Darčeky zháňam deň pred Vianocami na benzínových pumpách.
Predstavovať symatického Janka Ledeckého s jeho neodmysliteľným chlapčenským úsmevom aj napriek šedinám, je lievanie vody do Dunaja alebo do Vltavy. Tri desaťročia nás obdarúva skvelou pohodovou náladou, peknými pesničkami, muzikálmi, ktoré dosiahli úspechy aj v zahraničí. Hamleta, okrem Česka a Slovenska, videlo v Japonsku a Kórei vyše milióna divákov, podobne úspešný aj aj Galileo a okrem toho je Janek neustále na výslní po music.
V minulom roku ti vyšlo CD duetov pod názvom Všichni dobří andělé, ktoré bolo veľmi úspešné. Ako sa naňho po roku pozeráš ty, ako by si ho zhodotil?
Úprimne povedané, svoje vlastné CD nepočúvam, naposledy som ho počul, keď sme ho „mastrovali“, potom samozrejme, znelo na krste. Pre mňa je zásadné ako pesničky žijú na koncertoch. Minuloročné vianočné turné sa nieslo tak trochu v duchu tohto albumu, ktorý bol čerstvý, na každom koncerte som mal dvoch-troch hostí, čo pre mňa dalo turné úplne iný, zvláštny rozmer a verím, že aj divákom.
Tento rok na vianočných koncertoch zaznejú piesne z nového albumu, ktorý vydávaš po dlhých desiatich rokoch a má názov Na konci duhy…
Hovorí sa, podľa starej legendy, že na konci dúhy je zakopaný poklad. Na albume je dvanásť pesničiek a jedna je „schovaná“, to je ten poklad (úsmev).
Nežiješ len pesničkami a koncertami, aj keď sú určite podstatné. Vlani sme hovorili o muzikále IAGO na motívy Shakespearovej drámy Othelo a jeho premiéra zlyhala – klasicky na peniazoch. Teraz sa však zablýskalo na lepšie časy pre tento projekt…
Zhodou báječných okolností toto dielo, napísané česko-slovensko-americkým tímom, otvorí sezónu 2016 na Novej scéne v Bratislave, už som dostal oprávnenie o tom hovoriť. Veľmi sa na to teším aj z toho dôvodu, že je to jubilejná 70. sezóna divadla Nová scéna. Bude to v slovenčine a slovenskú mutáciu má na starosti Peter Nagy. Plním si sny.
Janek, ako je to možné, že po toľkých rokoch na scéne, keď hovoríš o svojej práci, máš stále iskričky v očiach?
Mám svoju prácu rád, som sám sebe šéfom, robím, čo chcem a kedy chcem a je to úžasné. Samozrejme, niekedy to ide lepšie, inokedy horšie, ale ja som naozaj šťastný. Naučil som sa, že aj keď všetko funguje, je dôležité sa z toho „nepodělat“. Neviem si predstaviť, čo iné by som robil a ak sa ešte raz narodím, chcem byť zase „pop star“.
Mal si niekedy chuť praštiť s muzikou, že nejde to, makám a nie je to ono, idem robiť niečo iné – si vyštudovaný právnik?
Návrat k právu by som pokladal za najväčšiu prehru v živote, rock and roll je oveľa väčšia zábava (úsmev). Neviem si predstaviť, čo by som robil, naozaj, koncerty sú pre mňa šľahačkou, čerešničkou na torte, bez ktorej by som nevedel žiť. Niektoré moje pesničky sa stali majetkom poslucháčov a je to úžasné, to pozná každý muzikant a spevák, ktorý má vo svojom repertoári desať a viac hitov, s ktorými môže kamkoľvek prísť, ľudia ich poznajú a chcú ich znova a znova počuť. To sa stavba koncertu robí sama.
Čo ťa udržuje pri zemi, predsa len tá sláva prišla, fanúšičky sa vrhali po tebe kde si prišiel, trhali z teba ružovo-fialovú košeľu z klipu Všechno bude fajn…
Priznám sa, bol som neznesiteľný, so Žentourom sme vyleteli behom roka z malých klubov na štadióny, prišla platňa, ktorá síce bola tretia, ale predalo sa asi 160-tisíc, chodili sme s hlavami v oblakoch. O rok prišla ďalšia platňa, očakávali sme to isté. Boli sme radi, že sa predalo o stotisíc menej, pár nevypredaných koncertov a boli sme späť na zemi. Naša brandža je tvrdá, s nikým sa nemazná.
Tebe však môžeme blahoželať, koľko rokov si na scéne?
Asi sto (smiech).
Sliby se mají plnit o Vánocích – platňa, ktorá odštartovala sériu vianočných koncertov…
Vyšla v roku 1996 a odvtedy s výnimkou asi dvoch rokov, každý rok jazdím s kapelou vianočné turné. Super na tom je, že bez veľkej hystérie, bilboardov je vždy vypredané. To považujem za zázrak a som za to neskutočne vďačný. Množstvo rodín považuje túto dosku za súčasť Vianoc rovnako ako kapra, stromček a podobne a uvedomiť si, že ľudia pochopili intimitu príbehov v pesničkách do takejto miery, je fantastické. To je neopísateľný pocit. Tento rok hráme 18 vianočných koncertov, viac sa nedá stihnúť, lebo ešte medzitým sú nejaké firemné akcie. Posledný koncert je 23. decembra v Jesenníkoch a už sa vidím ako na pumpách hľadám darčeky pre rodinu…
Tak schválne, daj nejaký tip, inšpiráciu, čo sa dá kúpiť pod stromček na benzínovej pumpe?
Všetko, čo chceš, skvelé dobré vína, hračky, plyšáky…
Ty máš deti dospelé, asi im už hračky nekupuješ…
To by som nepovedal (smiech). U Jonáša je to jednoduché, pretože dobrou gitarou nič nepokazím a naša spoločná zbierka gitár sa úspešne rozrastá. Nedávno mal narodeniny a najväčšiu radosť mal z darčeka – nejaká posledná, najnovšia séria robota, ktorý je vlastne taká malá gulička s hlavou, rýchlo to chodí, dá sa to ovládať hlasom, smeje sa to a čo ja viem čo všetko – tak toto potešilo môjho 22-ročného syna najviac (smiech).
Dcéra je úspešná športovkyňa, má 20 rokov a čo poteší ju?
Plyšákom naozaj nič nepokazím. Nosieva so sebou na turnaje dva veľké plyšáky, jeden je los a druhý je bizón, ktorého som jej kúpil v Arizone. Ten skvele irituje colníkov, ktorí ju potom zoberú aj s bizónom do špeciálnej miestnosti a samozrejme ho skenujú, presvecujú, ale nikdy v ňom nič nenájdu, len klasickú vypchávku plyšáka. A šaty ju potešia vždy, je baba.
Fajn a čo nachádzaš pod stromčekom najradšej ty?
Najsilnejšie a najlepšie kúsky gitár som dostal ako darčeky. Nič tým nepokazia a neurazia ma. V lete ma šokovala rodina, ktorá mi na narodeniny kúpila mustang kabrio a bol to nápad Ester. Pred pár rokmi som totiž predal auto, lebo sme potrebovali peniaze na sezónu a teraz to Ester vytiahla. Vedela totiž, že by som si to nikdy nekúpil, lebo je to nepraktické auto (smiech). No a teda vyšiel som pred barak a tam stála moja hračka- kabrio, skutočná hračka a po prvý raz mám takéto autíčko.
Čo sa počas vianočných sviatkov počúva u Ledeckých?
Určite nie moja vianočná platňa, pretože ja prídem domov po vianočnom turné, tak toto zrovna nie. Počúvame klasiku, potom spievame koledy a podelíme sa, kto bude hrať na piano, kto na gitaru, potom si to prehodíme, a tak si to užívame všetci.
Za tvojím úspechom nezaostávajú ani tvoje deti….Jonáš má za sebou niekoľko výstav obrazov, dcéra je úspešná lyžiarka a majsterka sveta v snowboarde…
Dcéra sa vrátila teraz z Chile, kde bola trénovať a popri tom sa zúčastnila šiestich lyžiarskych závodov Juhoamerického pohára a Chilania boli hotoví, že snowboardistka povyhrávala všetky lyžiarske preteky. Jonáš má momentálne tiež veľa práce, okrem toho, že mi zložil, nahral včetky nástroje, vyprodukoval a dokonca naspieval vokály na jednu pieseň z nového albumu, pripravuje 6O-stránkový komiks do knihy k 700. výročiu narodenia Karola IV. A ešte tam bude 30 strán ilustrácií. Takže od maliarskeho náčinia teraz ani nevstáva.
Anna Õlvecká
