Hudba si cestu k poslucháčovi nájde
Adam Ďurica, kto by nepoznal jeho meno? Trojnásobný víťaz OTO v kategórii spevák je v plnom prúde príprav koncertnej šnúry SPOLU TOUR, pomenovanej podľa najnovšieho albumu. Príjemný mladý muž, ktorý hudbou doslova žije.
Adam, čo my dvaja SPOLU vymyslíme?
Čokoľvek, čo bude plnohodnotne podporovať moje aktivity (úsmev). Pesničky z albumu SPOLU fungujú, nebojím sa povedať, že „fičia“. Pilotný singel SPOLU vyšiel už v lete minulého roku, na youtube má vyše dva a pol milióna pozretí, čo je svedectvo, že ľudia si ho naozaj pozreli, pochopili, čo sme piesňou chceli povedať. Zľahka motivačný text ich naozaj nakopol, viem, že bol veľmi rýchlo celý album“zlatý“ v rámci predaja.
Spolu:
Sleduješ predajnosť?
Priznám sa, ani nie, je to skôr zaujímavé pre vydavateľa, teraz už sa venujem naplno pol roka príprave turné SPOLU TOUR, no a neviem sa dočkať, kedy to vypukne. Zvláštne je, že už dosť dlho to hráme v skúšobni, myslím si, že dobre, a nepočujeme potlesk. Potlesk je droga, pre ktorú to všetko robíme.
Prvým tvojím veľkým hitom bola pieseň Neľutujem, ktorá pmaly zľudovieva, ale potom prišla Mandolína. Máš odozvy, že trebárs sa zvýšil záujem o hru na mandolíne, lebo Adam Ďurica – idol – o nej spieva?
Mnohí sa tomu venovali, ale nevedel som o nich, no keď som naspieval pieseň, začali sa mi ozývať. Dostal som sa do mandolína komunity (úsmev).
Mandolína:
Nechystáš spoločný koncert s nejakým mandolínovým zoskupením?
Pekná myšlienka, len je veľmi náročné zosúladiť termíny. Keď som počas minulého turné mal hosťa Zuzku Smatanovú, nebolo ľahké to zosúladiť a odohrala so mnou 13 alebo 14 koncertov, čo je naozaj veľa. A o hosťa sa musíte postarať, aby mal slušnú šatňu, pohodu pred koncertom, dobré ubytovanie, aby nebol o hlade, o smäde. Tak zatiaľ som nad tým neuvažoval, ale to neznamená, že to neurobím.
Mala Zuzka Smatanová nejaké maniere, špeciálne požiadavky?
Zuzka je absolútne skromný človek, od mojej prvej otázky, či by si vedela predstaviť hosťovať na mojich koncertoch, obohatiť môj program, to bolo na kamarátskej báze, žiadne veci – čo za to? Bolo to hneď o tom, áno, idem, čo si nesmierne vážim. Tomu sa hovorí podpora, a tak by to malo medzi muzikantmi fungovať.
Sny sa nemajú prezrádzať, ale máš niekoho, na koho koncerte by si si ty rád zahral, alebo by si niekoho uvítal na tvojich koncertoch?
Mne sa sny plnia, jeden za druhým, mojím snom bolo robiť pesničky, a aby si ich spievali ľudia. Trvalo to síce desať rokov, ale je to tu (úsmev). Mnohí sa ma pýtajú, či mi účasť v Supestar zmenila život, svojím spôsobom som dostal možnosť robiť hudbu, pracovať s profesionálmi, ale život mi zmenila až vlastná pesnička, ktorá sa chytila, a ktorá zaujala. Trvalo to desať rokov. Dnes si ľudia so mnou spievajú pesničky, a to je pre mňa neskutočná odmena.
Mal si niekedy počas desiatich rokov myšlienky nechať to – akože veď ja sa tu trápim a nikto si ma nevšíma?
Rozhodne som sa nikdy nehneval na fanúšikov, že na mojich koncertoch nie sú zástupy, ale človek sa mnohému priučí v takomto období a mnohému porozumie. Či to má význam? To mi nenapadlo, lebo som vedel, že nikdy sa hudby ako takej nevzdám, neriešil som, či budem alebo nebudem slávny. Vedel som, že gitary, ktoré mám, nepredám, budem si na nich hrať a bude to vždy moje hobby. Zmenilo sa to a som rád. Robím hudbu ako sa má, robím klipy, organizujem turné od Prahy až po Michalovce… Splnil sa mi sen. A o kom snívam? To si ešte nechám, jeden sen sa mi splnil – Meky Žbirka, ktorý bol mojím tajným hosťom – a vrelo to riadne v hľadisku.
Gizka Oňová ti odovzdávala ostatnú sošku OTO a poznamenala, že by si mal rozšíriť repertoár – ako si to vnímal?
S Gizkou sme sa o tom rozprávali mimo kamier a uvedomil som si, že naozaj môžu existovať ľudia, ktorí o mne nevedia vôbec, alebo poznajú jednu-dve pesničky. Pritom ja mám pocit, že ich mám teda dosť (smiech). Ale nie je problém, pridáme.
Ako je to s tvojou tvorbou, kto sa na nej podieľa?
Som predovšetkým hudobník, takže na texty som oslovil Vada Krausza, ktorý, si myslím, je slovenskou textárskou špičkou. Niekedy mi pošle text, ktorý prekonzultujeme, zhudobním, alebo mu ja poviem predstavu, o čom chcem, aby bola pieseň a on mi urobí text. Napríklad, na pesničku SPOLU, som nemal hudbu, iba som mu povedal, o čom chcem text, Vlado začal písať a ja som hotový text zhudobnil. Osvedčili sa nám oba postupy a ja sa teším. Vlado je veľmi fajn človek, má rád život a je stále plný nápadov, veď robil ešte pre skupinu Peha, IMT Smile a je úžasné, že sa neopakuje, nie je vypísaný. Napísal mi pár textov, keď som ho oslovil, myslím, že Neľutujem bol tretí a vtedy sa všetko zlomilo… Odvtedy sme urobili dva albumy, ktoré sú úspešné.
Podarilo sa ti preraziť aj na český trh…
Snažím sa o to každý deň. Po mojich vlastnoručne zorganizovaných koncertoch si ma všimli a už prichádzajú aj ponuky. Toto leto hráme prevažne v Česku.
Rozdiel medzi českým a slovenským publikom?
Trochu ma prekvapuje, ako si vedia Česi obľúbiť speváka a idú viac do hĺbky. Zaujímajú sa, čo som ktorým textom myslel, rozoberajú ich, chcú o nich vedieť čo najviac. Možno je to aj tým, že som pre nich nový, predsa len doma som známejší.
Prvé vystúpenie v Česku si ešte spomenieš?
V roku 2007 som bol predskokan kapely PEHA na českom turné. Hrali sme v Slavkove pri Brne a nejaká firma tam organizovala športový dň, niekto im vypadol, tak ma pozvali na odporúčanie. Samozrejme nič o mne nevedeli, ale dobre, narýchlo, hrali sme na vlečke od kamióna, tá slúžila ako pódium a strašne pršalo, tak sa všetci schovávali a môj koncert nikoho nezaujímal (smiech).
Aj turné SPOLU TOUR začínaš v Česku…
Štartujeme 11. apríla v Prahe, pokračujeme Brnom a potom ideme na Slovensko. Veľmi sa na to teším, lebo naozaj pol roka sa chystáme, cvičíme a už potrebujem hrať pred ľuďmi, počuť ich reakcie… Tentoraz idem bez hostí, je to celé o mne, o mojich pesničkách, okrem známych hitov z Mandolíny dáme aj celý album SPOLU.
Nie je ti ľúto, že intepreti a kapely, ktorí sú dlho na scéne, mali v začiatkoch možnosť prezentácie v televízii, bežali rôzne pesničkové súťaže, klipy sa vysielali… Vy sa teraz spoliehate na youtube, inertnet…
Hudba si cestu k poslucháčovi nájde, je ako voda. Som popový spevák, občas sa objavím v televízii, za čo som vďačný. Áno, situácia je iná, ale tí fanúšikovia si to nájdu a ak ťa chcú, môžem to zavesiť aj na jediné miesto v Bratislave a keby museli vyšliapať dvesto schodov, tak za tým pôjdu. Je to neuveriteľné, ale funguje to.
Anna Ölvecká
Foto: Propagandahouse
