Skoncovať s perfekcionizmom? Takmer možné…

Poznáte úspešného človeka a je perfekcionista? A poznáte aj úspešného človeka, ktorý nie je perfekcionista?

Ten prvý zažíva viac nepríjemných pocitov týkajúcich sa strachu, úzkosti a zlosti. Ten druhý je šikovný improvizátor, ktorý odvážne začína aj bez ideálnych podmienok. Čo myslíte, ktorý postoj je pre dosiahnutie úspechu lepší?

perfekcionizmom

Vďaka ľuďom s perfekcionizmom sa točí civilizačná špirála stále vpred, ale budú momenty, keď tento postoj ocenenia hodný nie je. Svoje o tom vedia tí, ktorí majú perfekcionistu nablízku a trpia jeho neznesiteľnými nárokmi.

Zotročujúca ilúzia dokonalosti

„Nie je to na sto percent, berte to s rezervou. Neviem, či by to mali ľudia vidieť.“ Hovorí človek, ktorý odovzdá skvelo vypracovanú prezentáciu spĺňajúcu všetky kritériá. „Som fakt nemožná a nič nedokážem. Nemá význam snažiť sa ďalej.“ Vraví žena, ktorá zmenou životného štýlu schudla za pol roka 8 kg a chce to vzdať, lebo zjedla koláčik. 

Zažili ste už takéto katastrofické myslenie perfekcionistu, ktoré predpokladá, že z banálnych chýb sa zrodia fatálne následky? Človek usilujúci sa o dokonalosť preháňa pravdepodobnosť negatívnych dopadov. Hoci sa niečomu naplno a precízne venoval, tvrdí, že to nemá hodnotu a nie je to dosť dobré.

Kategórie perfekcionistov

Podľa uznávanej teórie psychológov Paula L. Hewitta a Gordona L. Fletta rozlišujeme tri druhy perfekcionizmu, takže môžete toho „svojho diagnostikovať“.

1. Sociálne predurčený perfekcionizmus

Človek má nastavenie, že od neho okolie očakáva, že bude perfektný. Domnieva sa, že všetci ho v každom okamihu sledujú a kriticky hodnotia. Jeho základné presvedčenie vychádza z tzv. podmienečného prijatia: „Ak budem perfektný, budú ma mať ľudia radi. Keď urobím chybu, budem zavrhnutý.“

Títo perfekcionisti sú zdatní prokrastinátori zo strachu, že urobia zlé rozhodnutie.

2. Na seba orientovaný perfekcionizmus

Človek sám sebe nastavuje vysokú latku a má silnú vnútornú motiváciu byť perfektný a vyhnúť sa chybám. V patologickej forme sú takíto perfekcionisti prílišne sebakritickí a používajú čiernobiele videnie. Majú pocit, že nemôžu za nijakých okolností poľaviť v nárokoch na seba, lebo by stratili svoju hodnotu. A tak nenachádzajú pokoj a uspokojenie.

Títo perfekcionisti sú najčastejšie obete workoholizmu.

3. Perfekcionizmus orientovaný na druhých

Človek predpokladá, že ostatní budú perfektní a je veľmi kritický, ak okolie nenapĺňa jeho očakávania. Najnovšie výskumy preukazujú, že u týchto ľudí sa často vyskytuje tzv. temná psychologická triáda – bývajú narcistickí, manipulatívni a psychopatickí. Je zrejmé, že od nich sa potrebujete držať na hony ďaleko.

Títo perfekcionisti mávajú vzťahové problémy a nedokážu dôverovať ľuďom okolo seba.

Malá autodiagnostika

Pokiaľ si nie ste istý, či ste taký svedomitý alebo už perfekcionistický, odpovedzte na nasledujúcich 5 otázok áno/nie.

  1. Mám problémy, aby som dosiahol svoje vlastné štandardy?
  2. Cítim frustráciu, úzkosť alebo zlosť, keď sa pokúšam dosiahnuť svoje štandardy?
  3. Upozorňujú ma ľudia z môjho okolia, že moje štandardy sú príliš vysoké?
  4. Sú mi moje štandardy zvyčajne na prekážku? (Napríklad mám kvôli nim ťažkosti stihnúť termíny, ukončiť úlohy, dôverovať ostatným alebo urobiť čokoľvek spontánne?)

Ak ste na niektorú z otázok odpovedali áno, je pravdepodobné, že máte s perfekcionizmom problém.

Ako sa z nezdravého perfekcionizmu vykúpiť?

Prerobiť sa z perfekcionistu na „primeraný model náročnosti“ je síce zložité, ale možné. Neexistuje však žiadne perfektné riešenie, čo práve čítajúcich perfekcionistov mohlo podráždiť. Prekážkou je aj fakt, že perfekcionisti sú často na svoj perfekcionizmus hrdí. Veria, že len vďaka nemu sa vypracovali. Tiež sa obávajú, čo by sa stalo, keby prestali byť perfekcionisti. Veď by to už neboli oni…

Perfekcionista pripustí, že potrebuje pomôcť, až keď mu úzkosť ničí kvalitu života, je v depresii, alebo neschopný nadviazať partnerský vzťah. Pri „liečbe“ sa osvedčila metóda postupných krokov, ktoré sa využívajú pri zdolávaní fóbií. Ide o malé experimenty, keď človek skúša modely správania, keď by mohol byť menej perfektný. Napríklad, môže zámerne pätinu stola neupratať, prísť na schôdzku o dve minúty neskôr alebo o 10 % menej času venovať nejakej príprave. Vystavuje sa tak skúsenosti, keď zistí, že nemusí mať stres z toho, čo sa stane. S veľkou pravdepodobnosťou totiž vôbec nič. To mu dodá odvahu dovoliť si to aj nabudúce. Aj keby ubral iba stotinku zo zvyčajného nasadenia, môže to mať vplyv na povolenie tlaku na seba.

Aplikačné odporúčanie

Aby sa človek dostal zo zabehnutých myšlienkových schém, pomáha zmena uhla pohľadu. Perfekcionisti majú tendenciu zabŕdnuť do detailov a stráviť zbytočne veľa času tým, že sa zaoberajú drobnosťami. Napríklad, ako by bolo dobré naformátovať text pre tento článok? Pre odovzdanie je to zbytočné, lebo v redakcii ho aj tak musia vložiť do redakčného systému, ktorý už svoju schému má.  

Jednou z nápomocných stratégií, ako sa nedať zajať detailmi, je kladenie si obdobných otázok:

  • Skutočne na tom záleží?
  • Čo najhoršie sa môže stať?
  • Ak sa to najhoršie stane, prežijem to?
  • Bude na tom, na čom práve teraz robím, záležať aj zajtra, budúci týždeň, budúci rok?

Janette Šimková  pomáha hľadať odpovede na otázky súvisiace s rozvojom vašej osobnosti

www.lifekoucing.sk