Stres na pracovisku – dobrý sluha, ale zlý pán
Poznáte to, pracovné vypätie, šibeničné termíny, požiadavky nadriadených či klientov, ktoré sa zdajú byť za hranicou možného. Stres sa stal súčasťou nášho každodenného života a zrejme najviac ho pociťujeme v práci. Niekto pod stresom nedokáže ani premýšľať. Iný si prácu pod stresom pochvaľuje a tvrdí, že vďaka nemu pracuje rýchlejšie a efektívnejšie. Je pracovný stres naozaj pomocníkom na nezaplatenie alebo si len zarábame na zdravotné problémy?
Či už pracujete ako administratívna pracovníčka, vedúca oddelenia, predavač alebo máte vlastný biznis, stres v práci postihuje väčšinu z nás a nezáleží na tom či pracujeme manuálne alebo máme tzv. „duševnú“ prácu.
So stresom sa vyrovnávame individuálne. Niektorých stres doslova paralyzuje, nie sú schopní rozmýšľať konštruktívne a pracovať systematicky, len myslia na to, koľko práce je pred nimi a ako málo času na povinnosti majú. Iným práca pod stresom neprekáža a zo situácie dokážu vyťažiť maximum. „Stres vyvoláva v ľudskom tele reakciu, pri ktorej sa aktivuje mozog, nadobličky produkujú viac adrenalínu, nervový systém je v plnej pohotovosti. Prehlbuje sa dýchanie, stúpa srdcová frekvencia, pociťujeme búšenie srdca, hladina cukru v krvi stúpa,“ vysvetľuje neurológ MUDr. Milan Grofik z Univerzitnej nemocnice v Martine. Možno aj preto sa nám zdá, že v tomto stave akéhosi „nabudenia“ nám to myslí rýchlejšie. Avšak po odznení pracovného napätia, keď je všetko hotové, máme zrazu pocit intenzívnej únavy. Na vlne stresu žije aj Lenka, asistentka marketingového oddelenia: „Môj život sa skladá z termínov, deadline mám snáď na všetko. Pravdou však je, že najintenzívnejšie sa úlohám venujem až pár hodín pred termínom. Vtedy mi to fakt páli a mám pocit, že mám omnoho lepšie nápady. Problém však je, že na konci dňa som taká unavená, že ledva vidím,“ opisuje svoje skúsenosti so stresom v práci.
Ak nedokážete vypnúť ani pri príjemných voľnočasových aktivitách a aj zaspávanie vám znepríjemňujú myšlienky na pracovné povinnosti, vedzte, že to nie je zdravé. Za týmito pocitmi je totiž chronický vnútorný stres, ktorý si síce uvedomovať nemusíme, avšak môže vážne poškodiť ako psychické, tak aj fyzické zdravie. „Každý deň prináša so sebou množstvo situácii, kedy sa dostávame do úzkych a závisí len od nás, ako danú situáciu vyhodnotíme – či ako normálnu záťaž alebo ako veľký stres. Ak však aj bežné veci okolo seba vyhodnocujeme ako stresujúce a nedokážeme zrelaxovať telo ani myseľ, potom si musíme uvedomiť, že žijeme v chronickom strese,“ vysvetľuje MUDr. Milan Grofik. Dlhodobé pôsobenie stresujúcich podnetov v práci môže vyústiť v chronický stres, ktorý sa okrem iného podieľa aj na rozvoji rôznych civilizačných chorôb ako sú ochorenia tráviaceho systému, srdcovocievnych či psychických ochorení. Stres na pracovisku je zároveň kľúčovým faktorom vzniku naoko síce nenápadného, no o to väčšieho nebezpečenstva – tetánie.
Tetánia – ochorenie vystresovaných
Väčšina ľudí o tomto ochorení nikdy nepočula, teda až do doby, kým sa u nich neprejavil tetanický záchvat. „Bola to moja prvá práca a ja som sa naozaj snažil. Nadčasy, nepravidelná strava, nedostatok spánku a všadeprítomný stres. Vždy som bol zdravý, preto ma tetanický záchvat poriadne vydesil. Najprv mravčenie v rukách a nohách, potom plytké dýchanie, bolesť na hrudi. Myslel som si, že som dostal vo svojich 28 rokoch infarkt,“ opisuje svoje skúsenosti s tetániou IT konzultant Marek. Tetanický záchvat, prejav tetanického syndrómu, je odpoveďou tela na stres a preťaženie organizmu, ktorý nemá čas na regeneráciu. V stresových situáciách sa menia koncentrácie minerálov v medzibunkovej tekutine a dochádza k dramatickému úbytku najmä magnézia. „Nedostatok magnézia v ľudskom organizme ovplyvňuje funkcie viacerých orgánových systémov, ale najvýraznejšie sa prejaví vo fungovaní nervového systému, kde má za úlohu tlmiť jeho dráždivosť. Narúšajú sa základné funkcie centrálneho nervového systému, čo sa u nás prejaví podráždenosťou, únavou, nespavosťou, depresiou, nevýkonnosťou a bolesťami hlavy,“ upozorňuje MUDr. Milan Grofik. Podávanie magnézia teda normalizuje fyziologické funkcie a zabezpečuje, aby v bunkách fungovalo všetko tak, ako má.
Odhaduje sa, že tetanický syndróm postihuje asi 10% populácie, pričom sa vyskytuje hlavne u mladších a ľudí, ktorí pociťujú zvýšenú mieru stresu. Jeho typickým príznakom, ktorý môžeme spozorovať na našom tele, je zvýšené svalové napätie, najmä v oblasti tvárového a šijového svalstva, svalové kŕče v rukách i nohách či dokonca mimovoľné svalové zášklby v oblasti tváre, trupu alebo končatín. Najzávažnejším prejavom tetánie je tetanický záchvat. Ten prichádza spravidla ako náhly pocit nevoľnosti a úzkosti. Vzápätí sa dostavia pocity tŕpnutia, mravčenia či brnenia v rukách a nohách alebo aj v oblasti tváre, najmä pier. Vrcholom záchvatu môžu byť kŕče v končatinách, ktoré môžu mať charakter nepríjemného vykrúcania. „Základom liečby tetánie je magnézium, a to nielen počas záchvatu, kedy sa podáva vo vysokých dávkach, ale aj preventívne ako antistresor. V období zvýšenej psychickej záťaže sa totiž z buniek vyplavuje nadmerne,“ vysvetľuje MUDr. Milan Grofik z Univerzitnej nemocnice v Martine. Magnézium je však minerálom, ktoré naše telo potrebuje nielen pri vyrovnávaní sa so stresom. „Magnézium sa používa aj ako podporná liečba v prípade migrény a je vhodné tiež ako prvá pomoc pri búšení srdca, vysokom krvnom tlaku či pri pocite úzkosti. Preventívne ho môžeme užívať aj v rámci prevencie aterosklerózy a jej dôsledkov ako je infarkt myokardu či mozgová príhoda,“ uzatvára MUDr. Milan Grofik.
Magnerot® je voľnopredajný liek s obsahom jedinečnej kombinácie magnézia a kyseliny orotovej (magnéziumorotát), ktorý je určený na vnútorné použitie. Pred jeho použitím si pozorne prečítajte príbalový leták a poraďte sa so svojim lekárom alebo lekárnikom.
Viac informácií nájdete na webovej stránke www.magnerot.sk a www.zivotbezstresu.sk
