Aká bola, aká je?
Božidara Turzonovová. S hrejivým pocitom sa s ňou stretávame už desiatky rokov, vždy nás strháva svojou presvedčivosťou a neopakovateľnými kreáciami, a to či už v divadle, filme a v televízii. Je jednou z najvýznamnejších slovenských herečiek povojnovej generácie a dodnes je obsadzovaná a stále žiadaná. Herečka, profesorka, manželka, mama, stará mama Božidara Turzonovová … Aká vlastne je?
Aká ste boli ako dieťa?
Narodila som sa ako prvé z troch súrodencov a z rozprávania rodičov viem len toľko, že som bola problémovým dieťaťom. Nielenže som nechcela jesť, ale som bola aj svojhlavá, ak ma niečo nebavilo, tak to muselo ísť nabok..
A čo puberta?
Takisto, ak som znenávidela profesora zemepisu, znenávidela som aj zemepis, ale milovala som hudbu, klavír, koncertné siene a náruživo som čítala, počúvala rozhlasové hry…
Vysokoškolské štúdium a lásky…?
Štúdiom som bola veľmi zaujatá, napokon, tak to malo aj byť. Ale čo sa týka lásky, boli to zväčša lásky platonické, spomínam si, ako som sa tajne zamilovala do jedného anglického klaviristu. Získala som však len jeho autogram, srdce nie. Medzitým som sa spoznala s mojím manželom a platonickým láskam bol koniec.
Takže už ako manželka?
Chcela som byť ideálna manželka, ideálna žena, ale uvedomila som si, že to nie je možné, keďže sama nie som ideálna. Ideálna bola moja mama a ona zostane pre mňa navždy nedosiahnuteľný vzor.
A čo ako mama?
Tiež nie ideálna: prednedávnom mi dcéra povedala, ako sa so sestrou vždy báli, keď sme s manželom odchádzali za prácou do divadla. Mali obavy, že sa už nevrátime, najmä, ak sme hrali postavy, kde sa zomieralo..
Aká ste v úlohe starej mamy?
Som náruživá stará mama, žiaľ, len jedno z piatich vnúčat mám momentálne nablízku…
A čo vaše herectvo…?
Snažím sa robiť toto remeslo čo najlepšie ako viem, ale samu seba neviem charakterizovať, odpoveď na túto otázku prenechám na divákov. Viem len, že všetky roly, ktoré som robila, žijú svoj život, jedine, čo cítim, to je tá vôňa, ten pocit z tej-ktorej inscenácie. A som nesmierne životu vďačná za to, čo mi nadelil.
Gabriela Kopicová
