Oblievačka, šibačka a sviatky jari

Sviatky jari – v minulosti to bolo inak…

Veľkonočné tradície a sviatky jari dnes už každý prežíva inak – tradičná šibačka a oblievačka už nie je zaužívaná v každej rodine, niektoré dievčatá šibačom radšej ani neotvoria, alebo sa radšej vyberú niekam na výlet, no a šibači majú poväčšine úplne iné záujmy ako kraslice a veľkonočné tradície! 😛  V minulosti to však bolo inak…

sviatky jari

Biela sobota

Počas Bielej soboty sa v domácnostiach venovali najmä vareniu a pečeniu obradných jedál – príprava začala zvyčajne ešte v predošlý deň. Často sa pripravovalo bravčové mäso, niekde sa varila šunka, klobásy i huspenina. V mnohých oblastiach pripravovali jahňa, inde aj zajaca. Na západnom a strednom Slovensku piekli vo forme plnku zo žemlí, vajec, klobásy a jarných byliniek, ktorú volali „baránok“.

Gazdiné, ktoré piekli koláče z kysnutého cesta, si po jeho vymiesení neočistili ruky, ale vybehli do záhrady pohladkať stromy, ktoré mali po prvý raz zarodiť, alebo aj tie, ktoré mávali málo ovocia. K najstarším veľkonočným jedlám všade patria vajíčka. Zaujímavým zvykom, ktorý sa ešte v minulom storočí v mnohých častiach Slovenska dodržiaval, bolo roznecovanie nového ohňa starým, tradičným spôsobom, čiže kremeňom. Novým ohňom zapálili večnú lampu a veľkonočnú sviecu. Olejové lampy naplnili novým olejom a zvyšky starého oleja sa spálili pri kostole – ľudovo sa tento úkon nazýval pálenie Judáša.

Veľkonočná nedeľa

Na Veľkonočnú nedeľu bolo zaužívané svätenie jedál v kostole. Tento zaujímavý a pekný zvyk zvyk sa na mnohých miestach Slovenska uchoval až dodnes. Avšak aj na miestach, kde svätenie jedál nepoznali, zvyčajne väčšinu veľkonočných lahôdok konzumovali až v nedeľu na obed. Z kostola sa každý ponáhľal domov, pretože ako šikovne prišiel domov, tak dobre sa mu malo dariť pri žatve. Ak by náhodou niekto cestou domov z kostola s jedlom spadol, malo to veštiť nejakú škodu, ktorá ho mohla postihnúť.

Doma bol stôl prikrytý bielym obrusom a gazdiná musela mať všetko pripravené tak, aby počas jedla nemusela vstávať od stola. Niekde dávali pod stôl slamu, aby im narástlo pekné obilie. Prvé jedlo, ktoré sa zvyklo jesť, bolo vo väčšine prípadov uvarené vajíčko, ktoré malo mať tajomnú moc – gazda ho rozdelil medzi všetkých spolustolovníkov a toto malo zaručiť ochranu pred zlými duchmi a zlými vecami, Stačilo si vraj spomenúť, s kým človek, ktorého mátalo, toto veľkonočné vajíčko jedol a zlé sily vraj nad ním stratili moc…

Veľkonočný pondelok

Tento deň sa v slovenských končinách neodmysliteľne spája so šibačkami a oblievačkami, a to rovnako v minulosti, ako i dnes. Na rozdiel od minulosti, keď oblievačka bola naozaj výdatná a v niektorých oblastiach skutočne nemala konca – kraja, v súčasnosti poznáme jej miernejšie formy – aj tu však môžeme zažiť výnimky a znenazdajky pocítiť poriadne studený príval vody od horlivých šibačov, ktorí chcú ostať verní tradíciám.

Šibalo a oblievalo sa ostošesť

Zatiaľ čo v súčasnosti sa šibačka a oblievačka presunula predovšetkým na Veľkonočný pondelok, ešte začiatkom minulého storočia v niektorých obciach chodievali šibať menší chlapci na Veľkonočnú nedeľu. Za odmenu dostali vajíčko. Dospelí muži sedeli vtedy radšej doma, pretože ktorákoľvek žena, ktorá ich vonku stretla, mala právo vyšľahať ich korbáčom.

Na Veľkonočný pondelok zase chlapci šibali dievčatá a v utorok ráno, v niektorých častiach Slovenska, zase dievčatá oblievali chlapcov. Niekde zase začínala oblievačka už v nedeľu popoludní a končila sa v pondelok nadránom. To však iba preto, aby mládež znovu nabrala síl a oblievačka znovu pokračovala ešte toho istého dňa popoludní. Za šibačku a oblievačku dostávali odmenu. Vajíčka, koláče a pohostenie. Zvyky boli rôzne. V niektorých oblastiach sa šibalo, inde iba oblievalo, alebo sa aj šibalo, aj oblievalo.  A oblievalo sa naozaj veľmi hojne. Neraz aj ponáraním dievčat do studenej vody v potoku, alebo oblievaním vedrami…! V okolí Považskej Bystrice bola síce zaužívaná šibačka aj oblievačka, ale mládenci zvyčajne nechodili po domoch, ale striehli na dievčatá na ulici. V takomto duchu sa oblievačka neraz natiahla aj na týždeň…!

Šibačka a kúpačka na striedačku

Na Orave bolo zvykom, že ženy kúpali v nedeľu mužov, v pondelok muži kúpali ženy, no a v utorok zase ženy a dievčatá mužov šibali – skrátka, iný kraj – iný mrav. V niektorých častiach Slovenska mládenci mali na Veľkonočný pondelok doslova „vajíčkovú žatvu“, pretože počet vyšibaných vajíčok vyjadroval kvalitu vzťahu medzi ním a dievčaťom, prípadne vzťahy medzi rodinami. Vítaný šibač neraz dostal aj 25 vajec! Sympatické však bolo, že v niektorých obciach bolo zvykom aj to, aby darček dostalo dievča od kúpača – býval to medovník, cukríky alebo šatka.

Dnes má už šibačka aj oblievačka modernejší ráz a niektoré dievčatá a ženy už o šibačov, či oblievačov nestoja, prípadne radšej na Veľkonočný pondelok ani nie sú doma, aby ich nikto neoblial a nenarobil im doma mokrú pohromu. Tradície však prežívajú. Mnohé z tých, na ktoré sa už takmer zabudlo, znova ožívajú a dávajú nášmu modernému bytiu úplne nový rozmer. V každom prípade, tieto sviatky so svojou neopakovateľnou  atmosférou sú nádhernou príležitosťou na to, aby sme strávili príjemný čas so svojimi blízkymi, potešili sa z prichádzajúcej jari a naplno pocítili prílev novej energie!

Jana Vančová