Mýliť sa je ľudské, – zvykneme hovoriť, ale v prípade, že ide o naše zdravie, už takí zhovievaví nie sme.
A nečudo, veď mýliť sa pri stanovení diagnózy môže byť otázkou života a smrti! Stáva sa však aj to, že nám mylnú diagnózu nestanoví lekár, či liečiteľ, ale aj my sami. Podobne ako to urobila Táňa, ktorá odpadla po skonzumovaní obloženého chlebíčka a musela ju odviezť pohotovosť…
Tento príbeh sa stal síce už dávnejšie, ale podobné sa stávajú aj dnes.
Žiaľ, mnohé z nich nemajú taký šťastný koniec ako tento. Naivných ľudí, ktorí podceňujú situáciu a hazardujú so svojím životom a zdravím je dosť aj dnes. Hlavnou aktérkou nášho príbehu bola Táňa – sotva devätnásťročná sekretárka v jednom väčšom podniku.
Do mesta prišla po skončení strednej školy a keďže pochádzala z menšej dedinky na juhovýchode Slovenska, veľmi túžila sa presadiť a niečo dokázať. Bola veľmi ctižiadostivá, ale aj šikovná a pracovitá, a tak si ju v zamestnaní, do ktorého ju doporučil jeden rodinný známy, rýchlo obľúbili. Navyše, bola aj veľmi pekná, takže muži sa za ňou otáčali jedna radosť a kolegovia jej robili rôzne návrhy a kurizovali jej.
Ako sa však zdalo, Táňa si držala od nich odstup, ich chlípne pohľady ignorovala a so žiadnym z nich sa nezblížila. Aspoň sa tak zdalo… Jedného dňa však zčista-jasna prišiel šok: Táňa odpadla na dámskych toaletách, kde ju, skrútenú na podlahe, našla jedna z kolegýň. Keď ju prebrali k vedomiu a spolu s ostatnými kolegyňami sa jej pýtali, čo sa jej stalo, iba sa zvíjala od bolesti a plakala, že má hrozné kŕče v bruchu, alebo skôr v žalúdku. Vraj jej asi nesadol obložený chlebíček, ktorý si cestou do práce kúpila na raňajky.
– Možno tam bol nejaký nepodarený majonézový šalát, – mudrovali kolegyne, ktoré sa ju pokúšali postaviť na nohy a odviesť do kancelárie. Nato však Táňa znovu dostala silné kŕče do brucha, zúfalo sa rozplakala a skrútila sa do klbka v kútiku na podlahe. Bol na ňu hrozný pohľad, ale nech sa snažili ako vedeli, pomôcť jej nevedeli.
Bolesti a kŕče boli čoraz úpornejšie a ešte horšie bolo to, že Táňa znovu začala strácať vedomie. To sa však už kolegyne vydesili a okamžite privolali sanitku. Zdravotníci prišli veľmi rýchlo, po krátkom a zbežnom vyšetrení Táňu naložili do sanitky a odviezli do nemocnice.
– Čo sa jej len mohlo stať? Žeby nejaká črevná chrípka? Alebo nebodaj žltačka? – hádali kolegovia, ľutujúc chúďa Táňu, netušiac, že to najväčšie prekvapenie na nich ešte len čaká. Asi po troch hodinách to už zvedavci nevydržali a zavolali do nemocnice, čo je s Táňou. Tam sa však dozvedeli, že v nemocnici osobu s takýmto menom nemajú, ale že Táňu previezli do pôrodnice, kam ich hneď aj prepojili.
– Čo je to za hlúposť? – krútili hlavami kolegyne. – Načo ju, prepánajána, viezli do pôrodnice?
Keď sa však vzápätí od sestričky v pôrodnici dozvedeli, že Táňa šťastne porodila chlapčeka, ktorý má tri kilá šesťdesiat, takmer zamdleli od úžasu: – Táňa? A tehotná? Ako je vôbec niečo také možné utajiť? Veď na nej nebolo vôbec nič vidieť! A kto je vlastne otcom dieťaťa? Veď ani nevedeli o tom, že by s niekým chodila…
Pravda však postupne predsa len vyšla najavo: Táňa síce dotieravých mužov v podniku odmietala, ale svojmu šéfovi, ženáčovi s dvomi deťmi, predsa len podľahla. Keď zistila, že je tehotná, tak veľmi sa bála, že sa ich ľúbostná aféra prevalí a že ju ľudia budú odsudzovať, že sa zo zúfalstva začala sťahovať, aby si nikto nič nevšimol.
Je to síce zarážajúce, ale naozaj si na nej nikto nevšimol, že bola tehotná. Musela sa však cítiť otrasne, keď bola taká stiahnutá, ale zo strachu a od hanby všetko tajila tak dlho, kým sa len dalo. Vtedy, keď odpadla na toaletách, prišli na ňu pôrodné bolesti a dlhšie sa už nič skrývať nedalo. Ešte šťastie, že všetko dobre dopadlo a chlapčekovi, ani jeho mamičke sa nič nestalo.
Napriek tomu, že svojmu dieťatku dala meno Miško, nikto z Tániných kolegov ho už nevolal inak ako Obložený chlebíček… Samozrejme, Tánin zvodca ostal pri manželke a deťoch, a Táňa sa stala slobodnou mamičkou. Po čase sa však vydala za iného kolegu, ktorý to s ňou aj s jej malým Obloženým chlebíčkom myslel vážne. Jej príbeh mal teda napokon šťastný koniec, ale veľa nechýbalo a všetko mohlo dopadnúť úplne ináč…
