Veľká noc – šiby, ryby, mastné ryby

Veľká noc je najvýznamnejší kresťanský sviatok, ktorý slávime so všetkými národmi, čo používajú gregoriánsky kalendár. Výpočet jej dátumu nie je jednoduchý. Oslavujeme ju vždy nasledujúcu nedeľu po prvom splne, ktorý nastane po dni rovnodennosti.

Veľká noc
https://www.shutterstock.com/

Ľudia od nepamäti slávili obdobie jarnej rovnodennosti. Jedlom tohto sviatku boli vajíčka, ktoré symbolizovali plodnosť a nový život. Veľkonočné sviatky sú príležitosťou na pripomenutie starých zvykov a tradícií.
Príchod jari sa u nás zvyčajne vítal vynášaním Moreny – symbolu zimy. Morenu – slamou vypchatú bábku, odetú do ženských šiat, niesli na palici dievky aj mládenci a za spevu a tanca ju hodili do potoka alebo spálili. Vynášaním Moreny zvyčajne začali aj Veľkonočné sviatky.

Veľkonočné sviatky začínajú týždeň pred Veľkonočnou nedeľou Kvetnou nedeľou, pokračujú Zeleným štvrtkom, Veľkým piatkom a Bielou sobotou.

Kvetná nedeľa

Do kostola chodili dievky s “bahniatkami” na posvätenie. Gazdiná vybielila dom znútra aj zvonku, aby vyhnala choroby a uľahčila príchod novému životu.

Zelený štvrtok

Na Zelený štvrtok sa “zaviazali zvony”. To znamená, že sa prestalo zvoniť a namiesto zvonenia sa rapkalo rapkáčmi alebo klepalo klepáčmi. Zvony sa zase “rozviazali” na Bielu sobotu. Keď sa ozvalo zvonenie, rozbehli sa mladí ľudia k studni a pokiaľ zvonilo, každý sa chytro umyl, aby bol pekný a čerstvý po celý rok.
Jedli sa rozmanité prívarky z mladej zeleniny na upevnenie zdravia a sily a veľké pirohy, symboly tučných kráv.

Veľký piatok

Deň prísneho pôstu a rozjímania.

Biela sobota

Dievčatá sa umývali vo vode, v ktorej sa varili vajíčka, aby mali krásnu čistú pleť.

Veľkonočná nedeľa

Zdobené koše s vajíčkami, šunkou, klobáskami a inými chutnými jedlami sa nosili na posvätenie do kostola.
V popoludňajších hodinách mladí ľudia oslávili tento deň spevom a tancom. (Pri tejto príležitosti sa spievávala aj najstaršia zachovaná skladba z dôb Veľkej Moravy “Ho-ja Džundža ho-ja”)

Veľkonočný pondelok

Na Veľkonočný pondelok boli šibačky a polievačky. Mládenci dievku doviedli k studni a tam ju “kýblami” dobre vykúpali. Za šibanie a oblievanie chlapci dostávali maľované vajíčka, mládencov zas pohostili. V utorok to bolo opačne, dievky oblievali mládencov a vtedy sa oblievali aj starší ľudia.