V minulosti patrili vianočné sviatky predovšetkým na dedinách k sviatočným príležitostiam, kedy sa ľudia v kolobehu práce na poli a v hospodárstve na chvíľu akoby zastavili a s radosťou i patričnou vážnosťou oslávili narodenie Spasiteľa. Tradičné slovenské Vianoce boli okrem modlitieb a osláv v kostole aj plné zvykov, magických predstáv a úkonov. Tie mali svoje korene ešte v predkresťanskom období našich dejín a postupne sa spolu s kresťanskou vieroukou modifikovali do podoby, ktorá prežívala celé stáročia.
Tradičné slovenské Vianoce – Vianočné jedlá
Kedysi ľudia vážne zachovávali adventný čas, počas ktorého sa postili. Osobitne prísne sa pôst dodržiaval na Štedrý deň a aj samotná štedrovečerná hostina, ktorá mohla začať až po vyjdení prvej hviezdy na oblohe, bola u katolíkov, gréckokatolíkov i pravoslávnych kresťanov pôstna. To znamená, že sa jedli len jedlá pripravené z rastlín alebo studenokrvné živočíchy, predovšetkým ryby.
Na večeru sa zároveň pripravovali také jedlá, o ktorých boli ľudia presvedčení, že zabezpečia rodine aj do budúcnosti želanú prosperitu, bohatstvo, zdravie, šťastie. Mnohé z týchto jedál sa pripravujú v slovenských rodinách dodnes, bez toho, aby ľudia poznali ich pôvodnú symboliku.
Bohatstvo mali privodiť jedlá pripravené zo šošovice, kapusty, maku. Obľúbenosť a lásku mala zabezpečiť zasa konzumácia medu a červeného jabĺčka. Ochrana pred chorobami sa pripisovala cesnaku a petržlenovej vňati.
Magické pôsobenie vianočných jedál sa ešte umocňovalo počtom podávaných chodov na štedrú večeru. Zvyčajne ich bolo 7 alebo 9, niekedy zasa mal mať ich počet párne číslo a jednotlivé chody mali záväzné poradie. Osobitný význam sa kládol na kvalitu chleba, ktorý sa piekol v tento deň. Podľa toho, ako sa gazdinej vydaril, respektíve nevydaril, predpovedal sa ďalší osud rodiny a hospodárstva. Do cesta vianočného chleba sa pridávali zrnká pestovaných obilnín, strukovín, ľanu, konope i rôzne zelinky, cesnakový strúčik a niekedy aj malá fľaštička s medom. Takýto obradový chlieb sa nejedol, ale nechával sa na stole celé vianočné sviatky, až do Troch kráľov, ako symbol úspešného hospodárstva. Potom sa dal buď zožrať hospodárskym zvieratám alebo sa odkladal a omrvinky z neho ľudia používali ako liečebný prostriedok.
Okrem chleba, na tradičnom vianočnom stole zvyčajne ležala misa s ovocím: jablkami, vlašskými orechmi, lieskovými orieškami a sušenými slivkami, zapálená sviečka, niekedy zastoknutá v mištičke s naklíčeným zeleným obilím a fľaša s pálenkou alebo s vínom.
PhDr. Rastislava Stoličná, CSc.
