Bernasovská, Bartalos, Hajdu, Siposová a iní – čo si myslia o sviatku sv. Valentína?
Milovaní, zaľúbení, obletovaní, doslova nosení na rukách chceme byť stále. Láska a vyznania patria k životu, bez nich to jednoducho nejde. Onedlho je tu oficiálny Deň zaľúbených – 14. február. Spomínate si na svoj prvý list či lístok plný vyznaní, ktorý ste napísali alebo dostali? Máte tie od svojho vyvoleného odložené na tajnom mieste a previazané červenou stužkou? Alebo ste zásadne proti takýmto „diktovaným“ vyznaniam? Známe tváre prezradili, či je Valentín ten správny čas na vyznania.
Lucia Siposová, herečka:
Veľmi rada by som k tejto zamilovanej téme povedala niečo pikantné, ale na žiaden valentínsky lístoček si skutočne nespomínam. Keď som bola malá, tento sviatok ešte nebol taký preferovaný ako dnes, keď je už trošku aj biznisom. Pamätám si, že pred Vianocami, na Luciu som si písala lístočky, kto bude mojím mužom, ale valentínky nie. No niekoľko ľúbostných listov som v živote dostala, nie však v tento deň. Mám ich tak dobre odložené, že momentálne ani neviem, kde. (Úsmev.) Asi by som ich musela poriadne hľadať. Myslím si, že takéto spomienky si treba odkladať, a keď ich zasa nájdem, bude to iste pekné čítanie.
Petra Bernasovská, moderátorka:
Zamilované listy som nepísala, no pochválim sa, že som dostávala krásne zaľúbené básničky. A neboli anonymné! Kto nejaké dostával, vie, že je to krásny darček, taký od srdca. Podľa mňa úprimnú básničku neprekoná ani drahý šperk, ba ani auto. Sú to spomienky na celý život. Niektoré mám odložené dodnes. Môj manžel síce nie je až taký veľký poet, no aj on ma občas poteší nejakou rýmovačkou či vtipom, ktoré mi povie osobne, takže vlastne ani nemusí písať. Na Valentína však určite príde od neho nejaká esemeska, napríklad: „Drahá, milujem ťa, … môžeš, prosím ťa, umyť riad?“ (Smiech.)
Karin Hajdu, herečka:
Áno, zaľúbené listy som písala, dokonca aj básne. Mám ich odložené dodnes. Listy našli odozvu, vždy boli adresované konkrétnej osobe. Odkladám si všetky listy, takže medzi nimi sa iste nájdu aj tie zaľúbené. Dnešní zaľúbenci to majú trošku horšie, všetko je v elektronickej podobe, nedá sa ten lístok len tak schovať do vrecka či kabelky. Ale nepodceňovala by som ich fantáziu, v škole lístočky určite fungujú, tí šikovní si vedia zistiť, kde objekt lásky býva, a do schránky možno tiež hodiť tajné vyznanie. List je vždy osobnejší ako esemeska či mail, dá sa k nemu vrátiť a zaspomínať si. Sviatok Valentína neriešim nejako špeciálne, ak máte mať niekoho v srdci, tak určite nie iba v ten jeden deň. Tak to cítim a milovaným ľuďom okolo mňa sa usilujem spríjemňovať život čo najčastejšie.
Mária Bartalos, herečka:
Musím sa priznať, že tento sviatok pre mňa vôbec nič neznamená. Nechcem nikoho odradiť, no na vyznanie lásky určite nepotrebujem pokyn v kalendári. Spomínam si, že ako deti, ešte na základnej škole, sme si písali rôzne valentínky, drobné pozdravy, no inak ma s týmto sviatkom nič romantické nespája. S manželom Adriánom máme Valentína vlastne každý deň. Keby mi bol niekto po našom prvom stretnutí povedal, že onedlho budeme manželia a budeme čakať bábätko, schuti by som sa zasmiala. No dnes je to pravda a som teraz veľmi šťastná.
Tony Porucha, tanečník, skupina The Pastels:
Mojej veľkej láske Dáške (Šarközyovej, herečke a speváčke – pozn. red.) som písal zaľúbené správy na WhatsApp. Hoci sa nedajú uložiť kamsi do šuflíka, my na ne určite nezabudneme. Nosíme si ich v sebe. Odkedy od novembra máme malého Manola, prežívame veľmi šťastné obdobie. Netajili sme sa tým, že chceme trošku zvláštne meno – a našli sme ho v jednej španielskej rozprávke. Vyznania určite patria ku každému dňu, nielen k určenému dátumu v kalendári. Aspoň u nás to tak funguje.
Bea Vrzgulová
Foto: Pavol Urbánek a archív
