Soľ nad zlato

Aj vy ste už počuli „múdre“ reči typu: Soliť nie je zdravé? A uverili ste im? Ak nie, dobre ste urobili. Zdá sa totiž, že o soli totiž ešte ani zďaleka nevieme všetko…  Svoj názor na vec mal už biológ profesor Quinton, ktorý v prvej polovici minulého storočia pôsobil na parížskej Sorbonne. Zistil, že všetko biologické dianie na planéte Zem pochádza z mora – tam život vznikol a odtiaľ vyšiel. Prečo by sme sa teda mali tomu, čo je nám také blízke, úplne odcudziť? V skratke povedané – prečo by sme sa mali soli zriecť? Soľ je totiž liečivá a skúsenosti potvrdili, že sa osvedčila aj pri liečení chorôb z ožiarenia!

sol

Z tohto hľadiska je veľmi zaujímavá Quintonova knižná štúdia Morská voda, pričom výsledky jeho výskumu bez výhrad prijali vedci z celého sveta. Aj ďalšia jeho štúdia s názvom Quintonova plazma sa predávala nepretržite dlhých tridsať rokov. Pán profesor Quinton mal svoj vlastný inštitút v Paríži, kliniku a laboratórium na pobreží Atlantického oceánu a počas svojho zrelého života bol nadšeným propagátorom a stúpencom thalasoterapie, čo je vlastne liečba  a kúpele v morskej vode. Okrem toho odporúčal používať soľ aj pri príprave pokrmov. Aby však jedlo bolo osolené zdravo, mali by sme si zapamätať aspoň dve zásady:

  • Slané jedlo by malo obsahovať len toľko soli, aby sme po jeho konzumácii nemali okamžite smäd, alebo chuť na niečo sladké.
  • Dôležité je aj to, aby soľ prešla pri príprave stravy tepelnou úpravou.

sol

Zaujímavé fakty
Energetická medicína považuje morskú soľ za dôležitú substanciu. Makrobiotika ju používa pre jej mimoriadne pestré bohatstvo minerálov a stopových prvkov potrebných pre organizmus. Pri externých aplikáciách je morská soľ nenahraditeľná ako čisto prírodný  a účinný liek. Obklady z nahriatej soli pomáhajú liečiť obličkové problémy, ktoré môžu vzniknúť pri nadmernej konzumácii nevhodných potravín a nápojov, sedacie kúpele a kúpele nôh v teplej vode s pridaním morskej soli pomáhajú za relatívne krátku dobu odstrániť svrbenie a ďalšie problémy, spôsobené škodlivými mikroorganizmami a rôznymi plesňami. Kúpele s pridaním morskej soli pomáhajú zbaviť sa aj nepríjemných mykóz – najmä ak odstránime aj ich hlavné príčiny spočívajúce v potrave.

Popri obkladoch zo soli a kúpeľoch s pridaním morskej soli sú veľmi účinné a zdravé aj slané špeciálne výrobky pripravené s morskou soľou  –  sójová pasta miso, sójová omáčka shoyu, umeboši – slané slivky, umeocot, umepasta, aj morské riasy.

sol

Šokujúci príbeh z histórie
O tom, že soľ sa za istých okolností môže stať významným liekom, svedčí aj príbeh doktora Akizukiho, ktorý bol v roku 1945 riaditeľom nemocnice Urakami, na pahorku Motohara v Nagasaki: … Deviateho augusta 1945, – hovorí doktor Akizuki, – na oblohe nebolo ani mráčika. Časť personálu pripravovala raňajky, onekorené kvôli poplachu. Niektorí plnili misky poslievkou miso, iní rozvážali misky po poschodiach. V nemocnici bol čulý ruch. Nad hlavami nám znela siréna, oznamujúca koniec amerického náletu. V nemocnici sa všetko vracalo k normálnej činnosti. Zrazu som začul nad našimi hlavami zvuk, ktorý pripomínal hluk motora… Potom nasledoval biely záblesk…a následne na to hrozný náraz, ktorý otriasol každým z nás a súčasne celou nemocnicou. Naša nemocnica bola zasiahnutá, – pomyslel som si. Pocítil som závrat a v ušiach mi hučalo. Ani jediná okenná tabuľka, ani jediný okenný rám nebol na svojom mieste. Obloha bola čierna ako noc, pokrytá zvláštnym prachom alebo dymom. A pod touto zvláštnou prikrývkou  bol ešte jeden mrak dymu – tmavožltý. Strácal som zem pod nohami a pohľad na to, čo som videl, ma napĺňal hrôzou. Všetky budovy v dohľade boli v plameňoch… Čo sa to deje? Je to azda koniec sveta? Až po dlhšej chvíli som konečne identifikoval bombu. To je ona! Ten nový typ, ktorý padol 6. augusta na Hirošimu…!… V čase výbuchu bola v epicentre horúčava niekoľko miliónov stupňov a blízko nemocnice niekoľko tisíc stupňov? Drevené konštrukcie situované od nás najmenej 1500 metrov začali okamžite horieť a podnietili gigantický požiar. Uprostred kruhu, ktorý vznikol vo vzdialenosti 1500 metrov od epicentra, horela dokonca aj oceľ. Naša nemocnica bola od stredu vzdialená 1800 metrov…Veľká časť lekárskeho náčinia a liekov bola zničená…

Lekári, nemocničný personál a všetci pacienti, ktorí sa v tom čase liečili v tejto nemocnici v Nagasaki, boli ožiarení a nikto z nich v tom čase ani nevedel a netušil, aké strašné to bude. Medzi pacientmi, ktorí neboli popálení, boli mnohí, ktoríé mali žalúdočné problémy a zápaly okolo úst. Po čase sa dostavili hnačky a krv v stolici, opúchanie ďasien, podkožné krvácanie a vypadávanie vlasov… – Keďže som sa v minulosti zaoberal pacientami, ktorý trpeli katarom, ale aj preto, že som ho sám dostal, mal som vo zvyku sám piť a takisto aj chorým dávať piť soľný roztok, obsahujúci trochu viac soli ako obsahuje fyziologický roztok, – pokračuje doktor Akizuki. – A táto metóda sa ukázala ako veľmi účinná… A tak som odvtedy každému hovoril: – Soľ je dobrá pre tých, ktorí boli blízko bomby. Soľ je účinná. Uisťujem vás o tom…, – Doktor Akizuki nazval túto metódu minerálnou dietetikou. Jej princíp spočíva v tom, že soľ, alebo ión soli opätovne dodáva krvi jej životodarnosť. Podľa tejto myšlienky boli ošetrovaní pacienti, personál i lekári na rádiologickom odddelení inej nemocnice v Nagasaki, kde doktor Akizuki predtým pracoval a teraz sa minerálna dietetika znovu osvedčila ako účinný liek pri chorobe z ožiarenia. – Preto som kuchárkam a personálu dal prísny príkaz pripraviť misky s celozrnnou ryžou a osoliť ju tak, aby mala slanú chuť. Ku každému jedlu podávali dostatočne silnú polievku miso. Cukor sa v žiadnom prípade nesmel podávať, ani používať., – hovorí doktor Akizuki. – Napokon, pacienti a nemocničný personál v našej nemocnici nejedli cukor už dlhšiu dobu pred bombovým útokom, pretože cukor bol v tom čase relatívne vzácny a pre väčšinu japonského obyvateľstva ťažko dostupný. Metóda liečenia choroby z ožiarenia pomocou mineralizácie organizmu  bola uvedená do praxe mnou a tými, ktorí mi verili, – pokračuje doktor Akizuki. – Som presvedčený, že vďaka tejto metóde som ostal naživa a mohol som ďalej ako lekár  v tejto nemocnici energicky pracovať. Bol som zasiahnutý atómovým žiarením vo vzdialenosti 1800 metrov od epicentra…! Zostal som s bratom Twanagom, reverendom Noguchim a slečnou Nurgi – hlavnou ošetrovateľkou – a s ostatnými členmi personálu ďalej uprostred smrtiaceho popola v troskách bombardovania. Vďaka metóde založenej na princípe dodávania soli a minerálnych látok do organizmu mohol každý z nás pomáhať ďalším ľuďom. Deň za dňom…

Pozoruhodný fakt
Je obdivuhodné, že doktor Akizuki a ďalší ľudia z nemocnice vôbec prežili a že dokonca ďalej žili na tomto silne zamorenom mieste, napriek tomu, že obyvateľstvo z okolia vyhynulo. Lekárska pomoc pre ľudí z okolia prichádzala neskoro a zoči-voči novej, neznámej zbrani a jej smrtiacim účinkom bola nedostatočná. Doktor Akizuki však naďalej trval na tom, aby nemocničný personál i pacienti jedli slanú celozrnnú ryžu a polievku miso.  Cukor sa nesmel konzumovať. A prežili… Široká verejnosť, ale rovnako tak aj cirkev vyhlásila túto skutočnosť za zázrak.

Je zrejmé, že o tejto metóde i spôsobe liečby pacientov s ožiarením možno polemizovať. Isté však je, že na tejto metóde niečo bude. Svedčí o tom aj ďalšia smutná skutočnosť: Vedľa nemocnice, v ktorej doktor Akizuki pracoval a liečil pacientov svojou metódou, stála aj katolícka nemocnica, kde sa varila a jedla bežná a moderná strava. Žiaľ, z pacientov, ani z personálu nikto neprežil.

Zdroj: Informácie o doktorovi Akizukim a o metóde mineralizácie organizmu sú čerpané z časopisu Meduňka, 8/2008

Sledujte nás aj na sociálnych sieťach