Vianoce sú v dnešnom uponáhľanom svete tou povestnou „oázou pokoja“, kedy si nachádzame čas na svojich blízkych a trávime s nimi príjemné chvíle. Aj napriek množstvu komercie, ktoré sa s dnešnými Vianocami spájajú, v týchto dňoch radi siahame aj po tradíciách a zvykoch, ktoré sa v rodinách dedia z generácie na generáciu. Nespochybniteľným vyvrcholením Vianoc je pre celé Slovensko Štedrý deň. Pre mnoho rodín však nesymbolizuje len „darčeky pod stromčekom“. Práve naopak – je to oslava narodenia Krista. Keďže v kresťanstve sa úcta vzdáva obetovaním sa a pokorou, držia kresťanské rodiny na Slovensku celý deň pôst, aby si uctili večerný príchod malého Ježiška na svet. Táto tradícia storočiami na Slovensku zľudovela a dostala podobu milého vianočného zvyku.
Hovorí sa, že sa kto sa na Štedrý deň postí, uvidí zlaté prasiatko. Tento zvyk mal motivovať hlavne deti, aby pôst vydržali. Celodenný pôst a slávnostná večera ako vyvrcholenie dňa rovnako symbolizuje jednotu rodiny, ktorá sa má pri jednom stole stretávať celý nasledujúci rok. Štedrovečerná večera sa tradične skladá z viacerých chodov.
Vplyvom kresťanstva je dodnes rozšírené jedenie vianočnej oblátky s medom, čo má zabezpečiť každému zdravie. S medom súvisí aj zvyk, že matka spravila dievčencom medový kríž na čelo, aby si ich každý obľúbil. Prvým chodom na prestretom stole je niektorá z polievok, ktoré sa na Slovensku tradujú, či už z obilnín, húb, kapusty, strukovín (šošovicová) alebo v súčasnosti rozšírená rybacia polievka. Ako hlavné jedlo sa stále podáva prevažne ryba, ktorá je považovaná za pôstne jedlo. Na Vianoce sa tiež pečú rôzne koláče a zákusky, avšak tradičné „štedráky“ – koláče z piatich vrstiev kysnutého cesta, natretých striedavo orechovou, makovou, tvarohovou a lekvárovou vrstvou nájdeme už len ojedinele.
„Jedlom obložený“ štedrovečerný stôl nesmel v minulosti chýbať v žiadnej rodine. A to aj v ťažkých časoch neúrody a nedostatku jedla. Vzácnosť tohto okamihu preto rodiny zdôrazňovali už spomenutým celodenným pôstom.
Z minulosti sa zachovalo aj množstvo zvykov a povier, ktoré sa viažu k vianočnému obdobiu. Kto si napríklad na Štedrý deň ráno kýchol, mal sa dožiť vysokého veku. Podľa toho, či bol prvý návštevník z dolného alebo horného konca dediny, mal sa majetok v budúcom roku zveľaďovať alebo utrácať.
Veľký dôraz sa počas Štedrého dňa kládol na prípravu štedrovečerného stola. Svetlo v izbe nesmelo byť zapálené, kým nebolo všetko pripravené. Pod stôl sa položil väčší železný predmet a ten kto naň stúpil, mal byť zdravý. Pre zachovanie súdržnosti rodiny sa okolo nôh stola omotávala reťaz. Pri stole sa tiež nechávalo miesto pre zosnulých, ktorým sa nakladalo vždy prvé sústo z každého jedla.
Dnešné symboly Vianoc – krásne vyzdobený stromček a množstvo darčekov však naši predkovia nepoznali. Tradícia darčekov prišla s rozšírením vianočného stromčeka, ktorý je symbolom života a prosperity, pod vplyvom nemeckej kultúry a pohltila celé Slovensko. Tradičný vianočný dar mal podobu vinša alebo piesne (odmenou bol koláč, ovocie, strukoviny). Vianoce však nadobudli aj atribút rodinnej súdržnosti, kedy by sa pri štedrovečernom stole mala zísť celá rodina.
