Eva Máziková: K Vianociam posiela 35 pohľadníc

Vianoce miluje, napokon ako takmer každý. Začínajú pre ňu upratovaním, ale nenazýva to vianočným upratovaním. „Ja mám v dome veľa vianočných dekorácií, lebo dekorovanie je moja vášeň. Ako to tak chystám, stane sa, že uvidím prach, tak ho poutieram, predsa nemôžem krásne  sviatočné sviečky, či adventné vence dať na zaprášený stôl alebo skrinku,“ – hovorí so smiechom temperamentná Eva Máziková. „Moje Vianoce sú slovensko-nemecké. Prvým adventným dňom už sa piekli suché keksy, ktoré som už 23.decembra nemohla ani cítiť (smiech). Kokosové makrónky, z ktorých mi pred štedrým dňom už vypadávali plomby na zuboch, také boli tvrdé. Medovníčky, ktoré už dávam do čaju, aby boli jedlé.

Eva MazikovaMy si tie Vianoce tak trochu predlžujeme, aby netrvali len tri dni ako samotné sviatky, ale poctivo ich prežívame od prvej adventnej nedele. Darčeky mám nakúpené už aj tento rok, to ja sa starám priebežne, aby som pred sviatkami mala naozaj pohodu a kľud.“  Eva Máziková neposiela na Vianoce esemesky a maily, ale pohľadnice. Posielala som 36, teraz 35 lebo jedna mi zomrela. Nepíšem im rovnaké, ale každému aj niečo o sebe, pretože ma poznajú a viem čo ich zaujíma. Vianoce s nami trávi aj Marián Labuda.

Tri dni pred Vianocami vyzdobím izbu, ktorá je veľká, len tam raňajkujeme a tam mám nie jeden stromček, ale celý les. Keď dekorujem stôl, jednou z ozdobou je svietnik – sobol so štyrmi sviečkami, ale aby presne sedel, na to mi slúži kniha o Mariánovi Labudovi, ktorá má presne hrúbku akú potrebujem na podloženie. Mám knihu aj o Duchoňovi, ale tá je tenšia (smiech).“ Oblátky si Eva nosí zo Slovenska, lebo v Nemecku neexistujú, ale cesnak je len symbolicky položený na stole, ten nejedia. Za to si dajú kapustnicu. U Evy je veľmi dôležité „ježiškovo“ – čo je nápoj zo slovenského rumu, šťava z citrónu a pomaranča, medík a musí to byť teplé. Spievajú spoločne Tichú noc, jeden rok po nemecky a druhý rok po slovensky.

Tento rok budú spomínať nielen na Evinho ocka, ale i  na manželových  dvoch strýkov, ktorí sa tento rok pominuli. Eva si aj poplače, vraj plače veľmi rada a často, preto je stále taká pekná. „Rada plačem, vyplačem si všetky problémy. Niekedy ma zabolí čo mi povie človek, ale ja odpoviem pekne, potom sa doma vyplačem a je to vyplavené. Osobne nechcem nikdy nikoho uraziť, a keď  už urazím tak preto, lebo som to chcela.“ Syn ide po večeri pod stromček vybrať darčeky, ktoré porozdáva, prvá si ich prezrie Evkina mama, potom syn a manžel a Eva nakoniec. „Mňa nedojímajú  darčeky tak, ako pozerať oči obdarovaných, To si potrebujem vychutnať. Absolvujeme polnočnú omšu a na ďalší deň ideme do hotela na obed, to je oddychový deň – myslím od varenia a umývania riadu. Deň po Štefanovi, teda 27. prídu zase deti na kačku a knedle, to už dáme darčeky aj svatovcom, svokrovcom a vlastne je po Vianociach. Máme susedov, s ktorými si veľmi rozumieme, dávajú nám pozor na dom, keď sme preč a na striedačku sme raz u nich, potom zase u nás.“

Sledujte nás aj na sociálnych sieťach