Skvelé otázky mladého novinára ponúkajú nevšedný pohľad na legendu – Mekyho Žbirku
Pred vianočnými sviatkami legenda československej populárnej hudby a prvý slovenský Zlatý slávik – Meky Žbirka potešil svojich fanúšikov tentoraz nie novým hudobným albumom, ale knihou. Pod názvom Zblízka, na ktorej spoluracoval s českým novinárom Honzom Vedralom (1981) pricháda medzi čitateľov z vydavateľstva Slovart jedinečný životný príbeh dokumentovaný množstvom archívnych fotografií. Dominujú fotky skvelého slovenského fototografa Petra Stenleyho Prochádzku, ktorý je nielen súpútnikom na životnej i hudobnej ceste populárneho speváka, ale zároveň v Bratislave knihu pokrstil gaštanmi, rezonuje hudba ako hlavný motor života Mira Žbirku. Ten sa „motal“ v rodine Žbirkovcov od rannej mladosti oboch umelcov, dokonca aj meno Stenley získal práve v tejto rodine a pridelil mu ho Mekyho brat Jason, ktorý len vošiel do izby, uvidel Petra a povedal – Stenley. Ostalo mu to dodnes a zrejme ostane už aj do konca života.
Sex and drugs and Rock and roll?
Kniha je osobným príbehom talentovaného umelca a autentickým príbehom o začiatkoch a vývine slovenského popu. Publikácia približuje Mekyho rýchly štart aj nečakaný koniec v slávnej skupine Modus, predstavuje spoluprácu s Kamilom Peterajom, s Marikou Gombitovou či Lacom Lučeničom. Pripomína Mekyho víťazstvo na Bratislavskej lýre, zisk Zlatého slávika aj moderovanie porevolučnej hudobnej relácie Rhytmick. Rozprávanie nás vťahuje do širších súvislostí – ako to fungovalo v časoch, keď hudobné texty museli prechádzať schvaľovacím procesom, ako znášali umelci nezmyselné nariadenia režimu, napríklad zákaz používať prezývku Meky či mať pred televíznymi kamerami rozpustené vlasy, prečo boli turné po Sovietskom zväze psychicky aj fyzicky náročné a či sa rokenrol naozaj neoddeliteľne spája so sexom a s drogami.
V knihe nájdete veci, ktoré Meky doposiaľ nikomu nepovedal
Meky má však množstvo zážitkov nielen ako spevák a hudobník, ale zaujímavé veci zažil aj pri príprave knihy s hudobným novinárom Honzom Vedralom, ktorý sa narodil v roku 1981. Zopár z nich z nich predstavil na uvedení knihy medzi svojich fanúšikov v bratislavskom kníhkupectve. „Niektoré veci sa ťažko vysvetľujú dnešnej generácii, môj syn nedokáže pochopiť, ako sme nemohli chodiť bežne do Viedne,“ – spúšťa svoje rozprávanie nielen skvelý spevák, hudobník, ale aj rozprávač Meky Žbirka. „Podobne bol na tom aj Honza. Keď som úplne bezprostredne spomenul spojenie Sovietsky zväz, s Honzom sme sa zasekli na dva dni. Aj preto nájdete v knihe veci, ktoré som dovtedy nikomu nepovedal. Honzo je skúsený novinár, takže kládol iné otázky, ako som bol bežne zvyknutý. Samozrejme, som mu nemohol povedať všetko, ale pozerám sa práve na Kamila Peteraja a už dva dni plníme titulky novín, lebo sme sa strašne pohádali a dlhé roky nerozprávali (smiech). Pre istotu som ani nekontroloval, čo Honzo píše, len Katka to s ním čítala a ja som sa, mimochodom, zvykol v kuchyni opýtať, ako to ide. Katka povedala, že dobre a bolo.“
Meky pochvaľuje autora, že knihu urobil akoby zo svojho pohľadu a so smiechom dodáva – tým, že zaujala, bulvár urobil svoju prácu dobre. Ľúto mu je, že nikto nenapíše o dlhoročnej spolupráci Peteraja a Žbirku, z ktorej vzniklo množstvo krásnych piesní. Veď keby nebolo spolupráce, nebola by Balada o poľných vtákoch, Biely kvet a podobne. Ale kto by už písal o pozitívach, že? Podľa Mekyho manželky Katky, sa jeho život delí na obdobia, kedy aký album vydal, preto aj v knihe sa dozvieme nielen ako jednotlivé pesničky a albumy vznikali, ale množstvo zážitkov okolo, čím je kniha zaujímavá a nielen chronológiou.
Meky a Stenley sa poznajú odmalička…
Ako prišlo k tomu, že knihu pokrstí práve fotograf Peter Procházka? „Poznali sme sa už ako mladí chlapci, Stenley chodil všade s fotoaparátom a možno sám netušil, že sa z neho stane uznávaný fotograf“ – vysvetľuje úlohu krstného otca knihy vo svojom živote Meky. “Robil to nielen tak, ale s precíznosťou, odkladal fotky a verím, že ich má najviac z mojej mladosti i neskôr. Spomínam si, ako k nám prišli sovietske vojská v 68-om a boli sme nahnevaní a bývali sme na „februárke“- dnešnej Račianskej. Z okna sme sa pozerali na múr, na ktorý Stenley namaľoval takou farbou, že držala ešte aj v roku 1976 – Dubček, Svoboda – to je naša sloboda. Takýchto hesiel bolo vtedy neúrekom, ale Stenley mal tú odvahu to namaľovať a nikto ho neudal. Pre mňa je Stenley magickou postavou.“
Moderátor popoludnia s Mekym – Rado Mešša – mal na sebe tričko, na ktorom doslova svietil obal platne Beatles Sgt. Pepper’s Lonely Hearts Club Band a Mekyho to opäť zavialo v spomienkach do mladosti. „Ani nevieš, čo si mi pripomenul“- obrátil sa na Rada Meky. „Stenley, na rozdiel odo mňa, nemal problém sa zoznamovať a aj vďaka tomu mi nosil všelijaké platne, špeciálne Beatles. Poznal dievčinu, ktorá keby teraz bola speváčkou, okamžite by to fungovalo. Volala sa Zuza Pekná, ktorá bola naozaj aj pekná, ale hlavne mala kontakty v Anglicku. Od nej mi doniesol album Sgt. Pepper’s Lonely Hearts Club Band a spomínam si, ako som to počúval, zdal sa mi veľmi ťažký. Takže ďakujem Stenleymu za veľa.“
Slovo dostal aj Stenley, pretože Rado Mešša bol zvedavý či má spočítané, koľko fotiek Mekyho nafotil, a ktorá bola prvá. „Nikdy som ich nespočítal,“ – necháva sa počuť Peter Stenley Procházka. „Prvá zrejme vznikla na námestí Slobody, dnešné Nám. SNP, kde bol sokel po soche nejakého súdruha a postavil som na ten podstavec Mekyho, lebo predtým som tam fotil Dominika Tatarku so študentami. Postavil som tam Mekyho a vlastne to bola ak nie prvá, určite jedna z prvých.“
Abby Road – významný medzník nielen pre Beatles, ale aj pre Mekyho
Významným životným medzníkom v živote Mekyho Žbirku bol aj darček od manželky – možnosť nahrať skladbu v „bítlsákmi“ preslávenom štúdiu v Londýne Abby Road a napokon tam Meky nahral celý album. „Viete, príliš sa nevenujem minulosti, veď to bolo, koho to dnes zaujíma a vždy sledujem horizont predo mnou,“ – pokračuje v zaujímavom rozprávaní protagonista Meky. „Horizont si v populárnej hudbe nemôžete určiť dopredu, že o päť rokov bude toto alebo ono. V mojej knihe sa preto dozviete nielen o trápeniach, ale aj o splnených snoch.“
Na krste knihy sa okrem krstného otca Pera Stenleyho“ Procházku zúčastnil i druhý populárny “Stenley“ – Stanislav Velitzky, ktorý v časoch, keď Meky dral gitary, robil manažéra inej populárnej kapele Taktici. Tá v roku 1979 emigrovala spoločne s manažérom. Stenley Velitzky sa po revolúcii podieľal na mnohých vystúpeniach slovenských a českých umelcov v Amerike a navštívili ho tam Meky i Katka Žbirkovci. I preto boli obaja prekvapení, že sa na krste objavil a je zaujímavé, že fotograf a manažér sa natoľko podobajú, že na následnej afterparty si ich prítomní hostia mýlili.
V každom prípade krásna akcia – nechýbali Mekyho priatelia, aj samotný Laco Lučenič, a krásna je aj kniha o dobe ktorá bola interesatná….a pre dnešných mladých ľudí priam neuveriteľná.
Anna Ölvecká
