Vianoce, najkrajšie a najobľúbenejšie sviatky sú zrejme aj najslávnejšou narodeninovou oslavou. Podľa kresťanskej tradície sa totiž práve na Štedrý deň narodil Ježiš Kristus. Viem však, kedy sa presne narodil a koľké Kristove narodeniny si pripomenieme v tomto roku?
Každý asi pozná dojemný príbeh o svätom dieťati narodenom v biednej betlehemskej maštaľke a o žiarivej kométe nad Betlehemom, ktorá svetu oznámila narodenie očakávaného Mesiáša. Dlho sa verilo, že sa tak stalo v roku nula, presne na začiatku nášho letopočtu, ktorý sa počíta práve od narodenia Krista. Dnes už vieme, že to tak nie je. Dokázalo sa, že Ježiš prišiel na svet už o pár rokov skôr a tiež, že známa betlehemská hviezda nebola v skutočnosti kométa, ale celkom iný vesmírny úkaz. Pochybnosti o čase Ježišovho narodenia vzbudzovali už záznamy v evanjeliách. Podľa Matúšovho evanjelia sa totiž Ježiš narodil v Júdsku v čase vládnutia rímskeho miestodržiteľa Herodesa. Je však historicky známe, že tento zomrel najneskôr v roku jeden pred naším letopočtom, alebo ešte skôr, možno už v roku 5 alebo 4 pred n. l. V Evanjeliu podľa Lukáša sa zasa píše, že Ježišova matka Mária musela v požehnanom stave odísť do Betlehema kvôli sčítaniu ľudí, ktoré nariadil cisár Augustus. To sa však stalo ešte v roku 8 pred n.l, a hoci trvalo veľmi dlho, nemohol sa Ježiš narodiť neskôr ako v 4. storočí pred n. l. Aj podľa záznamov v evanjeliách o židovských sviatkoch z tohto obdobia, pripadá narodenia Krista na skorší čas ako na prelom letopočtov.
Betlehemská hviezda nebola kométa
Pri určovaní presného dátumu Ježišovho narodenia pomohla bádateľom zmienka o zjavení novej hviezdy. Hovorí sa o nej síce len v jednom evanjeliu – Matúšovom, no je to veľmi cenná a dôležitá historická informácia. V tých časoch už bola v Číne i v Grécku astronómia na vysokej úrovni, a tak objavenie novej hviezdy by vtedajší astronómovia iste zaznamenali. Na obrazoch slávnych maliarov i v ľudových betlehemoch je betlehemská hviezda zobrazená vždy s typickým chvostom ako kométa. Historici a astronómovia preto najprv hľadali dobové zápisy o zjavení nejakej novej kométy. V žiadnych starých záznamoch sa však takáto zmienka nenachádza. Ani súčasní astronómovia pri spätnom prepočítavaní návratov známych komét žiadnu z nich v tom období nenašli. Slávna Halleyho kométa, o ktorej sa istý čas tvrdilo, že mohla byť onou betlehemskou hviezdou, sa priblížila k zemi už v roku 12 pr. n. l. a vrátila sa až v roku 66 n. l. Tvrdeniu, že betlehemská hviezda bola kométa, odporuje aj fakt, že sa o nej takto nepíše v žiadnom evanjeliu, navyše sa vtedy zjavenie kométy považovalo za predzvesť zlých udalostí. Ťažko teda predpokladať, že by práve kométa mala ohlasovať radostnú správu o narodení spasiteľa. Len pred pár desiatkami rokov sa zistilo, že v skutočnosti podobu kométy dal betlehemskej hviezde až v 14. storočí slávny taliansky maliar Giotto di Bondone (1267-1337). Jej obraz nájdeme v Padovskej kaplnke na jeho freske Klaňanie z roku 1304. Umelcovou Inšpiráciou bola skutočne Halleyho kométa, ktorú mohol vidieť pri jej priblížení k zemi v roku 1301, hoci vtedy ju ešte nepoznali pod týmto názvom. Žiarivá betlehemská hviezda však nebola ani supernova, o čom sa tiež nejaký čas uvažovalo. Čínski a grécki astronómovia z obdobia začiatku letopočtu totiž žiadne vzplanutie novej hviezdy, novy alebo supernovy nezaznamenali.
Zjavenie len pre zasvätených
Zdalo sa, že zjavenie hviezdy opísané v evanjeliu bolo len literárnou fikciou. Ale začiatkom 17. storočia prišiel slávny astronóm a astrológ Johannes Kepler s novou teóriou. Tvrdil, že betlehemská hviezda nebola viditeľná pre všetkých ľudí, ale len pre astrológov, zasvätených vykladačov hviezd. Takými vraj boli aj traja králi, ktorých podľa Matúšovho evanjelia žiariaca hviezda bezpečne doviedla až do Betlehema, kde sa poklonili novonarodeného Mesiášovi a odovzdali mu svoje dary – zlato, kadidlo a myrhu. Kepler preto začal hľadať nejaký nezvyčajný vesmírny úkaz, ktorý sa udial v čase, keď mal na svet prísť Vykupiteľ. A takúto udalosť naozaj našiel, hoci o pár rokov skôr, ako sa oficiálne datovalo narodenie Krista. Stalo sa to ešte v roku sedem pred n. l., kedy sa k sebe priblížili dráhy Saturnu a Jupitera v súhvezdí Rýb. V tom roku sa to udialo dokonca trikrát: v máji, septembri a v decembri, čo bola kombinácia veľmi zriedkavá a nezvyčajná. Tieto planéty navyše obsahujú aj zašifrovanú symboliku, ktorú môže rozlúštiť len znalec hviezd. Astrológia označuje totiž Saturn za symbolickú hviezdu Židov a Jupitera považuje za symbol vládcu. Toto spojenie teda akoby naznačovalo, že ide o židovského kráľa. Do tretice muselo sa to udiať v znamení rýb, lebo ryba bola vždy tajným symbolom kresťanov. Informáciu o priblížení Saturnu s Jupiterom potvrdili Keplerovi aj staroveké babylonské záznamy. Dá sa teda predpokladať, že aj vtedajší traja mudrci z východu si takéto markantné znamenie určite všimli a pripísali mu mimoriadny význam. Podľa súčasných teológov a historikov je teda už nezvratný fakt, že Kristus sa nenarodil na začiatku nášho letopočtu, ale o pár rokov skôr. Napokon, rozdelenie storočí na dobu pred a po Kristovi sa uskutočnilo až v 6. storočí nášho letopočtu. Porovnaním rozličných historických udalostí a chýb v historických výpočtoch sa prekvapivo ukázalo, že astronomické a historické dáta o Kristovom narodení sa zhodujú. To znamená, že magických dvetisíc rokov od Kristovho narodenia uplynulo v skutočnosti už v roku 1994.
Traja králi
A ako to bolo s tromi kráľmi či mudrcmi? Existovali, alebo sú len vymyslenými postavami? V Matúšovom evanjeliu sa o nich hovorí toto: „Keď sa za čias kráľa Herodesa v judejskom Betleheme narodil Ježiš, prišli do Jeruzalema mudrci od východu a pýtali sa: Kde je ten novonarodený židovský kráľ? Videli sme jeho hviezdu na východe a prišli sme sa mu pokloniť. Keď to počul kráľ Herodes, rozrušil sa a celý Jeruzalem s ním. Zvolal všetkých veľkňazov a zákonníkov ľudu a vyzvedal sa od nich, kde sa má narodiť Mesiáš. Oni mu povedali: V Betleheme, lebo tak píše prorok… Tu si dal Herodes potajomky zavolať mudrcov a podrobne sa povypytoval, kedy sa im zjavila hviezda. Potom ich poslal do Betlehema a povedal: Choďte a dôkladne sa vypytujte na dieťa. Keď ho nájdete, oznámte mi, aby som sa mu aj ja šiel pokloniť. Oni kráľa vypočuli a odišli. A hľa, hviezda, ktorú videli na východe, išla pred nimi, až sa zastavila nad miestom, kde bolo dieťa. Ako zbadali hviezdu, nesmierne sa zaradovali. Vošli do domu a uvideli dieťa s Máriou, jeho matkou, padli na zem a klaňali sa mu. Potom otvorili svoje pokladnice a dali mu dary: zlato, kadidlo a myrhu. A keď vo sne dostali pokyn, aby sa nevracali k Herodesovi, inou cestou sa vrátili do svojej krajiny.“ Mudrcov z východu neskôr nazvali kráľmi a pomenovali Gašpar, Melichar a Baltazár. Kult Troch kráľov bol rozšírený najmä v stredoveku, no aj dnes je tento sviatok v Európe i vo svete veľmi obľúbený. Slávi sa 6. januára a a viažu sa k nemu rôzne povery . V tento deň sa v kostoloch svätí voda so soľou, kadidlo a krieda a kresťania si nechávajú vysvätiť svoj príbytok. Po posvätení napíše kňaz svätenou kriedou nad dvere podľa aktuálneho roku výraz v tvare 20-C+M+B-15, čo sú začiatočné písmená latinskej vety Christus mansionem benedicat – Boh nech žehná tento dom. U nás sa však často mylne zamieňa písmeno C za G a skratka G+M+B sa považuje za začiatočné písmená mien troch kráľov. Pozostatky Troch kráľov dodnes nájdeme v Kolínskej katedrále, ktorej ich v 12. storočí daroval cisár Fridrich Barbarosa. On sám relikvie dostal do daru z Milána, kam ich vraj v piatom storočí priviezli z Carihradu. Či v honosných sarkofágoch naozaj ležia telá slávnych mudrcov spomínaných v evanjeliach však už dnes nikto s určitosťou nemôže dokázať.
Martina Hanzelová
