V celom meste sa veľmi skoro rozniesla nepríjemná zvesť, že známeho rozhlasového moderátora, reportéra a glosátora Igora Poliaka našli mŕtveho. Verejnosťou sa šírila otázka, čo bolo príčinou a úvahy o samovražde či dokonca o vražde?
Prirodzene, že dohady boli rôzne a stali sa v tých dňoch náplňou mnohých debát na verejnosti. Igor Poliak bol veľmi populárny a jeho rozhovory so známymi politickými a kultúrnymi osobnosťami pod názvom:- Pár minút pravdy – v rozhlase ľudia všeobecne pravidelne sledovali. Poslucháči si ho obľúbili pre jeho vynikajúci postreh na situáciu a spoločenské neduhy. Viedol rozhovory o nich vždy veľmi zainteresovane a otvorene s konkrétnymi osobnosťami verejného života a funkcionármi príslušných inštitúcií. V dennej tlači sa niekedy objavili jeho ostré glosy či satirické príspevky, ktoré spôsobovali zvýšený odbyt daného vydania.
„Mal s niekým bližší vzťah? Priateľa, lebo blízku priateľku?“ vypytoval sa vyšetrovateľ Jozef Bača kolegov, v rozhlasovej redakcii. Boli jeho úmrtím veľmi zarmútení a ich odpovede zneli takmer rovnako. Bol výborný kamarát so všetkými, s nikým sa zvlášť nadmieru bližšie nestýkal. Veľmi si potrpel na svoje intímne súkromie. Býval sám v trojizbovom byte v centre mesta.
„Čo nejaké klebietky, bulvárne reči sa o ňom nešírili?“ vyzvedal policajný dôstojník Horský.
„Isteže, bulvár vždy hľadal niečo na neho,“ s úsmevom povedal kolega Vitek, ktorý s ním sedel v kancelárii. „Nemali šťastie a trocha sa ho aj báli, lebo vedeli, že by ich veľmi ľahko vo svojom novinárskom prúde argumentov utopil.“
Kriminalisti spolu s technikmi dôkladne prezreli jeho súkromný byt, kde postihnutého našla v kúpelni mŕtveho jeho sestra Klára Trenčová. „Nikdy sa nesťažoval na nejaké zdravotné problémy,“ vypovedala, prítomná pri prehliadke. „Žil sám, veľa pracoval, chodil po archívoch, cestoval, takže doma nebýval dosť často. Ja som mu chodila udržiavať byt, robila som mu nákupy a dopĺňala mu chladničku. Bývam tu o jednu ulicu ďalej, odvtedy čo som sa rozviedla, tiež som sama.“
Vyšetrovateľa Baču predsa zaujímala práca a príprava známeho autora na brilantné glosy či duchaplné rozhovory. Navštívil a zaujímal sa znova u jeho kolegu Viteka.
„Čo pripravoval v tomto čase?“ Opýtaný sa usmial. „Viete, Igor nemal vo zvyku otvorene hovoriť o svojej práci. Postrehol som, že do najbližšej relácie pripravoval niečo o istom poslancovi a o nejakej korupcii. Podľa všetkého, mal tento asi riadne maslo na hlave. Počul som, že o ňom často hovoril telefonicky s istými osobami.
„O akého poslanca išlo?“
„To neviem. Nikdy som jeho meno nepočul a myslím si, že zámerne sa tomu predo mnou Igor vyhýbal.“
„Bol opatrný?“ zabŕdol Bača, Viteka to rozosmialo. „Nie vôbec. To bola jeho metóda práce. Všetko zverejnil až pri vysielaní.“
Pri pitve zistili, že smrť nastala zvýšenou dávkou inzulínu. Vpich injekcie objavili vzadu na krku až pod vlasmi. Nastal obrat vo vyšetrovaní. Išlo o zámernú vraždu a vykonaná týmto spôsobom viedla vyšetrovateľov do okruhu, skadiaľ páchateľ mohol pochádzať. Je to častý postup mafie.
Jeho sestra Klára sa ohlásila na policajnom oddelení. Priniesla ukázať vizitku, ktorú našla v jeho písacom stole. Bola to reklamná vizitka – Bleu club – a na nej podpis perom „Irma“. S Horským sa dohodli, že tento nočný klub navštívia. Najprv pri barovom pulte Horský ukázal výčapníkovi fotografiu redaktora Poliaka. Barman pokrútil hlavou, že ho nepozná. Náhodou sa však k nemu pritúlila jedna hrdzavá, ľahko odetá žena. „To je tvoj kamarát?“ zaliečala sa mu otázkou. Dôstojník spoznal, že ide o prostitútku, ktorú môže využiť. Pri pohárikoch šampanského sa po nejakom čase od nej dozvedel, že ten muž tu raz bol a zmizol hore na poschodí. Nepovedala však, o ktorú kolegyňu ide.
Bača zatiaľ sedel utiahnutý pri stolíku v prítmí baru a pozoroval kolegu pri akcii. Ten musel veľmi nenápadne vyzvedať. Až po čase od trocha už podpitej hrdzavky zistil, že to bola Irma a jej izba je na poschodí číslo 27. Dal dohovorený signál a pokyn Bačovi, kde Irmu nájde. Ten vstal, zašiel k dverám so závesom. Za ním, pri vyvýšenom pultíku, sedela staršia vymaľovaná, kedysi iste krásna dáma. Pýtal sa na Irmu. „Máte šťastie pane, je voľná,“ okúzľujúcim úsmevom zašvitorila. „Salónik 27,“ dodala so zvodným úsmevom.
„Ďakujem, už sme spolu dohodnutí,“ zaklamal a posunul jej po stolíku dlaňou bankovku, ktorú si pohotovo zastrčila medzi bujné poprsie. Ako nadržaný mladík vybehol po schodoch na poschodie. Pomaly však už kráčal chodbou k spomenutému číslu izby. Zaklopal, otvorili sa dvere a za nimi prekvapene pozerala mladá, celkom sexi dievčina.
„Irma?“ zašepkal vyšetrovateľ a než sa spamätala vsotil ju do izby. Prstom na ústach jej naznačil, aby mlčala. Vytiahol zo saka preukaz. „Vidíš, že som od polície a radšej teda mlč! Obleč si tu ten tvoj kožuch, zaves sa mi do ramena a oznám dolu bordelbabe, že si pozvaná do súkromia. Jasné?“ Všetko splnila do minúty a vydali sa dolu po schodoch von. Nie cez bar, ale zadným vchodom, kadiaľ dôstojníka Irma s vypúlenými očami tlačila. Podvolil sa a onedlho zistil, že ho vedie správne, na ulicu.
Na oddelení vrážd už išlo všetko hladko. Priznala sa, že ju prinútili zahrať na Poliaka divadielko. Poslali mu pozvánku do klubu s podpisom Irma. Vraj ho očakáva a má pre neho veľmi dôležité informácie. Prišiel za ňou, vtedy ho však požiadala, aby ju odviedol, vraj sa niečoho bojí. Zahrala to presne, ako jej prikázali. Sľúbili jej vysoký honorár. Redaktor ju odviezol z baru do svojho bytu.
„Čo bolo ďalej?“ súril ju otázkou.
Dostala vraj pokyny, aby mu zamdlievala rovno pred dverami bytu. To i zahrala. On v rozrušení rýchlo odomkol dvere a odviedol ju do kúpeľne a začal ju ošetrovať. Vtedy do bytu pribehol muž, ktorý mu pichol injekciu do krku. Ju vraj schytil pod pazuchy a odtiahol z domu do čakajúceho auta.
„Keď auto zastavilo na rušnej ulici na červenú,“ dokončila výpoveď v rozrušení, „vybehla som z auta a ušla som im!“
„Nehľadali ťa?“ zasiahol vyšetrovateľ. „Hľadali a odkázali mi po barmanovi, že prídu a prinesú mi honorár. Myslela som, že ste to vy, keď ste sa zjavili u mňa vo dverách.“ Bačovi bolo jasné, že určite ju chcú odstrániť. Iste sa vrah znova ohlási a dokončí dielo.
V oddelení pripravili akciu na dolapenie vraha. Irma mala čakať na svojej izbe muža, ktorý sa čoskoro ohlásil, vraj prinesie honorár. V bare i na poschodí hrali hostí niekoľkí policajti v civile. Obaja vyšetrujúci dôstojníci sa skryli pri Irminej izbe. Nemuseli dlho čakať. Ohlásený muž prišiel, mierne zaklopal na dverách na čísle 27. Keď otvorila, vošiel s namierenou pištoľou na Irmu. Muži zákona sa na neho vrhli, ale nečakane, ten si sám ešte stačil streliť do hlavy. Podľa výpovede Irmy to bol vrah, ktorý zabil Poliaka.
Miroslav Horák
