V roku 1927 sa v Hondurase našiel čudesný výtvor: model ľudskej lebky, s pohyblivou sánkou, vyrobený z jedného kusa krištáľu, bezchybne opracovaný, hladký a bez jediného zárezu. Takýto dokonalý povrch nedokážeme vytvoriť ani súčasnou technológiou. Lebka však pochádzala spred mnohých tisícročí. Podľa jej nálezcov patrila k pozostatkom Atlantídy, dávnej vyspelej kultúry, ktorá zanikla pred tisíckami rokov. Čo to bola za záhadná civilizácia, ktorej úroveň vedy a techniky bola vyššia ako naša? A existovala vôbec? Nie je len literárnou fikciou a výplodom fantázie? Po prvý raz písal o Atlantíde staroveký grécky filozof Platón v 3. storočí pr.Kr. V knihách Timaios a Critias opisuje, ako aténsky zákonodarca Solón stretol pri návšteve Egypta jedného z tamojších kňazov a ten mu porozprával o zaniknutej dávnej civilizácií s názvom Atlantída. Mala sa nachádzať niekde medzi Severnou Amerikou a západným pobrežím južnej Európy a severnej Afriky a jej rozloha bola väčšia ako plocha Malej Ázie a Lýbie. 
Krajina Bohov
Podľa Platóna bola Atlantída božského pôvodu. Keď si bohovia rozdeľovali svet, Poseidón, boh mora, si vybral práve Atlantídu. Zaľúbil sa tu do Kleitó, dcéry jedného z jej obyvateľov a mal s ňou pätoro dvojčiat – chlapcov. Keď vyrástli, ríšu si rozdelili a každý vládol na jednej desatine. Krajina oplývala veľkým prírodným bohatstvom, rozkvitalo v nej poľnohospodárstvo, hospodárstvo, ťažilo sa zlato, striebro aj iné kovy. Vyspelá civilizácia podporovala vzdelanie, rozvoj umenia, kultúry a vedy. Atlanťanov Platón charakterizoval ako zlatý národ žijúci v zlatom svete. V spisoch podrobne popisuje hlavné mesto Atlantídy. Malo kruhovitý pôdorys a bolo vybudované okolo pahorku – akropoly. Na ňom stál kráľovský palác a chrám zasvätený bohovi Poseidonovi, so vzácnymi, nezvyčajnými fontánami, v ktorých tiekla teplá i studená voda. Celý povrch chrámu bol pokrytý striebrom, veže zdobilo zlato. Chrámová klenba bola zo slonoviny, tiež vykladaná zlatom a striebrom. V chráme dominovala obrovská zlatá socha Poseidona stojaceho na voze, do ktorého bolo zapriahnutých šesť‘ okrídlených koní. Aj domy najbohatších obyvateľov Atlantídy boli obložené zlatom. Bohatá ríša postupne dobývala aj ďalšie krajiny v Amerike, Európe, ba aj v Afrike a Ázii. Pred dvanásťtisíc rokmi však stihol pyšnú Atlantídu hnev antických bohov a počas jedinej noci a dňa prekvitajúcu Atlantídu i jej obyvateľov zasiahlo ničivé zemetrasenie a všetko pohltili vody Atlantického oceánu. Časť obyvateľov Atlantídy stihla pred katastrofou ujsť do iných zemí, kde napomohli rozvoju vedy a poznania. Podľa tejto teórie ich zásluhou takto vznikli napríklad kamenné stavby v Stonehenge i egyptské pyramídy.
Prišli z vesmíru?
K Atlantíde sa viažu nejedny bizarné a fantastické teórie. Jedna z nich tvrdí, že obyvatelia Atlantídy získali mimoriadne vedomosti a schopnosti od mimozemských civilizácií. Sumerské spisy pochádzajúce z obdobia 7000 rokov pr. Kr. hovoria o záhadných mimozemských bytostiach, nazývaných Annunaki, ktoré prišli na našu Zem ťažiť zlato. Chceli tak zachrániť svoju planétu a život na nej pred zánikom. V sumerských textoch sa píše, že Annunakov bolo spolu dvanásť. Je zaujímavé, že Sumeri neskôr svoje poznanie odvodzujú od dvanástich bohov. Koniec Atlantídy bol vlastne trest za neposlušnosť k Annunakom. Atlanťania si začali podmaňovať ostatný svet, narušili ťažobný systém Annunaki a bohatstvo si prisvojili sami pre seba. Veľká moc ich povzbudzovala k ešte väčšej rozpínavosti, až celkom zabudli, že sú stále závislí na mimozemšťanoch. Annunakovia to považovali za otvorenú vzburu voči nim. Atlanťania začali byť pre nich veľkou hrozbou. Ak by ich nechali pokračovať v expanzii, mohlo by dôjsť k technologickému vyrovnaniu Atlanťanov s Annunaki a takéto riziko nemohli pripustiť. Atlantídu tak stihol strašný trest za neposlušnosť: zanikla a navždy ju vymazali z povrchu Zeme.
Teória ruskej jasnovidky
Slávna ruská jasnovidka Helena Blavatská prišla s inou teóriou. Tvrdila, že ľudia z Atlantídy boli ďalšou rasou na Zemi. Boli veľmi vysokí, mali červenú pleť a predovšetkým mimoriadne schopnosti. Ovládali mágiu, telekinézu a pomocou telepatie vraj komunikovali s nadpozemskými bytosťami i medzi sebou. Pôvodní obyvatelia sa vraj dožívali až 1000 rokov, no vplyvom biologických podmienok po čase žili len 500 rokov a menej. Keďže sa dorozumievali pomocou telepatie, pôvodne nemali dobre rozvinutú reč a vyvinutý jazyk. Postupne však tieto schopnosti strácali a kompenzovali to rozvojom dokonalejších technológií. Vedomí si svojej technologickej prevahy, po čase zatúžili po väčšej moci, začali sa vojensky rozpínať a útočili na zvyšok sveta. Ich koniec však tiež opisuje ako trest bohov za ich rozpínavosť.
Siedmy svetadiel?
Od čias Platóna už Atlantída nikdy neprestala ľudí zaujímať. Písali o nej básnici a spisovatelia, množstvo kníh a štúdií pochádza však aj z pera rôznych dobrodruhov, cestovateľov, hľadaniu tajomnej stratenej civilizácie sa venovali tak seriózni vedci, ako šarlatáni, okultisti, či jasnovidci. Atlantída bola i je vďačnou témou a zdrojom zárobku pre rozličné náboženské a okultné spoločnosti a hnutia New Age. Od začiatku sa polemizuje nielen o reálnej existencii Atlantídy, ale aj o tom, kde sa vôbec nachádzala a či bola len veľkým ostrovom alebo ďalším svetadielom. Jej pozostatky hľadajú dodnes na mnohých miestach sveta. V dlhom zozname rôznych lokalít je napríklad ostrov Theru (dnešné Santorini), Sardínia, Malta, ostrovy v Karibskom mori, Azorské ostrovy, Bermudy, Írsko i Cyprus. V máji 1969 pri pobreží Bahamských ostrovov našli archeológovia na morskom dne v hĺbke 6 až 30 metrov pozostatky veľkej stavby. Obrovské kamene do seba dokonale zapadali, pričom každý vážil odhadom asi 25 ton. Vedci z univerzity v Miami dospeli k záveru, že tieto pozostatky pochádzajú z rokov medzi 10 000 – 7000 pred našim letopočtom, a sú staršie ako pyramídy Mayov. O desať rokov neskôr sovietska expedícia našla a vyfotografovala v Atlantiku staroveké ruiny zničené lávou. Pomocou satelitných snímok potom odhalili deväť kilometrov pod oceánom 1600 km dlhú kamennú cestu, ktorá vedie z oblasti Bermudského trojuholníka smerom k americkému kontinentu. Popri nej sa nachádzajú pováľané stĺpy a ruiny rôznych stavieb. Ktoré vraj patria tiež k pozostatkom Atlantídy. K dedičom bájnych obyvateľov Atlantídy patrili údajne aj potomkovia Inkov, ktorí dodnes uchovávajú v Andách starý rukopis, kde sa hovorí o zničení Atlantídy. Aj u ďalších indiánskych kmeňoch v USA a Mexiku sa tradujú príbehy o veľkej a mocnej civilizácii existujúcej ešte pred potopou sveta. Brazílski indiáni si z pokolenia na pokolenie odovzdávajú informáciu o tajomných mestách v džungli, niekde pri hranici Peru a Brazílie. Pred 15 000 rokmi v nich vraj žili Indiáni kmeňa Ugha Mongulala, ktorí dodnes tvrdia že si ich vyvolili bohovia. Priniesli im vyspelú civilizáciu a dovtedy nepoznané technológie. Bohovia vraj dokázali veľa zvláštnych vecí a postavili kamenné – podzemné mestá Akakor, Akanis a Akahim, z ktorých vedú tunely aj do úplne Indiánom neznámych končín hlboko v zemi. Dodnes vraj indiáni niekde v podzemí v horách strážia kroniku mesta Akakor. V roku 2005 na vedeckej konferencii v Grécku venovanej Atlantíde jeden z prednášajúcich prišiel s tvrdením, že Atlantída sa nachádzala na ostrove Spartel, ktorý ležal západne od Gibraltárskeho prielivu, neďaleko prístavu Cádiz a potopil sa na konci poslednej doby ľadovej. Obrovské podmorské zemetrasenie sprevádzané vlnami cunami, zmietlo vtedy celý ostrov do oceánu. Svoje tvrdenie doložil aj sonarovými snímkami z morského dna. Nuž, hoci zatiaľ nevieme presne určiť miesto, kde sa bájna Atlantída naozaj nachádzala, už len tieto spomínané nálezy dokazujú, že Platónov príbeh o nej nebol len vymysleným príbehom. Mnohí sa dnes prikláňajú k názoru, že v čase, keď ostatný svet stál len na začiatku svojho rozvoja, tu súčasne existovala nejaká vyspelá civilizácia, ktorá či už vlastným pričinením, alebo vinou neznámej prírodnej katastrofy náhle a definitívne zanikla.
Martina Hanzelová
