Ten kocúr je tuším namiesto čerta, – s úsmevom hovorievala mama o našom Murkovi, ktorého sme s láskou volali aj Pekelníček. Bol to totiž dobre živený kocúr, čierny ako uhoľ, s nádhernou lesklou srsťou a neskutočne zelenými očami, v ktorých sa dalo čítať ako v knihe. Neveríte? Ak máte doma mačku alebo psíka, určite aj vy viete z ich pohľadu veľa vyčítať. Raz sršala z jeho očí bojovnosť a lovecká vášeň, inokedy radosť a pohoda a niekedy aj totálna oddanosť a spokojnosť. 
V skutočnosti však išlo o nepokojnú mačaciu dušu, ktorá neustále musela niečo podnikať. Kým bol aj so svojimi mačacími súrodencami malý, podnikali výpravy na susedovie slivku, skadiaľ skákali na fóliovník… S pôžitkom si ako ihrisko vyberali moje črepníky s kvetinovou výsadbou, alebo sa venovali zvláštnej disciplíne, ktorú by v skratke bolo možné nazvať „skok do mrkvy“. Táto činnosť, nevedno prečo, mala pre malé mačiatka nebývalý pôvab. Zrejme jemnosť a vôňa mrkvovej vňate bola pre ne príjemná. Samozrejme, s pribúdajúcim vekom začínali byť aj mačacie záujmy náročnejšie a čoraz častejšie sa spájali s prieskumom neznámeho terénu. Určite aj vďaka tomu sa raz, bolo to na prahu leta, stalo, že nášho Pekelníčka zlákala vôňa a tajomnosť teplej noci a vybral sa na potulky. Ďaleko však nezašiel, pretože len čo preskočil plot a prebehol cez úzku cestu, skočil do susedovie záhradky. Nedbajúc na výstražný brechot psa, ktorý strážil pred dverami, pobral sa poza dom, kde jeho pozornosť upútalo otvorené okno. A keďže túžba zistiť, čo všetko sa za otvoreným oknom skrýva, bola väčšia ako strach z toho, čo by sa mu tam prípadne mohlo stať, bez problémov skočil na lavičku pod oknom a z nej už naozaj nebol žiaden problém dostať sa dnu. Okno bolo totiž nízko a nebola na ňom žiadna ochranná sieťka. Nevedno, čo presne vtedy skrslo v jeho malej mačacej hlave, ale podstatné bolo to, že sa ocitol u susedov v spálni, ktorí už, keďže bola hlboká noc, spali. Pekelníček si teda zrejme trochu pochodil po izbe a keďže uprostred noci tam pre seba nič zaujímavé nenašiel, zrejme si pomysel, že by možno bolo príjemné trochu si tu zdriemnuť. A kdeže inde, ak nie v mäkkučkých paplónoch? Skutočnosť, že pod paplónmi už sladko spali ich majitelia, kocúra nijako neznepokojovalo a uhniezdil sa do teplúčka – na paplón k susedovým nohám. Či tam skutočne aj zaspal, alebo sa iba k spánku ukladal, sa dnes už asi nikto nedozvie. Isté je len to, že asi pošteklil nič netušiaceho suseda na nohách a ten sa okamžite prebudil. Samozrejme, v prvej chvíli si nevedel vysvetliť, čo ho prebudilo, ale keď zistil, že pri nohách sa mu hýbe nejaké tmavé a chlpaté zviera, vydesil sa a skríkol, na čo kocúr zareagoval obdobne: Preľakol sa, zježil sa a od strachu začal prskať a syčať. To sa však už sused načisto prebral a hodil po nočnom votrelcovi vankúš a hneď za ním aj druhý. Preľaknutý kocúr už nečakal, či bude nasledovať aj tretí a dal sa na útek. Pravdaže, ako to už chodí, na úteku k oknu všeličo pozrážal a narobil plno hrmotu. Teraz sa však už zobudila aj susedka a čo nevidí? Je hlboká noc, po izbe behá nejaký chlpatý a škriekajúci zver, kým manžel, ktorý sa večer pokojne ukladal k spánku, hádže po izbe vankúše a kričí. Hotová pohroma, najmä ak si človek predstaví, že sa mu takéto divadlo naskytne po prebudení, nič netušiacemu a uprostred noci… V prvej chvíli, kým ešte nevidela kocúra, sa preľakla, že manželovi je zle, alebo že, nebodaj, majú v dome zlodeja. Našťastie, nič z toho sa nestalo – všetko zavinil náš zvedavý kocúrik, o ktorom mama vždy vravievala, že ho máme miesto čerta. Veru, čertovín napáchal viac než dosť a z nevydarenej návštevy u susedov vyskočil cez okno do vlahej noci – takmer ako nejaký Casanova… Samozrejme, že doma sa hral na slušného kocúra a to, čo vystrájal, nám susedia prezradili až dodatočne a v dobrej nálade, keď sme niečo spolu oslavovali. A hoci sa na nášho kocúra nenahnevali, predsa len si dali na okno sieťku. Veď čo ak by ho zase napadlo svoju nočnú návštevu zopakovať?
