Juka v plnom kvete. Začiatkom leta očarúva nádhernými kvetmi

Hoci má juka vláknitá korene v ďalekej exotike, rokmi sa u nás udomácnila a stáva sa zaujímavou a obľúbenou v záhradách, no aj na sídliskách, či v mestských parkoch. Začiatkom leta očarúva nádhernými bohatými smotanovými kvetmi.

Juka

Juka vláknitá (Yucca filamentosa) sa teda už dokonale prispôsobila stredoeurópskym podmienkam a teší sa  veľkej obľube. Je nenáročná, odolná, nevyžaduje si  nadmernú starostlivosť, nevymŕza a spoľahlivo ozdobí každý záhon. Z ružice tmavozelených, pevných, na koncoch často až nebezpečne zašpicatených listov  dlhých až 60 centimetrov vyrastá v júni  vysoká, takmer dvojmetrová pevná stonka, na ktorej postupne vykvitajú  strapce krémovobielych zvonkovitých voňavých kvetov.

Nenáročná na pestovanie

Exotiku pripomínajúca juka vynikne aj ako solitér, vtedy je vhodné vysypať okolo nej drobné kamienky. Pôsobí to nielen esteticky, no takáto priepustná vrstva významne podporí jej rast,  lebo doslova „baží“ po suchu. Premokrenie neznáša. Juky potrebujú slnečné miesto a priepustnú piesčito-štrkovitú pôdu. Pred výsadbou mladých ružíc nezabúdajme teda na dôkladnú drenáž. Už v mierne podmáčaných pôdach prestávajú kvitnúť, neskôr hynú.

Takmer zakaždým sa po odkvitnutí mohutnej stonky z pôvodnej materskej ružice vytvorí  niekoľko dcérskych ružíc a rastlina sa tak postupne rozrastá do hustých, často „neusporiadaných“ trsov. Rast tohto druhu juky  treba korigovať, pretože má tendenciu intenzívne rásť a rozširovať sa aj tam, kde si to neželáme. Odporúčame ich koncom augusta a v septembri rozdeliť na jednotlivé ružice a takto rozmnožiť. Nové ružice vykvitnú približne na tretiu sezónu.

Mohlo by vás zaujímať

gladioly

Gladioly vysádzame od polovice mája

Gladioly patria ku kráľovnám letných záhonov. Ak ich hľuzy budeme vysádzať postupne, napríklad vždy po týždni, budú aj postupne rozkvitať a robiť nám radosť dlhšie, možno … Čítaj ďaľej

Čo s drevnatou stonkou?

Odkvitnuté   drevnaté pevné kvetné   stonky   treba   vyrezať. Stonky bývajú veľmi pevné, preto si treba zobrať vhodný ostrý nôž alebo vhodné záhradkárske nožnice.  Okolo  materskej  rastliny, ktorá po dokvitnutí postupne odumrie,  sa  tvoria ružice mladých rastlín. Odborníci preto odporúčajú  staršie  rastliny  vždy  odrezať.  Priebežne odrezávať treba  aj  zahnednuté listy. Najmä po daždi sa zvyknú vytvárať na listoch hrdzavé škvrny, následkom býva zahnívanie. Ovisnuté a neduživé listy treba odrezať aj na jar.

Mrazuvzdorná do mínus tridsať

Ak chceme čo najbohatšie kvetenstvo, môžeme rastliny jemne prihnojovať. Začíname pri prvých slnečných lúčoch, čo je obvykle v marci, a raz do mesiaca pokračujeme až do konca augusta. Potom sa už juka začne pripravovať na zimu, vtedy – v septembri – pomôže ešte dávka  draselného hnojiva,  ktoré zvýši ich schopnosť odolávať nízkym teplotám. Ako sme už spomenuli, juka  vláknitá je mrazuvzdorná, dokonca  vydrží aj vysoké mrazy až  do mínus tridsať stupňov. Ak ju však predsa len chceme ochrániť, najlepšie je ku koreňom nastlať čečinové vetvičky. V období mrazov ju však vôbec nepolievame, pretože voda jej môže veľmi uškodiť. Po zime odstránime ostrým rezom všetky spálené listy a ponecháme len zdravé. Nebojme sa, ak ich bude málo – odrezaním podnietime rast a naša juka onedlho zo

Všimnite si

Ak máte vo vlastnej záhradke kvitnúcu juku, všimnite si ju najmä podvečer. Možno vás prekvapí zvláštna a veľmi intenzívna vôňa. Začína sa uvoľňovať, aby prilákala opeľujúce mory jukovité. Tie sa však u nás nenachádzajú, len v domovskej exotike, preto nedochádza k opeleniu a ani k vytváraniu plodov.

Zaujímavosť

Možno neviete, že okvetné lupienky aj plody juky vláknitej sú jedlé. Naopak,  korene neskúšajte, obsahujú saponíny a tie sú mierne jedovaté.

Bea Vrzgulová