Veselo na Silvestra

Posledný deň roka sa vo väčšine krajín veselo oslavuje. V kruhu rodiny či v spoločnosti priateľov a čoraz častejšie aj na námestiach, s pestrým programom, polnočným prípitkom a ohňostrojom. 

Silvestrovské veselice nemajú u nás veľmi dlhú tradíciu. Zábavy a polnočné prípitky sa zaviedli až v 19.storočí, najprv len mestách a v panských rodinách, neskôr sa tento zvyk rozšíril aj na vidieku. Voľakedy sa posledný deň roka končieval ďakovnou omšou, a po nej bola v rodine slávnostná večera, podobne ako na Štedrý deň, len pribudlo mäso, hlavne údené a pečené bravčové.

Verilo sa totiž, že prasiatko  prináša šťastie. Symbolické prasiatka pre šťastie dodnes zdobia na Nový rok mnohé domácnosti.  Koniec roka bol oddávna opradený rôznymi poverami  a platilo aj konštatovanie, že ako na Nový rok, tak po celý rok. Preto musel byť v dome poriadok a domáci sa tiež vyumývali a obliekli do čistého. V tento deň sa nerobili žiadne nepríjemné práce, nemalo sa hnevať, plakať, či sa s niekým povadiť.

Dodnes sa zachoval  zvyk jesť na Nový rok šošovicu a mak, pretože to vraj prinesie do domu bohatstvo a ochráni pred biedou. Na novoročnom obede nesmelo byť nič, čo má krídla či rýchle nohy, hydina ani zajac, aby nikomu neuletelo resp. neutieklo šťastie. Na nový rok sa neprala ani nesušila bielizeň, pretože to vraj prinesie smrť.

S rovnakého dôvodu sa smetie nezametalo von, ale do kúta izby. A kde sa vzalo pomenovanie Silvester ? Nuž, podľa mena v kalendári, ktoré pripadlo na posledný decembrový deň. Cirkev si takto uctila jedného z prvých svätcov v Európe, pápeža Silvestra I. Počas jeho pôsobenia cisár Konštantín v roku 313 Milánskym ediktom povolil kresťanstvo a nastolil náboženskú slobodu.

Mohlo by vás zaujímať

Silvester bez opice

Silvester bez opice…

Na posledný deň v roku, ale niekedy aj v prvý deň roku, zvykneme občas všeličo popiť a neraz i pomiešať. Výsledok zvyčajne nenechá na seba… Čítaj ďaľej

Pour féliciter

Na novoročných blahoželaniach sa  u nás často vyskytuje skratka P.F. Sú to začiatočné písmena francúzskeho výrazu Pour féliciter ( čítaj púrfelisité) –  pre šťastie.  Pôvodne sa používal vo Francúzsku ako všeobecné blahoprianie k niečomu. V súvislosti s novoročnými blahoželaniami sa objavili až v devätnástom storočí v Čechách, vďaka  grófovi Chotkovi. Nestíhal vraj novoročné návštevy, a tak začal namiesto seba posielať maľované  novoročné blahoželania. Koncom 19. storočia český maliar Viktor Stretti prvý pripísal na novoročenku  výraz Pour Féliciter. Z neho sa napokon začali používať len začiatočné písmená P.F. Zaujímavé je, že „péefká“ v súvislosti s Novým rokom poznajú a posielajú len v Čechách a na Slovensku.

Sledujte nás aj na sociálnych sieťach