6. januára je sviatok Traja králi – niektoré dávne zvyky našich predkov však doslova vyrážajú dych!
Na Tri krále sa na Slovensku v minulosti prelínali staroslovanské obrady, obohatené prvkami rímskej kultúry, s kresťanskými prvkami. A tak sa postupne stalo, že ľudia začali postupne mnohé kresťanské prvky považovať za magické úkony. Magicko – ochrannú funkciu mali v predstavách ľudí odpradávna voda a oheň. Pričom ich magickú silu bolo možné ešte ďalšími spôsobmi umocňovať. K takýmto spôsobom bezpochyby patrilo aj svätenie vody. Posvätenou vodou, ktorú posvätili kňazi v kostoloch, vykropili ľudia svoje obydlia i stajne, aby sa domácim i dobytku dobre darilo. Svätenú vodu naliali doma do sväteničiek a odkladali si ju doma vo fľaštičkách na rôzne ochranné účely. Vraj sa nepokazila po celý rok.
V kostoloch sa svätila aj krieda, ktorou si niektorí ľudia obkresľovali okná a dvere stajní, aby sa do príbytku nedostali strigy. Ak niekto chcel mať v príbytku miesto, kam sa nedostali žiadne strigy, ani iné zlé sily a duchovia, stačilo si vraj posvätenou kriedou urobiť kruh.
Otázne je, či takýto kriedový kruh ochránil aj nešťastníka, ktorého žena sa zopár rokov po svadbe zmenila na strigu…
Mohlo by vás zaujímať
Trojkráľové koledovanie
Trojkráľové koledovanie, ktoré sa v predstavách mnohých z nás, alebo našich rodičov a starých rodičov, spája s týmto obdobím, vôbec nebolo v dávnej minulosti takou samozrejmosťou. Napriek tomu, že koledy mali podľa predstáv našich predkov do domácnosti privolať blahobyt, zdravie a šťastie, kresťanská cirkev sa na ne spočiatku dívala ako na prežívajúce pohanské tradície. Nabádala k tomu, aby ľudia, ktorí ctili takéto tradície, boli potrestaní. Keďže však obyčajní ľudia boli hlboko presvedčení o tom, že koledovanie má významný vplyv na zabezpečenie všetkého dobrého, čo človek potrebuje, tradície kolied nielenže prežívali ďalej, ale napokon s koledou začali chodiť aj samotní kňazi, aby pospolitý ľud postupne presviedčali o jej kresťanskom charaktere. Napokon existovali popri sebe koledy ľudové i kresťanské…
Traja králi a zvyky trojkráľové
- Kňaz aj so sprievodom zaspieval pieseň, potom nasledovala modlitba a potom rektor (a niekde kňaz) napísal nad dvere príbytku prvé dve čísla letopočtu, za nimi iniciálky mien troch kráľov, či mudrcov G. M. B. , oddelené od seba krížikmi a nakoniec posledné dve čísla roku. Potom gazdinka priniesla koledníkom pohostenie.
- V domácnostiach, kde chovali sliepky a chceli, aby im dobre niesli, bolo vraj treba hneď po odchode koledníkov zotrieť kriedový nápis.
- Ak bola v dome, kam prišli koledníci s kňazom, dievka na vydaj a veľmi sa túžila vydať, mala si vraj nahým telom sadnúť na miesto, kde po koledovaní sedel kňaz.
- Ak niekoho bolievali kríže, mal sa vraj po odchode koledníkov zabaliť do obrusa, na ktorom bolo pohostenie…
