Mávate pocit, že by ste mali byť rýchlejší?
Pri niektorých činnostiach vám to už isto napadlo. Ešte šťastie, že rýchlosť, ktorú dokáže vyvinúť vaše telo, vám nespôsobí závraty. K tomu príde iným spôsobom. Závraty dostávate zo seba. Hlava sa vám zatočí hlavne z toho, čo od seba chcete a očakávate. Tie nároky a kritériá niekedy pripomínajú superhrdinov, a k tomu vám príde samozrejmé hýbať sa na úrovni výkonu prúdovej stíhačky.
Aká rýchlosť je dostatočná?
Nech práve robíte čokoľvek, planéta, na ktorej sa nachádzate, sa otáča okolo svojej osi rýchlosťou 1670 km za hodinu. Je to pomalšie než nadzvukové lietadlo concorde, ale rýchlejšie než všetky dopravné prostriedky, ktorými sa môžete prepravovať. Teda, pokým nevlastníte raketu. Rýchlosť Zeme okolo osi je však „pomalá“ z pohľadu toho, ako nás unáša okolo Slnka – to uháňa až 107 280 kilometrov za hodinu. Matematici vedia vyrátať, že pri takejto rýchlosti „zbehne“ Zem z Londýna do Paríža za necelých desať sekúnd. Komu by sa to v realite nepáčilo prebehnúť za taký rýchly čas?
Sme nepozorní piloti
Komerčné nadzvukové lietadlá už nelietajú z dôvodu vysokých prevádzkových nákladov a bezpečnostných nedostatkov. Z pohľadu nás, ľudských strojov, sú dopady vysokej rýchlosti zrátané v našej psychosomatike. Prídu nám vždy spoľahlivé výstrahy, keď svoju vnútornú rýchlosť prekračujeme. Zvykneme to odignorovať. Býva niečo naliehavejšie a dôležitejšie ako my sami. A keď nás má telo plné zuby, že si ho nevšímame, vypne nám niektorý motor. Nech nám je jasné, kto je pánom nášho stroja.
Ponáhľanie je návyková záležitosť
Na začiatku sa vždy naháňame v dobrom úmysle zvládnuť všetko, čo sa od nás očakáva čo najskôr, aby sme mali veci z krku. Hrozbou sa stáva takéto správanie preto, lebo potom sa už nedokážeme nenáhliť ani vo chvíľach, keď si môžeme sadnúť a nerobiť nič. V dnešných časoch je takmer nemožné nič nerobiť, takže hľadáme, do čoho by sme sa mali pustiť. Alebo vydávame za relax aktivitu, ktorá nie je relaxom – pozeranie TV, surfovanie po nete, sledovanie sociálnych sietí… Sú to všetko činnosti, pri ktorých sme mentálne zamestnaní cudzími emóciami, ktorými ovplyvňujeme svoje prežívanie.
Naháňanie vlastného chvosta
Poznáte, čo je to za pocit, keď máte dočinenia s uštvaným človekom – je nervózny, podráždený a vysielajúci okolo seba nepokoj. Nemôže inak – nedokáže sa uvoľniť a to prepätie sa z neho šíri von, inak by nezvládal ani základné úkony.
Nechcem vás podráždiť tým, že vám odporučím, aby ste spomalili. Keď si však vyskúšate povedať: „Toto je môj život, môj čas a ja si s ním budem robiť, čo chcem“ – ako vám to ide? Aké myšlienky vám pri pomyslení na takúto časovú autonómiu naskakujú? V nich nájdete mnohé odpovede, ktoré potrebujete na to, aby ste postoj k svojej rýchlosti zmenili.
Spomalenie rovná sa zrýchlenie
Mám potvrdené, že v mnohých oblastiach zaručene pocítite potešenie zo spomalenia a budete sa cítiť lepšie. To bude mať za následok, že z dlhodobého hľadiska budete efektívnejší. Ak máte prebehnúť 10-kilometrovú trať, zbytočne vyšprintujete. Aj keby vás myšlienky a presvedčenie akokoľvek poháňali nech makáte, vaša vitálna kapacita pľúc má zvrchovanú moc. Tréningovým programom však telo prinútite k tomu, aby vládalo viac, a nebude to kvôli rýchlosti. Rovnako to viete naučiť aj myseľ, keď bude prehnanými očakávaniami na vás tlačiť. Pokojne ju kroťte zreálňovaním – neviete čarovať a do 24 hodín nedostanete ani o minútu viac.
Aplikačné odporúčanie
Keď sa zo zvyku ponáhľate, skúste premýšľať nad týmito otázkami:
- Prečo by sa mi oplatilo spomaliť?
- Aké výhody / zisky z toho budem mať?
- Čo také strašné sa mi môže stať, ak zmiernim tempo?
- Ako si vyskúšam spomalenie? Na akej jednej malej veci to budem trénovať?
Udržať spomalenie
Keď skúsite robiť veci tempom, ktoré vás teší, potrebujete pri tom zotrvať aspoň dve desiatky opakovaní. Len tak dostane zmena šancu ujať sa vo vašom živote. V každom momente potrebujete riešiť aktuálne iba jedno tempo, nie rýchlosť celého dňa. Mne napríklad pomohol jednoduchý trik k tomu, aby som nezhltla obed do 3 minút. Čo bolo na tanieri treba, som pokrájala, a potom som smela jesť iba paličkami. Vďaka spomalenému jedeniu som dokázala aj vnímať, čo konzumujem a poriadne pri tom žuť. Môj žalúdok si také pohodové trávenie pochvaľoval a odbremenil ma od týrania ťažkým bruchom.
