SPÄŤ
Vianoce

Tradície Štedrého večera

Od: Henrieta Karabova 23.12.2017
1 Hviezda2 Hviezdy3 Hviezdy4 Hviezdy5 Hviezd Ohodnoťte článok
Loading...

K Štedrému večeru sa viaže veľa tradičných zvykov

Nielen každý región, obec ale aj každá rodina si odovzdáva  z pokolenia na pokolenie svoje vlastné  vianočné rituály.Tradície Štedrého večera

Štedrovečerné postenie

K veľmi rozšíreným zvykom  patrí štedrovečerné postenie. Vyvrcholilo ním štvortýždňové adventné pôstne obdobie, keď sa jedávali len jednoduché bezmäsité jedlá väčšinou zo strukovín, zemiakov a kapusty. Dodnes sa v katolíckych rodinách po celý deň jedáva len veľmi striedmo a žiadne mäso. V tento deň sa bolo treba vyhnúť hádkam, bitke či plaču a zlej nálade, pretože ako na Štedrý deň, tak po celý nasledujúci rok. Nedajbože si požičať peniaze, lebo kto tak urobí, v budúcom roku  vyjde na psí tridsiatok.

Samotná večera mala tiež svoje zaužívané rituály a tradičné jedlá

Dodnes  v mnohých rodinách  začínajú večeru rozkrojením jabĺčok. Komu sa ukáže z jadierok krížik, čaká ho choroba, alebo smrť. Ak zostanú jadrá neporušené alebo majú tvar hviezdy, znamená to po celý rok dobré zdravie.  K častým zvykom  patrí aj tanier na štedrovečernom stole aj pre tých, čo už nie sú medzi nami.  Pod každý tanier sa kládla rybia šupinka  alebo minca, aby sa zabezpečil blahobyt a rast majetku.

Na stole nesmel chýbať svietnik ozdobený čečinou a imelom, oblátky s medom a cesnakom a orechy. Na večeru sa takmer na celom Slovensku  oddávna jedávala vianočná polievka z kyslej kapusty alebo strukovín so sušenými slivkami a hubami. Štedrá večera však nebola vždy až taká štedrá, hoci mávala sedem alebo dokonca deväť chodov. No boli to zväčša rozličné múčne jedlá, ako rezance s makom, pirohy, opekance alebo oblátky s medom a cesnakom a ovocie.  Vyprážané ryby so zemiakovým šalátom sa najmä na vidieku stali súčasťou štedrovečernej večere až po druhej svetovej vojne.

Štedrý večer na dedine

Na dedine bola aj štedrovečerná večera plná povier a magických rituálov. Každé jedlo malo svoj ochranný zmysel, rodine malo predovšetkým zabezpečiť hojnosť a zdravie do ďalšieho roku. Skoro ráno gazdiná upiekla tradičné vianočné koláče.

V každom kraji mali iný tvar i pomenovanie: na Spiši  a Šariši ich volali  kuchne, na juhu  mrváne, na západe calty, na strednom Slovensku štedrák. Museli byť upečené hneď zrána, a tak ženy zamiesili na ne už po polnoci predchádzajúceho dňa, aby dobre nakysli a stihli ich upiecť ešte do úsvitu. Kúsok vianočného koláča dostali aj všetci služobníci, pastieri, dokonca i dobytok. Gazda pred večerou nasypal pod stôl i pod obrus trochu obilia. Na stole musela horieť sviečka. Niekde zväzovali  nohy stola, aby vraj rodina držala pokope. Všetky jedlá sa položili na stôl naraz, aby  nikto počas večera nevstával od stola, lebo by to prinieslo nešťastie.

Pred jedlom sa všetci spoločne pomodlili. Večera začínala prípitkom a po pálenke si každý odlomil kúsok vianočného koláča.  Ďalší chod bol chlieb alebo oblátky s medom a cesnakom, aby boli všetci po celý rok zdraví. Potom sa jedávala  fazuľa, ktorá mala zabezpečiť dostatok fyzických síl,  kapustová polievka s hubami,  pirohy s kapustou alebo makom, tvarohové, makové či orechové rezance, rozličné  kaše a nakoniec ovocie,  jablká, orechy, sušené slivky.

Štedrý večer v meste

V mestách sa od konca devätnásteho storočia tradičné zvyky i pokrmy začali podobať tým dnešným. V pôvabnej knižke Z kuchyne starého Prešporka sa takto opisuje priebeh mestského Štedrého večera: „Okolo šiestej zazvonil zvonček. Vyobliekaná rodina vošla do jedálne.  Otec za vrchstolom prečítal evanjelium  o narodení Krista Pána. Potom sa rodina spoločne pomodlila za seba i za drahých zosnulých. 

Na stole bol sviatočný servis a pod každý tanier položila matka zopár kaprích šupiek a zlatých mincí, aby vždy boli peniaze. Na vrchný hlboký tanier dala kúsok oblátky s medom, aby každému slúžilo zdravie, pridala oriešok pre dobré myšlienky a strúčik cesnaku ako ochranu pred diablom a zlými duchmi. K oblátkam s medom a cesnakom sa pilo hriate, nápoj z karamelizovaného cukru, vody  a vínovice alebo slivovice.

Polievky sa jedávali až tri – rybacia, kapustnica so sušenými hubami, slivkami a jabĺčkami a šošovicová, aby bolo toľko zlatých mincí ako šošovičných zrniek. Hlavné jedlo boli vyprážané podkovičky z kapra so zemiakovým šalátom. Za tým sa jedli ešte pečené dravé ryby, šťuky, pstruhy, zubáče alebo sumce.

Nakoniec prišli na rad horúce pupáky namočené v mlieku s medom, posypané makom alebo orechmi a poliate roztopeným maslom.“ Vianočný stôl zostal prestretý až do Nového roku. Na prvý sviatok vianočný sa patrilo obedovať v najužšom rodinnom kruhu a tradičným jedlom bola vianočná plnená morka. Ďalšie dni boli vyhradené návštevám.

womangalérie VŠETKY