Zaiste mnohé z vás, milé čitateľky, tento malý kúsok nášho sveta navštívili – možno v rámci nejakého štandardného zájazdu, exkurzie, alebo ako tkzv. „ruksak turisti“, alebo trebárs ako mondénne, solventné dámy. Tak či onak, myslím, že zážitky a dojmy, ktoré nám v každom prípade u väčšiny ostali, sú nezabudnuteľné.
Capri patrí nesporne medzi najkúzelnejšie miesta v celej oblasti Stredomoria. Tento krásny malý, doslova ostrovček, ponúka návštevníkovi nie len nádherný výhľad na Tyrhenské more a Neapolský záliv, malebné biele usadlosti, krásne prechádzky, luxusné hotely ale i veľkolepé útesy a vôkol kryštálové more. Ak k tomu všetkému pripojíme ešte bohatú a pestrú minulosť, ľahko pochopíme, prečo sa stal domovom nie len korunovaných hláv, ale aj vyhnancov a umelcov za viac ako 2000 rokov.
Je to v skutočnosti len malý kúsok pevniny cca 10 km², ktorý sa nám vynára pri plavbe trajektom cez Neapolský záliv – domáci mi hovorili, že jeho pretiahnutý tvar, z dvoch spojených vrchov – Monte Tiberio (335 m) Monte Solaro ( 590 m), má tvar „piškóty“.
História Capri
Ale aby sme hlbšie pochopili a tiež vôbec porozumeli celú atmosféru tejto tzv. „perly“ Tyrhénskeho mora, načrime tiež trocha do minulosti.
Prvou otázkou obyčajne býva – odkiaľ pochádza jeho meno? Strabon, grécky filozof a dejepisec – žil v prvom storočí pred našim letopočtom – ho odvodzuje od latinského „caprae“ čiže kozy, ktoré sa tu od nepamäti pásli. Stopy siahajú až k Feníčanom, po ktorých podľa dohadov, dodnes nám ostali „Fénické schody“.
Z obdobia cisárskej doby Starého Ríma, je už historicky doložené, že keď cisár Octavianus Augustus, v r. 29 nášho letopočtu, prvý krát sa dostal na ostrov, hneď vyjadril želanie vlastniť ho pre seba a vymeniť ho za susednú Ischiu. A tak prešiel do vlastníctva cisárskej rodiny Juliovcov.
Jeho nástupca, cisár Tiberius, posledných 10 rokov svojej vlády ale aj života strávil na Capri, kde v tej dobe vybudoval nádherné vily a paláce, z ktorých dnes viac alebo menej udržiavané zvyšky – ako Villa Jovis, Villa Damecuta, Tiberiové kúpele a ďalšie … si nie len môžeme , ale musíme, pri návšteve ostrova prezrieť.
Rímsky dejepisec Suetonius ( r. 70-130 nášho letopočtu.), ktorý nám nechal už písomný doklad o živote cisárov, musel Tibéria nemať veľmi v láske, pretože mu pripisuje veľa krutosti, ale aj nemravnosti. A tak sa traduje, či oprávnene, alebo nie, že bol, ako hovoria domorodci, „Timberio cativo, mal occhio“ a „camorrista“ – zlý, so zlým pohľadom a zákerný.
Pri Ville Jovis sa dnes môžeme pozrieť na vysoký útes nad morom tkzv. „ Salto di Tiberio“, odkiaľ vraj nechal nemilosrdne zhadzovať svojich nepriatelov alebo jednoducho tých, čo sa mu znepáčili.
Ďalšia história ostrova bola veľmi pestrá – raz miesto pre vyhnancov z rôznych dôvodov, raz sídlo pirátov, korzárov, Saracéni a Osmani, po ktorých dodnes ostala pevnosť korzára Barbarossu.
Capri dnes
Ale poďme sa aspoň v skratke pozrieť na dnešné Capri, aj keď v sezóne plné turistov, kedy denne sa vylodí v prístave Marina grande až 12.000 návštevníkov (pri tom celý ostrov má asi 10.000 stálych obyveteľov). Ostrov má dve strediska-mestečka, Capri a Anacapri, pri čom za hlavné sa považuje Capri.
Autom sa na Capri samozrejme nechodí – a tak turista, alebo návštevník sa musí z prístavu hore do mestečka dostať alebo lanovkou, taxíkom , alebo zvláštnym „oranžovým“ autobusom, ktorý mnohí prirovnávajú k sardinkovej krabičke, alebo prechádzkou- peši , medzi voňavými záhradami, citrónovníkmi a cyprišami.
Tak či onak, odmenou je vždy mestečko Capri. Úzke uličky, plné obchodov a obchodíkov, módne butiky svetových značiek, suvenýry, gelaterie s výbornou talianskou zmrzlinou a centrum, námestie Piazza Umberto I., alebo dôverne nazývaná „piazzetta“- námestíčko, akýsi salón, roskošné kaviarničky a reštaurácie, kde sa musí ukázať a ktorými musí prejsť každý, kto na Capri prišiel, alebo sa cíti V.I.P. Oproti je sídlo obce, radnica -„Municipio“, kde môžeme zakývať do okna pánu starostovi, ktorý sa občas pozrie, čo turisti dole vyvádzajú.
Námestíčko je obkolesené nie len starými stavbami domov zo 16. storočia, ale dominuje mu tiež hodinová veža, a hneď vedľa kostol sv. Štefana, kde milovníci antiky a architektúry nájdu pred oltárom podlahu, ktorá je poskladaná ako mramorová farebná intarzia z úlomkovz jednej zo stavieb vily Jovis. A nesmieme, ale ani nemôžeme obísť vyhliadkovú terasu „La Loggetta“, ktorá nám otvorí nádherný pohľad na more a je obľúbeným objektom pre amatérov – fotografov, ale aj známa z pohľadníc a filmov.
Okrem: „Augustových záhrad“, ktoré získali svoje meno podľa starej rímskej osady, ktorá bola na tomto mieste, treba si pozrieť kláštor sv. Jakuba – „Certosa di San Giacomo“ založený v r.1371, záhrady, krížovú cestu a kostol. Možno budete mať šíastie ako ja, keď známy tenor Al Bano Carisi tu spieval „Padre nostro“- Otčenáš!
Na južnej strane ostrova je malý záliv, známy ako „Marina piccola“- malý prístav, kde sídlia privátne plážové kluby, sú malé kaviarničky a reštaurácie, ale stredná časť pláže pri „Scoglio delle Sirene“- skalách Sirén je volne prístupná a príjemná na kúpanie a vodné športy.
K „Marine piccola „ nás privedie tiež z hora serpentínami cez strmý skalnatý terén legendárna „Via Krupp“, ktorú koncom 19.storočia nechal od svojej usadlosti vybudovať nemecký priemyselník F.A.Krupp. Príroda v tejto časti ostrova ponúkná návštevníkovi neopakovateľnú scenériu nie len pobrežných jaskýň, ale aj skalných útesov, z ktorých nesporne dominujú „Faraglioni“. Tri solitéri – „Stella“( hviezda), „Saetta“(šíp,) a „Scuopolo“. Meno má podľa vzácnej modrej jašterice, ktorá tu žije. Štvrtým útesom je „Monacone“ čiže veľký mních. Aj keď Faragliony vidíme z viacerých miest – z vyhliadky „Belvedere di Tragara“ ich máme ako na dlani.
Na západnej časti ostrova je druhé, malé a snáď trocha kľudnejšie „mestečko“, Anacapri. Obyvatelia oboch mestečiek ostrova boli v minulosti viac-menej izolovaní a ako vieme, nemali sa vôbec v láske. Neboli vôbec vzornými susedmi.
Najlepšie nám to popísal Axel Munthe, švédsky lekár, spisovateľ, milovník histórie, ktorý sa pred storočím na Anacapri usadil a vo svojej autobiografii „Kniha o San Michele“ nechal nám vyčerpávajúce informácie o obyvateľoch, štýle života a prírode ostrova.
Izolácia oboch častí ostrova bola veľká. Niektorí za celý svoj život nenavštívili druhú jeho časť. Jedinou spojovacou cestou boli už spomínané Fénické schody, 882 schodov, vytesaných do strmého brala, snáď skutočne pred 2000 rokmi a ktoré zdatní turisti môžu vyšlapať aj dnes.
A čo nám ponúka Anacapri?
Na prvom mieste je už spomínaná Muntheho vila „San Michele“ ,ktorú sám navrhol a za pomoci domorovcov vybudoval na mieste Tiberiových palácov v bezprostrednej blízkosti kostolíka San Michele. Je len logické, že pri práci všade, kde zakopli, našli stopy antickej doby a tak veľkú časť nálezov môžeme vidieť priamo na mieste.
K vile patrí nádherný park, ktorý na jednej strane končí na brale, odkiaľ sa návštevníkom otvára pohľad do hĺbky na azurové more, člny, trajekty a prístav Marina grande.
S nami sa do dialky pozerá aj malá egyptská sfinga, ktorá sa sem dostala z Kalábrie. Dnes každý návštevník si ju môže nie len z blízka dobre prezrieť, ale aj pohladiť – pretože podľa legendy potom splní všetky naše tajné želania. Nuž treba skúsiť, či to funguje!
Nezabudnuteľný je tiež malý kostolík San Michele, ktorý fascinoval Muntheho, ako mladého lekára, hneď pri prvej návšteve na Capri! Preto tiež vybudoval svoju usadlosť tak, že ich spolu spojil.
Kostolík má unikátnu majolikovú podlahu, zloženú z 2500 kusov ručne maľovaných dlaždíc v neapolskom štýle, ktorá znázorňuje biblické „Vyhnanie z raja“ ( autor Leonardo Chiaiese, r.1719 ). Mimochodom majolika – hneď pri mojej prvej návšteve ostrova, pri potulkách medzi bielymi vilkami, usadlosťami, v úzkych uličkách, udrelo mi do očí, že všetky tabuľky s označením ulíc, domových čísiel sú keramické pestro-maľované tabuľky alebo kachličky, čo rozhodne pôsobí veľmi príjemne.
Vo výpočte zaujímavostí môžeme pokračovať stále ďalej, a ďalej…. spomeňme aspoň niektoré: sedačkovú lanovku na Monte Solaro, kde z výšky 590 m si môžeme vychutnať panorámu a pohľad na celé okolité more, pobrežie a ostrovy, alebo prezrieť si centrum mestečka – námestie Piazza Vittoria, kostolík San Antonio, ktorý je patrónom Anacapri a jeho sviatok sa veľkolepo slávi procesiami tak ako pred storočiami. Vo výpočte zaujímavostí a spomienok na ostrov Capri môžeme pokračovaťstále ďalej. Jedno však sa nemôže obísť – to sú jeho jaskyne – „grotte“. Je ich veľa, niektoré je možné pozrieť si pri okružnej plavbe okolo ostrova – ale najznámejšia a legendárna je nesporne „Grotta Azzura“ teda Modrá jaskyňa, ktorú obdivuje niekoľko generácií. Jaskyňa má tiež svoju minulosť, ktorá siaha až k dobám Tiberia. Ale pretože budila po mnoho storočí hrôzu, poverčiví domorodci sa jej radšej vyhýbali. To trvalo až do r.1826, kedy dvaja nemeckí maliari A.Kopisch a E. Fries ju znova objavili. Zlí duchovia a Sirény sa nekonali a jaskyňa sa stala atrakciou. Intenzívne modré svetlov v jaskyni totiž spôsobujú slnečné lúče, ktoré prenikajú štrbinami pod vodou a pretože, ako hovoria odborníci, červené vlnové dĺžky farebného spektra voda pohlcuje, máme modrú jaskyňu! Najvhodnejší čas pre návštevu je ráno – treba totiž rešpektovať pohyb mora – odliv a príliv.
Ale určite milé dámy, zaujíma nás okrem histórie, kultúry, prírody v týchto končinách aj niečo iné čo je len pre nás, čím by sme si teraz urobili radosť!
.Ak patríte k milovníkom keramiky ste na správnom mieste, len môžete mať určite problém čo si vybrať. Alebo šperky z morského korálu, alebo ochutnať špecialitu tohto kraja, kde sa všade rodia zvlášť aromatické citróny, ako hovoria domorodci „ limuni di Capri“ – likér „Limoncello“, ktorý treba ale vychutnať len dobre schladený, alebo pozrieť sa ako sa miešajú originálne a svetoznáme parfémy „Carthusia“, alebo trebárs nechať si svoju originálnu vôňu namiešať…… A čo niečo originálne pre náš šatník? Nemám na mysly značkové butyky- tie sú všade , netreba chodiť na Capri! Ale originálne, módne, ručne vyrobené sandáliky, ktoré sú len jedny, pre vás, a budú určite ozdobou vašej garderóby – tie dostanete len tu!
Keď si zrekapitulujeme všetko čo na na Capri nájdeme a čo nám ešte naviac ponúka, vôbec sa nedá diviť, že vždy bolo a je inšpiráciou, pre hudobníkov, skladatelov, spisovateľov a literátov vôbec ,a filmárov. Napadá mi talianský filmový TV projekt RAI 1 „Capri“. Možno pre niekoho lacno-banálny, možno neskutočný ale akokoľvek, aj nenáročné príbehy na pozadí kúzelnej prírody, atraktívneho prostredia sú tiež určitou formou pohody a relaxom, o čo tvorcom išlo, na čo vsadili a čo im zdá sa vyšlo! A tak či onak, ak budete možno za pár dní na ostrove, možno sedieť na „piazzette“ pri šálke „ristretta“ alebo poháriku „limoncella“, obzrite sa okolo, či niekde vedľa nesedí Viktoria a Umberto, alebo Carolina a Andrea, alebo niekto iný z vašich známych…. Možno budete mať šťastie! Niekedy je dobre si trocha zasnívať.
Ak teda máte do týchto končín namierené, želáme pohodu a veľa zážitkov.
