Ako nájsť samu seba, radosť a vášeň v chaotickom kolobehu života


Ako môže znovu nájsť zmysel života a zažívať krásnu, čistú radosť, ktorú sme prežívali ešte ako deti, sa dozviete v hlbokom rozhovore s terapeutom, lektorom a spisovateľom Miroslavom Harantom.

Miroslav Haranta

Snaží sa ženám, a vlastne všetkým ľuďom, pomôcť pochopiť, kým vlastne sú, aké sú ich vnútorné pohnútky, a ako sa naučiť vnímať samého seba. Najčastejšie, s čím za ním prichádzajú klienti, je, že sa nachádzajú v mieste svojho života, kedy sa naháňajú za niečím, pričom nevedia presne za čím. Majú rôzne ciele, ktoré ich neuspokojujú, ich život stratil vášeň a pociťujú prázdnotu v sebe a v živote.

Ste terapeut a denne sa stretávate s ľuďmi. Čomu sa vo svojej praxi venujete najviac? Akí sú vaši klienti a s akými problémami sa stretávate najčastejšie?

Pracujem najčastejšie so ženami, ale taktiež aj s mužmi a deťmi. Problémy, ktorým sa venujem, sú v podstate všetky, s ktorými si ľudia nevedia rady, či už sú to zdravotné alebo psychické problémy, rôzne strachy, keď niekto nevie ako sa pohnúť ďalej vo svojom živote alebo nevie vyriešiť danú situáciu. Mnohokrát za mnou prídu klienti, ktorí prídu od lekárov, pretože im nevedia pomôcť. Deje sa to, lebo v určitých prípadoch, hlavne keď sa jedná o rôzne psychosomatické prejavy, nemajú potrebné nástroje. Dostanú sa cez referenciu ku mne a spoločne riešime daný problém, ktorý tam vznikol a s ktorým si nevedia poradiť. Naozaj je tam toho množstvo, môžem spomenúť napr. strachy, fóbie, presvedčenia, bloky, zákazy, sľuby, prekliatia, rôzne traumy, ktoré máme ešte častokrát z detstva. A potom od ľahkých zdravotných problémov ako napríklad alergie až po veľmi náročne ako napríklad rakovina, skleróza multiplex a podobne.

Pracujete s ľuďmi cez ich podvedomie. Ako to funguje?

Vedomá myseľ je približne 5% z našej celkovej mysle, to je to, čo vieme ovplyvniť. Podvedomá myseľ je zvyšných 95%, tu sa nachádzajú všetky programy pre naše správania, všetky strachy, limity, traumy… Na základe toho potom konáme automaticky a mnohokrát sami nerozumieme a nevieme vysvetliť naše správanie, pretože nemáme kontrolu a priamy prístup k našej podvedomej mysli. Nakoľko podvedomie sa skladá až z 95%, tak výrazne ovplyvňuje nielen naše správanie a reakcie na vonkajšie podnety, ale aj samotné myšlienky. Programy v našej podvedomej mysli sú vytvárané od momentu, ako prídeme na túto zem. Najviac ich máme z detstva, cca do šiesteho až siedmeho roku života. Na základe nich sa správame a konáme bez toho, aby sme si to uvedomovali. Napriek tomu, že sme presvedčení, že máme všetko pod kontrolou a že sa rozhodujeme našou racionálnou mysľou – v skutočnosti to tak nie je.

Prostredníctvom metódy Thetahealing ® sa vieme efektívne dostať do podvedomia a zmeniť negatívne programy za pozitívne a tým zmeniť naše reakcie, naše vnímanie a náš život. Stále viac štúdii dokazuje, že skoro všetky problémy ktoré máme, či už zdravotné alebo psychické, idú z našej psychiky – z našej mysle. To znamená, že si ich vytvárame sami. Chápem, že keď ma niekto nejaký vážny problém, ťažko sa mu počúva, že si to vytvoril sám. No počas posledných rokov práce s klientmi sa mi to za každým potvrdilo a nezáleží, či liečime ekzém, psychické poruchy alebo „neliečiteľné“ choroby.

Ako dnes vnímate ženy? Čo ich trápi, s čím bojujú, čo ich naopak motivuje a čo riešia vo svojom živote?

Najčastejšie, s čím ženy prichádzajú za mnou, je, že sa nachádzajú v mieste svojho života, kedy zisťujú, že majú všetko čo by mali mať a necítia sa šťastné. Nachádzajú v sebe určitú prázdnotu a zisťujú, že to, čo vždy chceli a čakali, že ich naplní napr. manžel, deti, „dom s bielym plotom“, peniaze, ich nenaplnilo. A čo teraz?. Naháňajú sa stále za niečím a nevedia vlastne, čo chcú.

Miroslav Haranta

V detstve ste chceli robiť to, tamto, a ešte toto. Všetko bude super, skvelé, budete si to užívať. Celé sa to niekde počas dospievania vytratilo a vašu vášeň nahradila potreba robiť to, čo vám dá „istoty“, čo vás zabezpečí, to čo je to „správne“ z pohľadu tejto spoločnosti. No bez vášne, radosti a naplnenia prichádza prázdnota. Stali ste sa otrokom tejto doby. Fungujete tak, aby ste prekryli svoje skutočné potreby. Pohltíte sa logistikou okolo detí, domácnosti, len aby všetko vyzeralo navonok super, aby boli svokrovci spokojní, aby bol manžel spokojný, aby boli deti spokojné.. Inými slovami makáte až do vyčerpania. Večer si ešte samozrejme splniť manželské povinnosti, tak na to predsa netreba zabúdať, no nie z vášne a túžby po spojení s partnerom, ale zabezpečiť to aby bol kľudný a spokojný a vy ste boli „dokonalé“ manželky. Potom s prepáčením padáte na hubu a idete sa vyspať, aby ste na druhý deň mohli pokračovať v tom istom. Ale kde je ten život, kde je tá radosť, kde je to potešenie, kde je ten rozvoj, kde je to naplnenie? To všetko tam chýba. A čím ďalej, tým viac si to začínate uvedomovať, že to tam chýba a že potrebujete zmenu, lebo tak už nechcete žiť.

Ak si poviete, že toto sa vás netýka, tak skvelé, potom máte určite naplňujúce partnerstvo, skvelý život, pocit naplnenia a radosti a užívate si svoj život. No ak to nemáte, skúste sa zamyslieť, či to, že sa vás to netýka nie je spôsobené tým, že si to nechcete priznať, pretože by to bolelo.

To, že niečo nechceme vidieť a vnímať, neznamená, že to zmizne a že nám to nebude spôsobovať problémy.

Akým spôsobom sa dá riešiť tento stav nespokojnosti, ten pocit nenaplnenia? Ako to zmeniť?

Všetko to začína vždy u nás samých. Potrebujeme začať objavovať, kto vlastne sme. Aké máme vnútorné pohnútky, čo potrebujeme vnútorne uspokojovať, prečo sa chováme tak, ako sa chováme, prečo reagujeme v určitých situáciách tak ako reagujeme, a pochopenie hĺbky tej samotnej podstaty toho, kým sme. Tým poznaním začneme odhaľovať mnoho vecí. Začneme zisťovať, v čom sme skvelí a v čom slabší. Treba odhaliť, čo je to, čo nás napĺňa, čo je to, kde a v čom je naša vášeň. Čo je náš zmysel života.

V samotnej terapii odstraňujeme všetky tie bloky, strachy, traumy ktoré nás blokujú a kvôli nim nemáme možnosť to zažívať. Mnoho z týchto blokov ide z detstva, kde sú presvedčenia ako: nikdy nebudem ako moja matka, musím byť dobré dievčatko, nikdy nebudem dosť dobrá v tom, čo robím, musím robiť len také veci, ktoré mi prinesú dostatok peňazí, som nedostatočná, nezaslúžim si lásku, nie som dosť pekná…  To znamená všetko to, čo nám nedovoľuje pozerať sa na veci, ktoré by nás naozaj napĺňali. Kvôli týmto programom sme to, po čom naozaj túžime a napĺňalo by nás to, odsunuli na vedľajšiu koľaja zabudli sme na to.

Na to, aby sme dokázali urobiť trvalé zmeny, musíme v terapii odhaliť, kde ten problém vznikol, štandardne je to nejaká spomienka. Potrebujeme odhaliť najhlbší strach, najhlbšie presvedčenie a tie odstrániť. Taktiež je dôležité zmeniť všetky benefity ktoré nám daný program alebo choroba dáva a čo sa tým učíme, t.j. prečo to vlastne vzniklo a prečo sme to potrebovali. Až keď všetko toto zmeníme, môže nastať viditeľná zmena v našom živote.

Ak by ste ženám mali poradiť nejakú konkrétnu činnosť, ktorou začať, keď chcú vo svojom živote spraviť zmenu, čo by to bolo?

Úplne prvá vec, ktorou by mal začať každý človek, nielen žena, je začať vnímať samých seba.Čo to znamená? Znamená to vnímať, že sme emočné bytosti a máme nejaké emócie. Štandardne s tými emóciami nevieme pracovať, to znamená, väčšinou hlavne tie negatívne emócie rýchlo potlačíme, aby sme mohli fungovať, aby sme nejako vyzerali. Len problém je to, že potom sa v tom stratíme, v tom kolobehu, práve v tej logistike celého dňa, a že si nenájdeme ani chvíľku sami pre seba. Precítiť, kto vlastne sme, čo cítime, ako sa v tej danej situácií cítime. To znamená, na začiatku si nájsť aspoň pár minút denne, ideálne niekoľkokrát denne sa na pár minút naozaj zastaviť, skúsiť sa spýtať, ako sa cítim. Čo cítim v tele. Je tam niekde tlak? Aké sú tam emócie? A kto vlastne som v tom celom? Robí ma to šťastným alebo ma to ničí? Chcem v tom pokračovať alebo radšej by som mal hľadať nejakú inú cestu, ktorá bude naplnenejšia, ktorá ma bude viac baviť? Aby náš život mal nejaký zmysel. Všetci zabúdame na to, že sme tu, v tomto danom živote, v ktorom sme, v ktorom sa máme niečo naučiť, len obmedzený počet rokov. A mali by sme robiť všetko pre to, aby sme sa naučili to, čo sa tu máme naučiť. A aby sme napredovali tým najlepším spôsobom a užívali si to. Aký to má potom zmysel? Aký má zmysel vychovať dieťa, byť dobrá manželka, a byť super pre túto spoločnosť a všetci sa pozerajú – wau, tá je úžasná, keď vnútorne cítim tu prázdnotu, keď vnútorne necítim naplnenie? Aký to má zmysel? Aký má zmysel vlastniť materiálne statky, aký má zmysel mať všetko, keď sa stále cítim prázdne a ten život nemá žiadnu hodnotu? To znamená, naozaj začať sa pozerať, čo je tým zmyslom.  Čo je skutočný zmysel nášho života? Ako začať napĺňať a cítiť to vnútorné naplnenie z nášho života a ako ho žiť? Uháňame sa do práce, aby sme zarobili čo najviac peňazí, aby sme potom išli na dovolenku, na ktorú nadávame, lebo nebola podľa našich očakávaní a stále sme v nejakom kolobehu. A roky nám utekajú, tak aký to má celé zmysel? Že vychováme deti, a čo máme z toho? Reálne, na konci, keď zomrieme – aký ma zmysel, po tom, čo sme zomreli, koľko sme mali majetkov, koľko sme vychovali detí alebo čo všetko si o nás myslia ľudia? Ale keď sa na to pozrieme, aký život sme prežili, bolo to naozaj také úžasné? Alebo radšej by sme niektoré veci zmenili, a začali si ho užívať, žiť, radšej by sme nemali dve autá navyše, ale investovali do seba. Začali vidieť farby toho života, vychutnali si to, dali si pauzu v parku na terase, hocikde, vyložili nohy, zobrali dobrú knihu, alebo len tak, si meditovali, pozreli sa do diaľky a uvedomovali si samých seba a tú krásu okolo nás.

Tento život je náš, len náš. Ľudia sa ma mnohokrát pýtajú, či nie je nezodpovedné a egoistické žiť svoj život pre seba a dať seba na prvé miesto. Odpoveď je veľmi jednoduchá. Je naozaj veľmi nezodpovedné nežiť svoj život naplno, keďže jediné, za čo sme skutočne zodpovední, je náš život. Jediné, čo nám skutočne patrí a ostane, je len náš život, všetko ostatné prichádza a odchádza. Tak prečo náš život a náš čas je niečo, čo má menšiu hodnotu ako peniaze? Prečo plytváme s tým,čo by malo byť pre nás to najhodnotnejšie? 

MIROSLAV HARANTA

Je terapeut, lektor a spisovateľ. Venuje sa problematike vzťahov, výchove detí, ženskej zraniteľnosti, ako viesť šťastný a naplnený život. Prednáša na univerzitách, školách a konferenciách. Organizuje unikátne workshopy psychologickej typológie osobnosti pre širokú aj odbornú verejnosť – ENNEAGRAM, ktorý prináša zlepšenie vzťahov, pohľad na zmysel života, seba, porozumenie a naplnený život.

Zo svojich terapeutických a vlastných životných skúseností napísal knihu s názvom “Olívia, časť prvá” – o žene, jej vnútornom a myšlienkovom a emočnom prežívaní života. Touto knihou pomáha čitateľovi odhaliť skryté nespracované spomienky a emócie.

Viac info nájdete na www.haranta.sk.