Nikdy neprestane fungovať rovnováha medzi príjmom a výdajom energie
Populárny fittness tréner Martin Šmahel sa do médií dostal ako víťaz česko-slovenskej súťaže Muž roka v Náchode v roku 2008, kde mu súperom bol aj vlastný brat – dvojča Miro. Neskôr ho na stránky tlače dostalo aj manželstvo s krásnou Miriam Kalisovou, s ktorou sa síce rozvádzajú, ale nič to nemení na tom, že obaja sú a budú milujúcimi rodičmi spoločnej dcérky Mie. S Martinom sme dali rozovor na športovú tému, pretože už 28. mája nasadne na bicykel, aby odjazdil v rámci najväčšej charitatívnej cyklistiky na Slovensku svojich 500 kilometrov počas piatich etáp zo Spišskej Novej Vsi do Trenčianskych Teplíc spoločne s handicapovanými rekreačnými športovcami. Po ceste odovzdajú peniaze a rôzne iné prepotrebné veci našim sociálne slabším spoluobčanom. Desiaty ročník cyklistiky Parasport24 teda klope na dvere a opätovne si jednu jazdu vychutná aj prezident republiky Andrej Kiska.
Martin, ako sa máte – veselý usmiaty, doslova nažhavený na šport?
Ďakujem za opýtanie, mám sa dobre a šport je každodenným mojím životom, takže mám ho rád, rád sa mu venujem.
Viete si predstaviť taký deň bez športu, čo by ste vtedy robili?
Priznám sa, jeden deň hádam aj viem, ale viac nie. Na druhý už by som bol zlý, nervózny a vtedy so mnou nevydrží ani môj pes (smiech).
Takže v dobrom slova zmysle šport je pre vás droga. Prezradíte, kde a kedy sa to vo vás tak začalo formovať, že váš život bude hlavne o športe?
Áno, a v dobrom za to môže môj otec, ktorý nám všetkým trom dal gény, výchovu i vzťah k športu. Odmalička nás k tomu viedol, mamine ostávalo len prať spotené tričká a iné časti odevov (úsmev). U neho to skrslo, a my sa snažíme len udržiavať to čo najdlhšie, ako budeme vládať. Dúfam, že aj my ovplyvníme takto naše deti a v dobrom všetko športové z nás podedia.
Čo nám prezradíte teda o súrodencoch? Dvojča Miro bol istý čas tiež mediálne známy…
Miro už dosť dlho pracuje v istej počítačovej firme, má o rok mladšieho syna ako je moja Mia a mladší brat má širšie zameranie, je tréner, aj plavecký tréner, robí eventy. Má zaujímavú robotu, aj keď potomka ešte nemá, ale však má čas.
Ako si s Mirom s odstupom času spomínate na súťaž, ktorej ste sa zúčastnili spoločne, hoci ste boli rivali – Muž roka v Náchode?
Rok 2008, to už je vážna história. A spomienky? Nemením názor, neľutujem, bola to recesná zábava, prekvapilo ma, aký to neskôr malo dopad a dosah, pripomeniem, že som to vyhral (smiech). Myslel som si, že súťaž z Česka, z Náchoda, ani v Prahe to nebolo, sa mediálne na Slovensko ani poriadne nedostane. Svojím spôsobom som vďačný, že to zasiahlo do môjho života. Síce neskôr, ale dostal som sa tam, kde som vždy chcel pracovať a pôsobiť, verím, že som tam zaslúžene, a že sa budem posúvať ďalej a ďalej smerom dopredu.
Známe tváre bežne ľudia na ulici oslovujú, stáva sa aj vám, že pijete niekde kávičku a príde človek – Maťo, poradíš mi, chcem začať cvičiť, ako na to, prípadne potrebujem schudnúť…
Keďže robím trénera, skôr ma ľudia odchytávajú priamo vo fitku alebo v šatni, našťastie, pri kávičke alebo jedle majú všetci bontón, že sa nepriblížia tak, aby mi prekážali pri jedle. Keď už sa prihovoria, je to vždy milé, máme sa o čom baviť, väčšinou rozhovor súvisí so športom a radami, dokonca málokedy sa stane, že ma oslovia len kvôli fotke. Samozrejme ma to teší, keď viem poradiť a pomôcť.
Rovnako ako rýchlo sa vyvíja technika, vyvíjajú sa aj trendy v stravovaní a športovaní, čo jeden deň bolo zdraviu prospešné, na druhý deň škodí. Sledujeme, vnímate tieto veci a ako ich selektujete, čo áno, čo poradiť klientom a čomu sa vyhýbať?
Presne ako ste povedali – trendy sú ako móda, jeden deň vybehnú, potom pominú, opakuje sa to. Potom sú veci, na ktorých treba stavať. Napríklad cvičenie váhou vlastného tela nikdy nebolo odvrhnuté, zatratené, vždy fungovalo, bolo a bude fajn. Novinky väčšinou súvisia s marketingom a predajom niečoho, ale myslím si, že zdravý sedliacky rozum, ktorý hovorí o tom, že treba nájsť rovnováhu medzi príjmom a výdajom energie, to vždy platí a bude platiť. Všelijaké zázračné diéty a lieky na chudnutie nefungujú, alebo ako ja hovorím, je to skratka do záhuby. Každá odbočka zo správnej cesty, ktorá nám naznačuje, že sa skôr priblížime k cieľu, je na úkor niečoho a vždy sa to skôr či neskôr prejaví. Napokon sa stretávame často s tým, ako kulturisti chceli byť kozmickou rýchlosťou namakaní, pomáhali si dopingom, a pritom viem,e ako to ľutujú a varujú ostatných, že to nie je cesta.
Tak si predstavme trebárs vášho brata Mira, ktorý robí pri počítačoch – aké športové aktivity by ste mu odporučili?
Môj brat je 95- kilogramový chlap, ktorý vyzerá ako basketbalista, ale dobrý príklad je v tom, že v robote majú fitko, kam chodí 3-4- krát do týždňa, pláva, veľmi rád bicykluje, takže rada aj pre ostatných – treba robiť všetky športové aktivity, ktoré vám urobia radosť, nielen preto, aby ste schudli. Preto sa aj ja teraz teším na cyklistiku Parasport24, kde máme v jednom týždni 500 kilometrov na bickyli, pre mňa je to doslova oáza pokoja, radosti. Všetci, ktorí máte sedavé zamestnanie alebo stále nemáte čas na seba – jediná rada – treba si ten čas pre seba nájsť. Hodinka aspoň raz za dva dni alebo polhodinka každý deň je to minimum čo pre svoje zdravie a kondíciu môžete urobiť. Dnes už to nemusí byť na úkor rodiny, pretože sa celá rodina môže zapojiť, dá sa bicyklovať, korčuľovať, behať aj s najmenšími deťmi, sú tomu prispôsobené detské kočíky, v tomto je ten vývin a napredovanie úžasné.
Spomenuli ste charitatávnu cyklistiku, ktorá vypukne 28. mája a jej organizátorom je Miro Buľovský, zakladateľ OZ Parasport24. Úžasné je, že sa takmer z ničoho vypracoval na 10. ročník a zajazdí si s vami aj prezident Andrej Kiska, ale ako ste sa do pelotónu dostali vy?
Oslovil ma samotný Miro Buľovský, som rád, že idem s nimi šiesty ročník z tých desiatich, že som nesklamal. Prvý ročník bol akoby oťukávací, nebol som vtedy až tak mediálne známy, a ak – tak len kvôli manželke, ktorú poznali z televíznej obrazovky. Mňa skôr poznali v športovej branži, priznám sa, bol to pre mňa štart do zvlášteho sveta, ktorý mi každý rok dodá veľkú silu, chuť do života, športu, do napredovania, ale aj k uvedomeniu si niektorých vecí.
Herec Přemek Boublík jazdí celých desať rokov, asi päť rokov jazdí Zuzka Vačková, z tých novších sú Martin Harich, Celeste Buckingham, Sima Martausová, všetci si pochvaľujú. Je to naozaj tak, že kto raz okúsi cyklistiku s rekreačnými športovcami – vozíčkarmi, už nechce odstúpiť?
Priznám sa, neviem si predstaviť dôvod, ktorý by mi zapríčinil, aby som sa vzdal niektorého ročníka, odkedy som začal. Raz sa mi to stalo, že nejakou zhodou náhod sme si naplánovali dovolenku, ktorá sa nedala preložiť, ale toto je naozaj lepšie ako dovolenka, niečo, čo sa ťažko opisuje, treba to zažiť. Aj keď len pri ceste fandiť, prísť počas prestávok si s nami podebatovať, pofotiť sa s nami… A samozrejme, nevynechať ani skvelý Koncert bez bariér 30. mája v Banskej Bystrici, kde vystúpia aj účastníci pelotónu Sima, Martin Harich, Celeste, ale aj Desmod, Polemic a ďalší. Tak sa na vás tešíme.
Text a foto: Anna Ölvecká
