Povedali vám v detstve, že sa hnevá len hlúpy človek a rozčuľovať sa je trápne?
Zavádzali vás a hnev tak dostal nálepku niečoho detinského a nežiaduceho. Manipulačné povery vás utvrdzovali v tom, že hnevať sa na niekoho je prejavom nezrelosti. Vyrovnaný človek predsa všetko chápe a vie sa ovládať. Lenže hnev má dôležitú funkciu – dáva nám najavo, že je niečo zle. Premôcť hnev môže znamenať, že si ublížime. Dovoliť mu naplno sa prejaviť zase môže ublížiť tým druhým.
Hnev je pravdivý pre toho, kto ho cíti
Naši predkovia to mali jednoduchšie – volili jednu z dvoch zmysluplných reakcií – bojovať, alebo utiecť. Niežeby sme ich v súčasnosti nepoužívali, ale nie je to také efektívne. Aby sme sa s hnevom naučili vychádzať, potrebujeme si uvedomiť, že je to dôležitá, platná a prirodzená emócia. Hnev ako taký nie je sám o sebe ani dobrý, ani zlý. To, či je „správny“ alebo nie, záleží od toho, akým spôsobom ho uvoľňujeme a prejavujeme. Aj keď prejavy hnevu majú často svoj opodstatnený dôvod, väčšinou bývajú prehnané a neprimerané situácii, ktorá ich vyvolala. Hnev je však vždy pravdivý pre toho, kto ho cíti. Nemôžeme si vybrať, či ho chceme cítiť. Avšak, môžeme ovplyvniť to, akým spôsobom ho budeme prežívať a vyjadrovať.
Čo všetko by ste mali o hneve vedieť?
1. Máte právo sa hnevať.
2. Hnev by mal byť namierený voči činu, nie voči osobe.
3. Vyjadrite svoj hnev slovami.
4. Načúvajte druhému bez toho, aby ste premýšľali o tom, čím sa budete obhajovať.
5. Hovorte konkrétne. Nepoužívajte vágne frázy a nepreháňajte.
6. Spýtajte sa partnera v komunikácii, čo by od vás očakával inak.
7. Zistite, či býva vaše správanie zdrojom konfliktov a či ho môžete zmeniť.
8. Nájdite uspokojivé riešenie svojho hnevu a jeho bezpečné ventilovanie tak pre seba, ako aj voči ostatným.
Hnev má veľkú moc
Reakcie na hnev sa prejavujú zreteľne aj na telesnej úrovni, a to podobne ako pri strachu. Je stimulovaný hypotalamus. Vďaka nemu sa zmenší prietok krvi v tepnách, ktoré prekrvujú pokožku, čo znamená prípravu na možné zranenia. Zvýšená produkcia adrenalínu, naopak, rozšíri tepny zásobujúce svaly krvou, a to im dodá viac sily. Kortizol predlžuje účinok adrenalínu a drží nás dlhšie v pohotovosti pre prípad dlhého úteku. Noradrenalín pomáha obmedziť zásobovanie tráviaceho systému krvou, lebo v okamihu keď ide o život, je trávenie plytvaním energiou.
Okrem záťaže na fyzickom tele má hnev aj „transformačnú“ schopnosť. Rýchlo sa môže zmeniť v odpor, horkosť, nenávisť, zlomyseľnosť… v podstate na akúkoľvek negatívnu emóciu. Dokonca aj v násilie, pokiaľ nie je regulovaný láskou.
Ako hnev vyjadriť EFEKTÍVNE:
- Ujasnite si, čo je konkrétnou príčinou vášho hnevu.
- Nepripustite si pocity viny za to, že hnev cítite.
- Zhodnoťte, či k rozladeniu neprispeli vonkajšie okolnosti (nedostatok spánku, hluk, únava).
- Hovorte o sebe a používajte formu vyjadrenia „ja“, nie „ty“.
- Nezovšeobecňujte (vylúčte zo svojho slovníka vety s vždy, stále, zase alebo nikdy)
- Rozhodnite sa, o čo vám ide. Chcete oznámiť svoje pocity, alebo niečo zmeniť? (Niekedy môže byť lepšie nechať kladenie požiadaviek na neskôr, keď „vychladnete“).
- Uvedomte si, že vyjadrením hnevu dávate druhému správu o svojom emocionálnom rozpoložení. (A tým mu dávate možnosť na situáciu reagovať).
- Čím skôr druhému oznámite, čo vás rozladilo, tým kratší čas budete na hnev potrebovať.
- Ak cítite, že zlosť len ťažko ovládnete, vyžiadajte si oddychový čas a dohodnite si debatu na neskôr.
Čo sa vám neoplatí robiť, lebo hnev to neuvoľní:
- Potláčať hnev, pretože je vám niekto sympatický, alebo mu ste za niečo vďačný.
- Zaháňať hnev jedlom, alkoholom či liekmi. Je to únik, ktorý sa vypomstí.
- Trestať partnera v komunikácii mlčaním, aby ste mu dali najavo, že sa hneváte.
- Vybíjať si hnev tam, kde sa to zdá byť bezpečné, a nie tam, kde je jeho skutočná príčina. Čiže nerobiť si z niektorých ľudí hromozvody iba preto, lebo to znesú, alebo sa nemôžu brániť (deti).
- Zádrapčivé poznámky, ktorých cieľom je druhého zraniť alebo sa mu pomstiť.
- Snaha triumfovať nad partnerom a dokázať mu, kto je pánom situácie.
- Držať sa predstavy, že existuje len jedna pravda. Rovnako, ako sú vaše pocity pravdivé a dôležité pre vás, sú pocity toho druhého pravdivé a dôležité pre neho.
Múdry príbeh namiesto záveru
Jedného dňa sa Meher Baba opýtal svojich žiakov: „Prečo ľudia na seba kričia, keď sú nahnevaní?“
Žiaci sa na chvíľu zamysleli. „Lebo sme rozčúlení – odpovedal jeden z nich, preto kričíme.“
„Ale prečo máš kričať, keď je ten druhý vedľa teba? – spýtal sa Baba – nemôžeš hovoriť potichu? Prečo kričíš, keď sa na niekoho hneváš?“
Odpovede boli rôzne, ale ani jedna Meher Babu neuspokojila. Napokon vysvetlil: „Keď sa dvaja ľudia na seba hnevajú, ich srdcia sú veľmi vzdialené. Aby túto vzdialenosť prekonali a počuli sa, musia kričať. Čím viac sa hnevajú, tým viac musia kričať, aby sa na takú veľkú vzdialenosť počuli.“
Potom sa opýtal: „Čo sa stane, keď sa dvaja zamilujú? Nekričia, ale rozprávajú sa nežne. Prečo? Ich srdcia sú si veľmi blízke. Vzdialenosť medzi nimi je nepatrná.“
Baba pokračoval: „Keď sa zamilujú ešte viac, čo sa stane? Už ani nehovoria, iba šepkajú. Nakoniec už nepotrebujú ani šepkať, len sa na seba dívajú. Tak je to, keď sa dvaja milujú.“
Napokon Baba povedal: „Keď sa rozprávate, nedovoľte, aby sa vaše srdcia od seba vzdialili, nehovorte slová, ktoré ich odďaľujú, lebo príde deň, keď bude vzdialenosť taká veľká, že nebudete môcť nájsť cestu späť.“
