Odpustenie nám poskytuje „priestor“, aby sme existovali v kľude a pokoji napriek tomu, čo sa nám stalo. Odpúšťať potrebujeme najmä kvôli sebe, nie kvôli druhým. Je to náš dobrovoľný dar tomu, kto nás zranil (poškodil). Získavame tým upokojenie pre seba, aj pre napäté vzťahy. Odpúšťať však neznamená nutne zabudnúť. Môžeme si všetko pamätať, ale bez hnevu.
Odpúšťanie v mýtoch
Keď predpokladáte nasledovné, mýlite sa:
- odpustenie treba vykonať nárazovo, raz a navždy,
- odpúšťanie je stopercentná ponuka – všetko alebo nič,
- odpustiť znamená prehliadať niečo, čo sa stalo, konať tak, akoby sa daná vec nikdy nestala.
To, čo o odpúšťaní platí je, že sa ho možno naučiť. Je to dlhodobejší proces a má svoje fázy. Odpúšťanie totiž môžeme považovať za zručnosť. Tá si vyžaduje silu hovoriť svoju pravdu nahlas. A nielen o tom, čo ľutujeme a čo bolí, ale aj o tom, čo nám ublížilo. Aký hnev, odpor a túžbu po pomste alebo po sebatrestaní to v nás vyvolalo. Po osvojení si postupnosti krokov sa odpúšťanie stáva postojom, a tým aj súčasťou životného štýlu, našej identity a kvality prežívaného života.
Do každodennosti
Jedna z najdôkladnejšie prepracovaných metód pomoci ľudom odpustiť je od prof. R. D. Enrighta. V jadre tejto metódy je vnímanie odpúšťania nasledovné: “Keď som niekým nespravodlivo poškodený (zranený), odpúšťam mu, keď prekonám svoj zlostný postoj k nemu. Nie tým, že by som nejako poprel svoje právo na zlosť (odplatu), ale tým, že sa snažím vinníkovi ponúknuť “dar” benevolencie (priať mu všetko dobré). Keď to urobím (odpustím mu), som si pritom vedomý toho, že vinník na takýto môj benevoletný dar nemá nárok.”
Skrátená verzia metódy Enright, ktorá vystihuje postup, ktorým prebieha cesta od deštruktívneho riešenia krízovej situácie ku konštruktívnemu.
?Fáza odkrývania
Uvedomenie si toho, čo sa dialo predtým, než došlo ku kríze. Kto bol alebo je ten, kto vás zranil. Ako sa celá udalosť vyvíjala, ako sa vaša psychická bolesť zrodila a ako sa rozrastala. Ide o ujasnenie si všetkého, čo sa podieľalo na zahanbení a zranení. Ako to prispelo k tomu, že krízová situácia zmenila váš život.
? Fáza rozhodnutia
Rozhodnutie pre dar odpustenia znamená zaraziť myšlienky na pomstu a akceptovať bolesť, ktorú vám vinník spôsobil. Ide o ujasnenie si toho, čo sa vám stalo spôsobom, že oddelíte od faktov všetky negatívne emócie, ktoré cítite. Vyhodnotíte konanie vinníka ako nespravodlivý čin. Potrebujte dospieť k tomu, že si poviete: “Áno, stalo sa; beriem to ako fakt, ktorý patrí minulosti. Nechcem sa tým ďalej trápiť, ale ísť ďalej a žiť.”
?Pracovná fáza
Je to pokus vžiť sa do situácie vinníka, snažiť sa ho pochopiť, porozumieť mu z iného, než nenávistného hľadiska. Nejde len o súcit a empatiu. Pri hodnotení jeho činu ako nespravodlivého ide o to, vidieť ho ako človeka. Zapojením dávky povinnej úcty k jeho osobnosti viete na neho pozerať ako na ľudskú bytosť.
?Fáza prehlbovania
Pri odpúšťaní nestačí raz povedať “odpúšťam ti”. O dávanie tohto “daru” je treba v mysli bojovať vždy, keď sa objavia aj najmenšie výčitky, že odpustiť nie je fér. Spočíva to v pravidelnom trénovaní zmeny životného postoja, ktorý od myslenia na odplatu a pomstu smerujeme k benevolentnému mysleniu. Zámerom je dosiahnuť presvedčenie, aby nielen vám, ale aj dotyčnému bolo dobre.
To, že sa proces odpúšťania završuje, spoznáte podľa toho, že sa nehneváte. Keď si spomeniete na to, čo sa stalo, beriete to ako učiacu sa skúsenosť. Myseľ sa oslobodí aj tým, že keď nechcete, tak na to nemyslíte.
Janette Šimková pomáha hľadať odpovede na otázky súvisiace s rozvojom vašej osobnosti
Janette Šimková
. Získavame tým upokojenie pre seba, aj pre napäté vzťahy.){kind=link}
