Vianočné klobásky

Na našich dedinách oddávna bývalo, a na mnohých veru ešte aj býva, dobrým zvykom urobiť krátko pred vianočnými sviatkami zakáľačku. Nejaké to prasiatko sa vždy akosi vychovalo, a keď prišla zima a sviatky, rodina bola zabezpečená. Inak to nebolo ani u nás doma. Príhoda, na ktorú si rád spomínam, sa stala, Keď som bol ešte malý chlapec, krátko po druhej svetovej vojne…

Vianočné klobásky

Ako každé malé dieťa, aj ja som sa rád hral a v tom čase najradšej na predavača. Môj strýko Fero mal totiž  vlastný obchodík, a práve to sa mi ako malému chlapcovi veľmi páčilo. Police plné všakovakých škatuliek s tovarom mi nedali ani spávať a najradšej zo všetkého by som sa aj ja stal predavačom. Najviac sa mi však páčili malé vrecúška, do ktorých strýko maličkou lopatkou nakladal všakovaké korenie, papriku alebo do tých väčších –  cukríky. Ach, ako rád by som len bol strýkovi pri tom vážení  a nakladaní korenín a cukríkov pomáhal! Aj som sa ho veru naprehováral, ale on o moju pomoc z pochopiteľných dôvodov nestál. Napokon – veď som mal iba štyri roky…

Vianočné klobásky

Otvoril som si vlastný obchod…

Aby však mal odo mňa pokoj a aby mi urobil radosť, zopár tých krásnych a prázdnych vrecúšok mi podaroval – vraj, aby som sa hral na predavača doma. A na moju veľku radosť, podaroval mi aj jednu maličkú lopatku. Myslím, že v tej chvíli nebolo šťastnejšieho dieťaťa ako ja. Nechal som strýka na pokoji a poďho domov, “otvoriť” si vlastný obchod. Pravdaže, najprv som si musel zaobstarať tovar. Zobral som teda vytúžené vrecúška a začal som ich napĺňať. Tie, na ktorých bolo napísané “Korenie”, som naplnil jemným pieskom, a keďže som mal aj vrecúška, na ktorých stálo “Paprika”, po krátkej úvahe som do nich presypal mletú škoricu, ktorú som ukradomky vzal mame z kredenca. Keď som sa dosýtosti vyhral a úloha predavača sa mi zunovala, odbehol som sa hrať s niečím iným a “koreniny” starostlivo zabalené vo vrecúškach našla moja mama, ktorá ich s povzdychom pozberala zo zeme, a keďže nič nevedela o tom, aký obsah sa v nich skrýva, a rovnaké vrecúška mala uložené v kredenci, uložila do kredenca aj tieto ostatné koreniny. Čo však čert nechcel, hneď na druhý deň bola u nás zakáľačka a ako to už býva, bolo pri nej plno ľudí a trma-vrma.

Klobásky chutili naozaj čudne

Chlapi, ktorí spracúvali mäso, si veselo popíjali a rovnako tak aj môj otec, ktorý vybral z kredenca korenie i papriku a štedro nimi dochucoval zmes na klobásky. To, že paprika voňala akosi sladkasto, ba že aj to korenie bolo akési iné, si naozaj nikto nevšimol… Zakáľačkové špeciality sa riadne spracovali a vyúdili a zatiaľ nikto na nič neprišiel. Údes nastal až na Štedrý večer, krátko po návrate z polnočnej omše, keď sa u nás zhromaždili príbuzní a chceli sa zahriať dobrou kapustnicou a chutnými klobáskami. Sotva voda s klobáskami zovrela, domácnosťou sa začala šíríť vôňa, ktorá však s klobáskami nemala nič spoločné. Keď napokon rozjarený a Vianocami roznežnený otec pokrájal klobásky a chcel sa pochváliť aj svojou chýrnou tlačenkou, po prvých sústach tváre všetkých zrozpačiteli. Tlačenka i klobásky totiž akosi škrípali pod zubami, pretože v nich namiesto korenia bol piesok a voňali i chutili sladko a omamne po škorici. Keď sa napokon vysvetlilo, čo sa vlastne stalo, hrozil mi riadny výprask. Celá zakáľačka totiž vyšla navnivoč. Našťastie, zachránilo ma to, že boli Vianoce, a takisto aj príbuzní, ktorí otcovi dohovárali, aby sa tešil z toho, že má zdravého a šikovného syna.

Aj psy mali Vianoce

A ako to všetko skončilo? Na našich zabíjačkových špecialitách si pochutnávali psy z celej dediny a ja som výprask nedostal. A to aj napriek tomu, že môjho otca si chlapi v robote ešte dlho doberali – vraj: „Strýc Rudo, dajte nám z teho kuglúfu…! Tak  totiž vtedy volali v našich končinách bábovku a tým mu dosť dlho pripomínali, že aj im ponúkol tlačenku, ktorá chutila ako bábovka…  Musel som však sľúbiť, že viac už rodičom hanbu neurobím, a svoj sľub som dodržal. Pre istotu ma však nedali vyučiť za predavača a vždy, keď sa v našej domácnosti robili klobásky, dávali sme do nich čerstvé koreniny – priamo z obchodu. Na Štedrý deň si vždy spomenieme na škoricovo-pieskové klobásky a na všetkých mojich blízkych, ktorí už dávno nie sú medzi nami. Napriek tomu, že sa onej vianočnej degustácie zúčastnili, veľmi sa za mňa u otca prihovárali, pretože nechceli jednému malému chlapčekovi pokaziť Vianoce.