozlúčka so zimou a starým rokom a oslava nového spolu s vítaním jari. Niektoré rituály si postupne osvojili aj ďalšie národy a netrvalo dlho a udomácnili sa v celej Európe. Už v rannom stredoveku sa veselo fašiangovalo vo všetkých spoločenských vrstvách, od chudobného sedliactva, až po kráľovský dvor.
Kráľovské rody a bohatá šľachta si potrpeli na drahé nádherné odevy, napríklad uhorský kráľ Matej Korvín so svojou manželkou Beatrice si dali v 15. storočí priniesť fašiangové kostýmy až z talianskej Ferrari. Boháči sa tiež radi preobliekali za osoby s nižším spoločenským postavením, remeselníkov, sluhov, žobrákov. Mladý kráľ Ľudovít II. sa takto s potešením zabával v maske čerta. Zahanbiť sa však nedali ani mešťania, v starých písmach sa zachovali mravné napomenutia, kde sa im vyčíta, že na fašiangové zábavy, masky, róby a jedlo vynakladajú viac prostriedkov, než si mohli dovoliť.
Hoci sa zvyky odlišovali podľa stavovskej príslušnosti ako aj miestopisne a každá krajina, región či obec mali svoje vlastné obyčaje, základný obsah bol všade rovnaký: počas fašiangov sa tolerovala nemiernosť v správaní, uvoľnené mravy a bezmedzné jedenie i pitie. V maškarných kostýmoch sa ľudia akoby zbavili všetkých zábran a nedbajúc na svoje postavenie a dôstojnosť aspoň na chvíľu sa stávali niekým celkom iným.
Bolo to možnosť do sýtosti sa vyblázniť, užiť si radostí života a najesť či napiť sa do prasknutia, kým začne dlhý a prísny pôst. Voľakedy boli totiž v pôstnom čase zakázané nielen všetky zábavy, ale prísne obmedzenia platili aj pri konzumácii jedál a nápojov, hlavne alkoholu a mäsa. Stručne to vystihuje slovenské príslovie: „Na fašiangy výskaj, v pôste brucho stískaj“.
Obdobie Fašiangov trvá od sviatku Troch kráľov až po takzvanú Popolcovú stredu. Dĺžka fašiangového obdobia nie je fixná. Začiatok je vždy rovnaký, no záver fašiangov sa mení podľa termínu Popolcovej stredy. Na ňu totiž nadväzuje štyridsaťdňový pôst, trvajúci až do Veľkej noci. Veľká noc je, na rozdiel napríklad od Vianoc, pohyblivý sviatok, a jej termín súvisí s lunárnym cyklom: Pripadne vždy na prvú nedeľu od splnu mesiaca po jarnej rovnodennosti. Ak od nej odrátame pôstne obdobie, dostaneme sa k dátumu Popolcovej streda, teda konca fašiangov.
Rozdiel v dátumoch môže tvoriť až tri týždne. Tohtoročné obdobie fašiangov je z tých kratších – Popolcová streda bude už 26. februára (minulý rok bola až 6. marca). A prečo sa toto najveselšie obdobie roka nazýva Fašiangy? Je to vlastne skomolenina nemeckého slova Fastnacht , v preklade doslova noc pred pôstom. V nemčine totiž Fasten znamená pôst, postenie sa, a slovo Nacht je v preklade noc.
A práve posledný večer a noc pred začiatkom pôstneho obdobia boli vyvrcholením neviazaného veselia a zábavy nielen v nemecky hovoriacich zemiach. Na našom území však ešte v deviatom storočí, v dobách Veľkomoravskej ríše, sa fašiangové obdobie nazývalo mjasopust, a hoci ho neskôr vytlačil nemecký názov, dodnes sa v malej obmene ako masopust používa v Čechách.
Zaujímavý je aj pôvod názvu karneval. Počas fašiangov sa vo veľkom jedli mäsité jedlá, pretože v pôste boli zakázané. Mäsové hodovanie bolo teda akoby rozlúčka s mäskom pred dlhým pôstom, a to je aj význam latinského základu slova karneval: carne vale – rozlúčka s mäsom.
Fašiangy po slovensky
Priebeh fašiangov bol u nás donedávna iný na vidieku ako v mestách. Na dedine bolo toto obdobie najvhodnejšie na konanie zakáľačiek, a tak v tomto čase bola všade hojnosť jedla, zakáľačkových špecialít, jaterníc, klobás, slaninky či chutnej pečienky. Preto sa práve na fašiangy konalo aj najviac svadieb. Zabíjačkové dobroty boli základom pohostenia i na fašiangových zábavách.
Nuž a tieto trvali na dedinách často poriadne dlho, mládež sa zabávala pri muzike každý týždeň a neraz sa tancovalo s krátkym oddychom po celé tri dni, od nedele až do utorka. Mladí si všetko potrebné na prípravu občerstvenia zaobstarali pred zábavou pochôdzkou mládencov s muzikou po celej dedine. Gazdiné im za vinš podarovali vajcia, slaninku, klobásu a niekde aj pálenku.
Dievčatá z toho pripravili pre všetkých tancujúcich praženicu i chutnú pečienku a napiekli tradičné fašiangové pampúchy. K tomu sa hojne popíjala pálenka, medovina, víno i pivo. Fašiangové zvyky neboli v jednotlivých regiónoch i obciach celkom totožné. Niekde chodili po obchôdzke viackrát, inde len pred poslednou veľkou zábavou na konci fašiangov, v niektorých dedinách sa okrem tancovačky hrávali aj komické hry. V mnohých dedinách sa konali na konci fašiangov veľké sprievody masiek.
Museli byť vtipné, často zvieracie, obľúbená bola najmä maska medveďa, nechýbali strigy či smrtky, parodovali sa rozličné povolania, chlapi sa preobliekali do ženských šiat. Po sprievode nasledovala posledná fašiangová tancovačka. Bujaré veselenie sa väčšinou končilo veselým pochovávaním basy, kde nesmel chýbať preoblečený kňaz, hrobár, organista i babky plačky.
Hoci dnes sa už na mnohé zvyky zabudlo, niektoré, najmä fašiangové sprievody zostali alebo sa opäť obnovili. A tanečné zábavy sa konajú aj dnes, i keď už majú väčšinou skôr podobu klasických plesov. V mestách boli vždy hlavným obsahom fašiangov tancovačky, plesy a maškarné bály. Voľakedy ich organizovali najmä jednotlivé remeselnícke cechy a rôzne spolky.
Remeselnícke zábavy sa často konali v dome majstra, a ich súčasťou bolo aj prijímanie učňov za tovarišov a rôzne veselé súťaže a hry. Jednotlivé cechy usporadúvali aj fašiangové sprievody masiek. Okrem veľkých plesov sa v zámožnejších meštiackych domoch konali aj súkromné večierky, kde sa pozývali speváci, hudobníci a samozrejme všetci významnejší obyvatelia mesta.
Bola to najvhodnejšia príležitosť ako uviesť mladú dámu do spoločnosti a pre mladých pánov jedinečná možnosť zoznámiť sa i s neznámou dievčinou. Ples bol vždy aj veľkou spoločenskou udalosťou, na ktorej sa dámy v každej dobe usilovali predviesť v čo najokázalejších róbach.
V devätnástom storočí sa na Slovensku plesalo vo veľkom a hlavným mestom plesov bola Bratislava, respektíve Pressburg, pretože v tom čase až dve tretiny Bratislavčanov bolo nemeckej národnosti. Na prelome storočí sa v tomto meste konalo počas fašiangov minimálne tridsať veľkých bálov a nespočetný rad menších plesov a súkromných zábav.
Zaplesajte si!
Aj tieto fašiangy sa v Bratislave plesá vo veľkom štýle. Za sezónu sa uskutočnia desiatky plesov, honosných i skromnejších. Svoj bál organizuje mesto aj jednotlivé mestské časti, okrem toho sa konajú početné firemné, farské či školské plesy. Zrejme najhonosnejší a najprestížnejší ples na Slovensku je Ples v opere, inšpirovaný viedenským Opernballom, ktorý sa koná v historickej budove SND a symbolicky otvára plesovú sezónu.
Každý rok tu plesá okolo tristo návštevníkov, medzi nimi mnohé popredné osobnosti, umelci, politici a samozrejme viaceré známe celebrity. Tento ples je však len pre pozvaných hostí, a tak aj keby ste akokoľvek chceli, bez pozvánky sa naň nedostanete. Úspešne mu však už niekoľko rokov konkuruje verejne prístupný Bratislavský bál v Redute, aj plesy v krajských mestách.
Zažiť tieto fašiangy veľkolepý ples so šesťdesiatročnou tradíciou môžete u našich rakúskych susedov. Viedenský Opernball je asi najslávnejší, najelegantnejší, ale tiež najdrahší ples v našom stredoeurópskom priestore. Vo viedenskej opere môže však plesať každý, kto má na vstupenku, čo však vôbec nie je lacná záležitosť. Len za vstup zaplatíte okolo 200 eur, najdrahší lístok za sedenie v lóži stojí okolo 20 000 eur. Vybrať sa však možno na ples alebo bál kdekoľvek a počas fašiangovej sezóny je ich veru neúrekom aj u nás – a za prijateľné ceny… 😛
Slávne karnevaly
Ak sa náhodou tento rok na žiaden ples nechystáte, príležitosť zažiť úžasnú karnevalovú atmosféru môžete aj tieto fašiangy na slávnom benátskom karnevale. Tento najslávnejší európsky festival masiek má síce stáročnú tradíciu, ale novo obnovený bol opäť až dvadsiatom storočí, v roku 1979. Odvtedy však jeho renomé každým rokom stúpa.
Počas fašiangov sa celé Benátky zmenia na niekoľkodňový obrovský karnevalový sprievod masiek. Inak to nebude ani tieto fašiangy. Návštevníci z celého sveta obdivujú dokonale vypracované masky i historické kostýmy. Karnevalové maškary žiaria pestrými farbami, zlatom, striebrom a nádhernými šperkmi a hrdo vystavujú na obdiv svoje prekrásne róby, úžasné masky na tvárach i vlasové kreácie.
Asi najslávnejším svetovým karnevalom je však festival samby v brazílskom Rio de Janeiro. Pred státisícovým davom divákov sa v jedinečnom pestrofarebnom sprievode plnom alegorických obrazov a so sporo odetými kráskami v nádherných kostýmoch predstavujú jednotlivé tanečné školy samby. Ku karnevalu v Riu neodmysliteľne patrí nespútané karnevalové šantenie plné sexu a erotiky.
Urobte si fašiangovú párty
Pravú fašiangovú atmosféru môžete zažiť aj bez veľkých výdavkov. Urobte si domácu fašiangovú zábavu, pozvite na ňu svojich známych a priateľov a tieto fašiangy si užite! Zaručený úspech určite získa maškarná párty. V kurze je monotematická zábava, kde dekorácie, hudba a všetci prítomní sú v jednotnom štýle.
Môžu to byť postavy zo známeho románu ako je Odviate vetrom, alebo z populárneho filmu, napríklad kultovej Twilight ságy, prípadne si zvoľte niektoré historické obdobie. Osobitné čaro majú detské fašiangové maškarné zábavy. Malí hostia sa určite s nadšením prevtelia do postáv z Harryho Pottera, Rapunzel, Anny a Lízy, Winetoua, či niektorej klasickej rozprávky. Nuž a celkom najjednoduchšie je napiecť plnú misu chutných šišiek či pampúšikov, pozvať priateľov a len tak sa spoločne zabaviť, zažartovať si, zaspievať alebo aj zatancovať…
