Pavilón Otta Wagnera v novom šate

Historickú stanicu niekdajšej mestskej železnice vo viedenskom Hietzingu sprístupnili po rozsiahlej sanácii znova verejnosti. Pavilón Otta Wagnera neďaleko zámku Schönbrunn bol vybudovaný výhradne pre potreby rakúskeho cisára a jeho dvora v roku 1899. Rekonštrukčné práce secesného objektu trvali dva roky a vyšli na 1,8 milióna eura, ktoré financovalo mesto Viedeň.

Pavilón Otta Wagnera

Wagner bol poverený v roku 1894 umeleckým návrhom monarchovej stanice na trati mestskej železnice vo Viedni. Autorom myšlienky výstavby stanice pre cisára bol architekt sám. „Wagner si vždy želal vybudovať pre cisára stanicu,“ povedal kurátor projektu Andreas Nierhaus. Nakoniec ju však rakúsky cisár František Jozef využil len dvakrát. Napriek tomu sa Pavilón Otta Wagnera stal jedným z vrcholných diel architekta a míľnikom v dejinách viedenskej architektúry. Po prvýkrát vo Viedni sa podľa dobových novín architektonicky riešila budova, ktorá priamo súvisela s hromadným dopravným prostriedkom „v modernom štýle súčasnosti“. Až dodnes sú pre panorámu mesta Viedeň charakteristické Wagnerove železničné stanice, viadukty a mosty.Pavilón Otta WagneraPavilón Otta Wagnera

Viedenská pamiatka bola zrekonštruovaná presne podľa niekdajších plánov a realizácie presláveného viedenského architekta, zachované boli aj originálne interiérové prvky ako tapety. „Pavilón Otta Wagnera v Hietzingu tvorí súčasť Wagnerovho umeleckého konceptu mestskej železnice,“ hovorí riaditeľ mestského múzea Wien Museum, Wolfgang Kos. Slávnemu viedenskému architektovi je venovaný aj ďalší pavilón na námestí Karlsplatz. Oba dvorné pavilóny tvoria súčasť mestského múzea, v ktorom sú dochované stovky architektonických výkresov, návrhov, modelov Otta Wagnera ako aj ďalší materiál o jeho živote a diele.

Vo viedenskom Hietzingu je dvorný pavilón so svojím interiérom výstavným objektom samým o sebe. Nie je to múzeum, ale významná viedenská kultúrna pamiatka s detailnou dokumentáciou. Pavilón Otta Wagnera je preto prezývaný aj „ikonou začínajúcej viedenskej moderny“.

Foto: © Wolfgang Thaler

Sledujte nás aj na sociálnych sieťach