Obdobie od Troch kráľov do fašiangového utorka, pred Popolcovou stredou, po ktorom nasleduje štyridsaťdňový pôst až do Veľkého piatku, sa u nás slávi ako fašiangy a ako masopust v Českej republike. Toto prechodné obdobie medzi zimou a jarou plné zvykov a tradícií, spojené so sprievodmi masiek, je v niektorých regiónoch Česka od roku 2010 na reprezentatívnom zozname nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO . Na fašiangy sú každý rok pripravené nielen hotely a reštaurácie v mestách aj na dedinách, ale aj tradičné miesta, ako Valašské múzeum v prírode v Rožňove pod Radhoštěm na Východnej Morave.
Silné zážitky pre deti i dospelých…
Obdobie radosti z prichádzajúceho slnka a zrodenia nového života je vlastné všetkým európskym národom. Slovensko a Čechy majú zvyky a tradície veľmi podobné, najmä na Východnej Morave, kde sa folklór aj jedlá prelínajú. Každoročne sa vo Valašskom múzeu v prírode, v Rožňove pod Radhoštěm, v čase masopustu – fašiangov konajú sprievody s maskami, ktoré obchádzajú jednotlivé usadlosti, stavby a chalupy prírodného múzea, spievajú a divákom ponúkajú tradičné pohostenie. Návštevníci z rôznych kútov Čiech, Moravy a Slovenska sa tu dobre zabávajú napriek februárovému počasiu. Je to silný zážitok pre deti aj dospelých. Celá slávnosť sa odvíja od tradície, keď záver zimy predstavoval na dedine čas vegetačného pokoja, dokončovali sa drobné práce z predošlého hospodárskeho roku. Hovorievalo sa však , že kto v masopustě moc dělá, v létě to odleží.
V minulosti sa nevyvážal napríklad ani hnoj, lebo podľa povery, kto tak robí, nebude mať úrodu. Bol to čas muzík, bálov, páračiek , susedských besied a stretnutí. Zároveň sa však všetci pripravovali na blížiacu sa jar, začiatok novej hospodárskej sezóny. S tým súviseli magické úkony a povery, zabezpečujúce prírodu a prosperitu a ochranu pred zlými silami a nepriaznivými vplyvmi.
Neodolateľné pochúťky
Vrcholom masopustu boli záverečné dni, ktoré začínajú nedeľou a končia v utorok o polnoci. Vtedy sa všetkého dopriavalo do sýtosti, jedla, pitia, aj zábavy a tancovačky. Na východnej Morave , na stoloch nechýbali, šišky, fánky, frgály – veľké, typické moravské koláče s tvarohom, makom, orechmi, hruškovým lekvárom, zo zabíjačiek slanina, biele a tmavé jaterničky, klobásy, škvarky.
Význam obradných tradičných sladkých pokrmov sa odrážal aj v ich názve Metudovy koule, kulky pro krtky, boží milosti, a aj v ich podobe – boli guľaté a lesklé ako slnko. Masopust sa tento rok v najväčšom a najstaršom skanzene v strednej Európe , drevenom mestečku v Rožňove pod Radhoštěm so 150 pamiatkovými objektmi, niesol v znamení 17. ročníka súťaže o najlepšiu valašskú klobásku a 7. ročníka o najlepšiu valašskú tlačenku. Záver slávností bol spojený s pochovávaním basy, kedy sa definitívne končí čas bujarej veselosti a pitia a jedenia bez miery.
Vyskúšajte skvelý recept:
Tvarohový koláč z reštaurácie Rožnovský Rynek – Rožnov pod Radhoštěm
3. miesto v súťaži Moravskosliezskych receptov, autor: Helena Ferbová
Suroviny:
1 kg tvarohu, 4 vajcia, 250 g práškového cukru, 150 tuku, 4 lyžice detskej krupice, 1 prášok do pečiva, 250 g ovocia,
posýpka : 80 g Hery alebo masla, 100 g práškového cukru, 140 g polohrubej múky
Postup:
Zmiešame tvaroh, žĺtky, 250 g cukru a 150 g tuku. Pridáme krupicu, prášok do pečiva a nakoniec ľahko vmiešame sneh zo 4 bielkov. Cesto rozotrieme na vymazaný plech s vyšším okrajom. Riedko dáme ovocie – slivky, marhule a posypeme posýpkou . Pečieme pri 180°C do zlatista.
Odporúčanie:
Koláč je výborný aj bez ovocia a posýpky. Pripravujeme ho z kvalitného masla a posýpku môžeme dať mimo ovocia a jemne pocukriť – potom je koláč vynikajúci!
Alžbeta Capková
