Fašiangový horor: Fašiangy sú oddávna obdobím všeobecnej veselosti a všakovakých kratochvíľ. No prekvapenie, aké sme v detstve pripravili rodičom, bolo aj na fašiangový vkus prisilné. A predosielam, že nikto zo zainteresovaných naň celkom určite nezabudne.
Fašiangový horor – začalo sa to celkom nevinne…
V jednu fašiangovú sobotu sa rodičia vybrali na zábavu. Veľmi sa na ňu tešili, lebo na podobné podujatia nechodievali často – bolo nás totiž pätoro detí. Na večer nás zverili babke a dedkovi. Bývali s nami v jednom dome – a vraj to raz začas s nami vydržia. Všetko sa to vlastne začalo veľmi idylicky. Babka nám v kuchyni pripravovala večeru, dedo spokojne podriemkával na kanape a my deti, v rozpätí od troch do desiatich rokov, sme sa zatvorili do obývačky. Starší z nás si chceli zahrať šach a potom si na dobrú nôcku pozrieť rozprávku.
Šach nás rýchlo omrzel a začali sme vymýšľať!
Ako áno, ako nie, šach nás rýchlo omrzel a zrejme ani rozprávka nebola dosť zaujímavá, pretože čochvíľa nás celkom zaujala nová skrinková zostava, ktorú iba pred pár hodinami inštalovali rodičia v obývačke. Novučičká nábytková „stena“, aj rodičia mali smolu – rozhodli sme sa totiž, že sa budeme hrať na skrývačku! A kdeže inde, než v nových, ešte prázdnych skrinkách, ktoré pokrývali celú obývačkovú stenu a siahali od podlahy až po strop?
Keďže však zostava nebola ešte pripevnená k stene, v žiadnom prípade nemohla zniesť nápor piatich šarvancov, ktorí sa po nej škriabali, behali a skrývali sa v jej útrobách. A tak sa práve vo chvíli, keď sme všetci boli uvelebení v skrinkách, celá nábytková stena pohla, neudržala náš nápor a s ohromným rachotom sa prevalila krížom cez izbu.Cestou ešte stihla rozbiť žiarovku na lustri – takže v izbe ostala úplná tma. Padajúca skrinková zostava prevrátila aj televízor a zastavila sa až na stene, na ktorej bolo okno do dvora.
Zmätení starí rodičia počuli iba náš rev
Hrôzu, ktorú sme prežívali, ťažko opísať. Babka s dedom, začujúc veľký krik a hrozivo znejúci rachot, bežali síce okamžite do obývačky, ale… Aké úžasné muselo byť ich zdesenie, keď zistili, že dvere do obývačky vôbec nemožno otvoriť. Otvárali sa totiž smerom do izby, takže ich padajúca nábytkové stena zatarasila. Zmätení starí rodičia počuli iba náš rev a až z dvora zistili, že v izbe je úplná tma. Z nášho zmäteného kriku však nijako nemohli vyrozumieť, čo sa vlastne stalo. Napokon chudák dedo bežal priamo do „kulturáku“, čiže do kultúrneho domu, kde fašiangová zábava akurát začala naberať tie správne obrátky. Celý vystrašený rodičom „zvestoval“, čo sa stalo. Razom bolo po zábave, pretože rodičia aj so zvedavými dedinčanmi nás bežali ratovať.
Na rad prišla aj sekera…
Kým dorazili, usilovala sa babka s nami udržiavať aspoň aký-taký kontakt – hoci len cez zavreté dvere. Jačali sme však všetci ako o dušu a bolo nás vraj počuť až k tretím susedom. A ako sa to všetko skončilo? Otec musel priniesť rebrík a keďže bolo okno zatvorené, musel ho rozbiť sekerou. Potom sa s baterkou v ruke pustil do hľadania svojich nepodarených ratolestí. Bola to vraj hotová Sodoma – Gomora! Našťastie, i napodiv, nikomu sa nič vážnejšie nestalo. Iba nová skrinková zostava sa riadne oškrela, ale myslím si, že ani výprask sme vtedy napokon nedostali. Všetci boli radi, že sme vôbec nažive… 😆 !
