Veľká noc – pre kresťanov sviatok, pre ateistov odpočinok

Veľká noc je najstarším, najvýznamnejším kresťanským sviatkom, počas ktorého si kresťania pripomínajú umučenie, smrť a vzkriesenie Ježiša Krista. Neveriaci sa tešia, že budú mať v práci, či škole pár dní voľno. Spoločné máme ale všetci bezpochyby to, že je to krásny svatok jari. Kvetná nedeľa, Zelený štvrtok, Veľký piatok, Biela sobota, Veľkonočná nedeľa, Veľkonočný pondelok – už len názvy týchto sviatočných dní napovedajú, že Veľká noc má v sebe čosi magické.

pre kresťanov sviatok

Kvetná nedeľa

Toto pomenovanie vznikolo pri hádzaní palmových listov pod nohy Ježišovi. Táto nedeľa má pôvodne názov Palmarum – nedeľa paliem. U nás palmy nerastú, no významné osobnosti sa kedysi vítali kvetmi, preto u nás Kvetná nedeľa. Snáď aj podľa toho, že tento deň spadá do skorého jarného obdobia, kedy sa objavujú prvé kvety.

Zelený štvrtok

Pomenovaný je pravdepodobne podľa zelene v Getsemanskej záhrade, kde sa Ježiš modlil. Aj vy doma jedávate v tento deň špenát? Určite v tom pokračujte, nie len že má toto jedlo symbilický kresťanský nádych, ale je nesmierne zdravé. Ak ho neobľubujete pripravený klasicky, skúste aspoň šalát, určite neoľutujete.

Veľký piatok

Kresťania si na Veľký piatok pripomínajú potupnú smrť Ježiša Krista na kríži. V tento deň by sa nemalo jesť mäso. Pôst trvá samozrejme dlhšie, ale kresťania to v piatok berú najprísnejšie. Pre nekresťanov to rovnako môže byť deň vnútornej očisty. Ak si predstavíte, čo vás čaká o pár dní na sviatočnom stole, určite v teto deň bez mäsa vydržíte.

Biela sobota

Ježiš bol pochovaný do hrobu. Sobota je prípravným dňom pred veľkonočnými sviatkami. Pôst naďaľej pokračuje. Sobota je ako stvorená ná múčne jedlá. Predsatvte si klasické makové šúlance, bryndzové halušky, či strapačky s kapustou – ešte stále máte pocit, že sa kresťanským pôstom ťažko prispôsobuje? Skúste nejakú výbornú cestovinu s červeným vínom a na veľkonočnú nedeľu sa budete tešiť o to viac.

Veľkonočná nedeľa

Podľa kresťanov Ježiš prekonal smrť a vstal k novému životu. Kresťania aj nekresťania začínajú hodovať. Jedlo, pitie a dobrá nálada by mala panovať v každej domácnosti. Slovenské rodiny majú na svojich stoloch klobásku, šunku, údené mäsko, bábovku…

Každý kraj, iný mrav…

Dôležité je, že si ako národ vieme túto tradíciu pripomenúť a zísť sa tak celá rodina pri jednom stole.

Veľkonočný pondelok

Typické veľkonočné zvyky – oblievanie vodou, šibanie prútikmi, maľovanie veľkonočných vajíčok, rozdávanie čokoládových zajačikov a kuriatok. Toto všetko však nemá kresťanský pôvod. Muži, repsektíve malí chlapci, to majú radi, ženy a dievky veľmi neobľubujú. Klasické šibačky v slovenských dedinách stále sálajú tradíciou. V mestách je to už akosi na ústupe. Ak k tomuto dňu nemáte špecifický vzťah, vyberte sa s rodinou na prvú jarnú prechádzku. Tieto sviatky, ako každé iné, sú najvhodnejšie na stmeľovanie vzťahov so svojim blízkymi.

S. Koreňová